Náhrada trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži - nastal čas na zmenu prístupu na Slovensku?

Otázka trov konania a ich náhrady vyvstáva najčastejšie až v záverečných štádiách konania, resp. až pri vydávaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.¹⁾ Obdobne to platí aj v rozhodcovskom konaní.²⁾ Pre sporové strany ide o pomerne dôležitú otázku - po výroku vo veci samej bude sporové strany zaujímať asi najviac, pretože rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, bude spravidla obsahovať aj výrok, kto je povinný nahradiť trovy konania - teda veľmi zjednodušene povedané, kto bude v konečnom dôsledku znášať náklady sporu.

Trovami konania sú vo všeobecnosti výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania.³⁾ V súvislosti s arbitrážou možno trovy konania rozdeliť do dvoch hlavných skupín: (i) trovy rozhodcovského konania a (ii) trovy právneho zastúpenia.⁴⁾ Niektorí autori prvú skupinu trov označujú tiež ako administratívne trovy.⁵⁾ Medzi trovy rozhodcovského konania patria predovšetkým odmena rozhodcov, odmena znalcov a tlmočníkov či hotové výdavky rozhodcovského súdu. Keďže naším cieľom nie je venovať sa na tomto mieste komplexne otázke trov konania v rozhodcovskom konaní a nie je na to ani priestor, pozornosť upriamime len na parciálnu časť tejto problematiky - konkrétne na náhradu trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži. Nevenujeme sa teda ostatným druhom trov konania ani pravidlám, ktoré platia pre spotrebiteľské rozhodcovské konanie.

V súvislosti s rekodifikáciou civilných procesných kódexov a v nadväznosti na posledné zmeny v arbitrážnej legislatíve na Slovensku sa primárne zamýšľame nad tým, či nenastal čas na zmenu doterajšieho prístupu k náhrade trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži na Slovensku. Zákonodarca pri novelizácii zákona o rozhodcovskom konaní už totiž upustil od pôvodnej automatickej subsidiárnej aplikácie všeobecných procesných predpisov o konaní pred súdmi.⁶⁾ Navyše, § 26 ZRK zveruje rozhodcom pomerne širokú mieru diskrécie, obzvlášť pokiaľ ide o prípravu a vedenie konania.

Je potrebné tiež poznamenať, že základný náčrt tejto problematiky obsahuje už príspevok jedného z autorov tohto článku, ktorý bol prezentovaný na medzinárodnej arbitrážnej konferencii v Brne.⁷⁾ Našou ambíciou je však detailnejšie rozpracovať túto tému, a podnietiť tak diskusiu k problematike náhrady trov právneho zastúpenia v obchodnej arbitráži na Slovensku.

Modelový zákon UNCITRAL, podobne ako väčšina národných arbitrážnych zákonov, otázku trov konania (a teda ani trov právneho zastúpenia) a ich náhrady výslovne nerieši. Táto problematika je ponechaná dohode strán, rozhodcovským pravidlám alebo rozhodcovskému súdu.⁸⁾ Keďže v obchodnej arbitráži môže pri väčších sporoch suma náhrady trov konania dosiahnuť výraznú výšku (najmä z dôvodu nákladov na právne zastúpenie sporových strán), zmluvné strany by mali vzhľadom na dispozičnú voľnosť pamätať na túto otázku už pri rokovaniach o rozhodcovskej zmluve. Dohoda strán o otázke trov konania je nepochybne najvhodnejším spôsobom, ako predchádzať akýmkoľvek nejasnostiam. O čosi menej dôležitou je táto otázka v inštitucionálnej arbitráži, pretože väčšina rozhodcovských pravidiel obsahuje ustanovenia o trovách konania a ich náhrade; hoci, ako bude rozoberané ďalej, nejasnou ostáva otázka, podľa akého konkrétneho kľúča postupovať pri priznávaní náhrady trov právneho zastúpenia.

V jednotlivých právnych systémoch sa postupom času vytvorili rôzne koncepty týkajúce sa priznávania náhrady trov právneho zastúpenia. Tieto koncepty majú svoj pôvod v súdnom konaní, boli však pretransformované aj do rozhodcovského konania.⁹⁾ Ďalej sa budeme venovať jednotlivým konceptom v nasledovnom poradí: (i) "americké pravidlo", (ii) tarifná odmena (podľa úpravy v Slovenskej republike) a (iii) skutočné trovy právneho zastúpenia.

Tzv. "americké pravidlo" (v anglickom jazyku: ) je založené na princípe, ktorý sa aplikuje v súdnom konaní v USA a spočíva v tom, že každá sporová strana znáša svoje náklady právneho zastúpenia, pričom úspešná sporová strana nemôže požadovať ich náhradu od strany, ktorá úspech v konaní nemala.

Keďže podobne ako Modelový zákon UNCITRAL, ani Americký federálny zákon o rozhodcovskom konaní (FAA) neupravuje ot