Lehota na podanie návrhu na vklad z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ZSP 52/2024)

BSM v danom prípade zaniklo rozvodom na podklade rozsudku Okresného súdu Ružomberok z 27. apríla 2012, sp. zn. 9 P 18/2012-58, ktorý nadobudol právoplatnosť 7. mája 2012. Okresný úrad, katastrálny odbor, svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 149 ods. 1, § 150, § 149 ods. 4 a § 149a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“) s tým, že dohoda o vyporiadaní BSM bola medzi manželmi uzavretá 5. júla 2014, avšak návrh na vklad vlastníckeho práva bol na okresný úrad, katastrálny odbor doručený 16. mája 2017, teda po uplynutí troch rokov od zániku BSM. Tri roky totiž uplynuli 7. mája 2015. K vyporiadaniu BSM dochádza dňom, ku ktorému nastupujú účinky vkladu. Právne účinky pri dohode o vyporiadaní BSM nastávajú až vydaním právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu. Ak návrh na vklad nie je podaný v trojročnej lehote, nastupuje nevyvrátiteľná domnienka o vyporiadaní BSM podľa § 149 ods. 4 OZ, aj keď dohoda o jeho vyporiadaní bola uzatvorená pred uplynutím lehoty. S poukazom na § 30 ods. 2 katastrálneho zákona a § 7 ods. 1 a 2 OZ ďalej okresný úrad, katastrálny odbor, uviedol, že návrh na vklad nebol podaný účastníkom konania, keďže bol podaný žalobcom zastúpeným zákonnou zástupkyňou – matkou. Podľa predloženého úmrtného listu jeden z účastníkov zmluvy, a to I. T., zomrel pred začatím vkladového konania. Dňom úmrtia teda stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti. Podľa dohody o vyporiadaní BSM sa síce bývalí manželia dohodli, že uvedený nehnuteľný majetok nadobudne I. T. (otec žalobcu) do svojho výlučného vlastníctva, avšak z dôvodu, že smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, okresný úrad, katastrálny odbor, nemohol povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech zomretého I. T.

Proti uvedenému rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vklad podal odvolanie žalobca zastúpený matkou ako zákonnou zástupkyňou. O odvolaní rozhodol žalovaný (Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) rozhodnutím z 23. apríla 2018, č. VoÚ 119/2017/Fi, ktorým podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení sa žalovaný stotožnil s dôvodmi pre zamietnutie návrhu na vklad, a to pre nespôsobilosť jedného z účastníkov dohody mať práva a povinnosti, t. j. stratu právnej subjektivity, uplynutie lehoty na vyporiadanie BSM, nastúpenie právnej domnienky o vyporiadaní, ako aj potrebu schválenia právneho úkonu maloletého súdom. Poukázal na § 7 ods. 1 a 2, § 23 a § 28 OZ konštatujúc, že I. T. v čase podania návrhu na vklad 16. mája 2017 nemal spôsobilosť na práva, keďže predtým zomrel. Navyše, právny úkon zákonného zástupcu maloletého sa stáva perfektným až schválením súdu. Rozhodnutie, ktorým súd právoplatne schváli právny úkon zákonného zástupcu maloletého, musí byť neoddeliteľnou súčasťou listiny, podľa ktorej má byť zapísané právo do katastra nehnuteľností. Žalovaný poukazuje na súvisiacu súdnu prax (R 67/1970), v zmysle ktorej právny úkon uzavretia dohody dedičov urobený zástupcom dediča, ktorý nemá sám spôsobilosť na právne úkony, potrebuje na svoju platnosť vždy schválenie opatrovníckym súdom. Právny úkon maloletého S. T. nebol perfektný, keď­že nebol schválený súdom. S odkazom na § 149 ods. 1 a 4 OZ žalovaný konštatoval, že trojročná lehota obsiahnutá v § 149 ods. 4 OZ má hmotnoprávnu povahu a zároveň ide o prekluzívnu lehotu sui generis. Do jej uplynutia sa musí buď uzavrieť dohoda o vyporiadaní BSM, alebo podať žaloba na súde. Ak trojročná lehota uplynula pred úmrtím poručiteľa, zaradí sa do dedičstva len majetok, o ktorom podľa § 149 ods. 4 OZ platí, že prislúcha poručiteľovi, a to i v tom prípade, že konanie o vyporiadaní BSM pokračovalo po úmrtí poručiteľa a bolo zastavené až v dobe, kedy už prebiehalo dedičské konanie. Ohľadom nehnuteľností zakladá márne uplynutie trojročnej lehoty nevyvrátiteľnú právnu domnienku vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Ak bol návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody bývalých manželov o vyporiadaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria BSM, podaný po uplynutí troch rokov od jeho zániku, bol podaný v dobe, kedy už nastala nevyvrátiteľná právna domnienka vzniku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, teda právny vzťah vylučuje, aby jeho účastníci (podieloví spoluvlastníci) uzavreli dohodu o vyporiadaní v tejto dobe už neexistujúceho BSM. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na príslušnú judikatúru českých súdov.

Proti rozhodnutiu žalovan