Popretie pohľadávky priznanej rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci (ZSP 15/2019)

Okresný súd (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom určil, že popretá pohľadávka žalobcu prihlásená súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok v časti prihlásenej istiny vo výške 76,80 eur v konkurznom konaní na majetok úpadcu AB sa považuje za oprávnenú, čo do vymáhateľnosti a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu AB priznal voči žalobcovi (Sociálna poisťovňa) nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Žalovaný podľa § 32 ods. 6 ZKR poprel pohľadávky žalobcu v celkovej výške 5 464,21 eur, čo do vymáhateľnosti. Z ustanovenia § 32 ods. 19 ZKR interpretoval súd prvej inštancie tak, že zákonodarca mal na mysli rozhodnutie vydané v incidenčnom konaní, v ktorom o určení popretej pohľadávky rozhodujú výlučne súdy, a to aj v prípade, ak bola popretá pohľadávka veriteľa, rozhodovanie o ktorej patrí do právomoci iného orgánu ako súdu. Názor žalobcu o nemožnosti poprieť ním prihlásené pohľadávky vyplývajúce z právoplatných rozhodnutí príslušného správneho orgánu vyhodnotil súd prvej inštancie ako neudržateľný a rozporný s právnou úpravou.

Súd preskúmal dôvody obsiahnuté v popieracom prejave žalovaného a posúdil, či tieto dôvody zodpovedajú skutočnosti a či vylučujú pohľadávku žalobcu z jej uspokojenia v konkurze. Pohľadávku žalobcu priznanú rozhodnutím Sociálnej poisťovne právoplatným a vykonateľným 3. septembra 2014 v celkovej výške 76,80 eur poprel žalovaný z dôvodu jej premlčania, nakoľko podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len "ZoSP") bolo právo predpísať penále za obdobie 01/2004 - 07/2004 premlčané. Súd prvej inštancie mal za to, že ak dlžník mienil uplatniť námietku premlčania práva žalobcu predpísať mu penále za uvedené obdobie, mal tak urobiť najneskôr po oznámení rozhodnutia, ktorým si žalobca uplatnil právo predpísať penále, čo neučinil, a tak zaniklo jeho právo účinne uplatniť námietku premlčania proti právu predpísať penále. V tejto časti nemohol žalovaný účinne poprieť uplatnenú pohľadávku žalobcu čo do jej vymáhateľnosti a v tejto časti okresný súd žalobe vyhovel.

Vo zvyšku (o určenie, že popreté pohľadávky sa považujú za oprávnené) žalobu súd zamietol z dôvodu, že pohľadávky, popreté čo do vymáhateľnosti z dôvodu premlčania v zmysle § 147 ods. 3 ZoSP po uplynutí lehoty šiestich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí žalobcu, skutočne premlčané sú. Súd prvej inštancie skonštatoval, že dôvod popretia pohľadávok žalobcu vylučuje ich uspokojenie v konkurze, a v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd (ďalej aj "odvolací súd") žalobcom napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že nie je možné súhlasiť s argumentáciou žalobcu o nemožnosti poprieť jeho pohľadávky. Zo systematického zaradenia ustanovenia § 32 ods. 19 ZKR vyplýva, že zákonodarca mal na mysli rozhodnutie vydané v incidenčnom konaní, v ktorom o určení popretej pohľadávky s účinnosťou od 1. januára 2012 rozhodujú výlučne súdy. Žalobca nepreukázal, že by ním