Spravodlivý proces, Právomoc rozhodcovského súdu v spotrebiteľských veciach, Právo na zákonného sudcu, Veľký senát

1. Ústavný súd SR (ďalej len "ústavný súd") uznesením z 28. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť M. (ďalej len "sťažovateľ"), podanú 17. októbra 2018, ktorou sa sťažovateľ podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len "ústava") domáhal vydania nálezu, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "dohovor") uznesením Najvyššieho súdu SR (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3 Cdo 80/2017 z 26. júla 2018.

2. Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou 9. októbra 2014 na Okresnom súde Ž. (ďalej aj "okresný súd") domáhal, aby spoločnosť (ďalej len "žalovaný"), bola zaviazaná vydať mu bezdôvodné obohatenie vo výške 1 416,53 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,25% p. a. od 2. augusta 2014 z titulu jednostranného zvýšenia úrokovej sadzby zo strany žalovaného v súvislosti s úverom poskytnutým sťažovateľovi na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi 29. decembra 2008 a jej dodatkov, ku ktorému malo dôjsť aplikovaním neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej úverovej zmluve zo strany žalovaného.

3. Sťažovateľ sťažnosť odôvodňoval tým, že v žalobe namietal bod 14.4 úverovej zmluvy, obsahujúci rozhodcovskú doložku, podľa textu ktorej by vzájomné spory medzi zmluvnými stranami mal riešiť výlučne rozhodcovský súd. Túto doložku sťažovateľ považoval za neplatnú, pretože v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy) (ďalej aj "OZ") sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti ďalej vyplynulo, že žalovaný v konaní pred okresným súdom v rámci svojho písomného vyjadrenia namietol nedostatok právomoci súdu práve s poukazom na doložku a žiadal, aby okresný súd konanie zastavil.

5. Okresný súd Ž., považujúc rozhodcovskú doložku za neplatnú, rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. 27 C 303/2014-132 z 11. novembra 2015 (ďalej len "medzitýmny rozsudok okresného súdu") tak, že základ nároku sťažovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovaného je daný. Žalovaný podal proti medzitýmnemu rozsudku odvolanie a rozsudkom Krajského súdu v Ž. (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 7 Co 170/2016 z 9. novembra 2016 bol medzitýmny rozsudok potvrdený.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací Na základe dovolania žalovaného odôvodneného tým, že v danej veci bolo rozhodnuté o veci nepatriacej do právomoci súdov, uznesením sp. zn. 3 Cdo 80/2017 z 26. júla 2018 rozsudky súdov oboch nižších inštancií zrušil a konanie zastavil.

7. Sťažovateľ, citujúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, namietal porušenie svojich ústavných práv najmä v dôsledku arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti napádaného uznesenia, keďže podľa jeho názoru odôvodnenie napádaného uznesenia je strohým konštatovaním obsahu textu doložky a súčasne bližšie nezdôvodneného názoru súdu, že doložka nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok v zmysle § 53 OZ, avšak dôvody, pre ktoré nenapĺňa znaky neprijateľných podmienok, už súd v odôvodnení napádaného uznesenia neuvádza ako ani konkrétne právne normy, ktoré na vec aplikoval a ako ich pri tejto aplikácii vykladal. Poukazoval aj na rozhodovaciu prax najvyššieho súdu a podľa neho relevantné právne názory (k tomu podrobne uznesenie ústavného súdu č. k. III. ÚS 438/2018-11 z 28. novembra 2018, bod 12).

8. Druhým dôvodom sťažnosti bolo tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práva na zákonného sudcu, ku ktorému došlo tým, že senát dovolacieho súdu nepostúpil vec na prerokovanie a rozhodnutie veľkému senátu.

K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným uznesením najvyššieho súdu

9. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne každý má pr