Zásada dvojinštančnosti. Podmienky prípustnosti dovolania

Dovolací súd v zrušujúcom rozsudku vyslovil právny záver, že odvolací súd sa dopustil základného pochybenia v tom, že nesprávne rozhodol o návrhu žalobcu, aby na jeho miesto do konania na základe postúpenia pohľadávky vstúpila spoločnosť M., s. r. o. postupom podľa § 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP").

Odvolací súd pochybil, ak vychádzal z toho, že v danom prípade ide o zámenu účastníkov podľa § 92 ods. 4 OSP, ktoré ustanovenie v odvolacom konaní nemožno aplikovať. Žalobca správne navrhol, aby na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť M., s. r. o. a to na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po začatí konania, t.j. postúpenia pohľadávky. Odvolací súd mal postupovať podľa § 92 ods. 2 OSP. Tým, že odvolací súd uvedeným spôsobom nepostupoval, odňal žalobcovi, ale aj spoločnosti M., s. r. o., ktorá spoločnosť bola účastníkom konania, keď sa rozhodovalo o jej práve byť v tomto konaní žalobcom, možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f) OSP).

Keďže odvolací súd nerozhodol správne o otázke, kto má byť účastníkom konania na strane žalobcu, jeho ďalšie závery týkajúce sa predmetu konania, ktorého zmenu žalobca tiež navrhoval, sú predčasné, pretože by v tomto smere dispozičné právo so žalobou už patrilo spoločnosti M., s. r. o. Z tohto dôvodu sú predčasné závery odvolacieho súdu aj v otázke neexistencie naliehavého právneho záujmu, keď navyše súd prvého stupňa z tohto dôvodu žalobu nezamietol a odvolací súd nedoplnil, ani nezopakoval dôkazy vykonané súdom prvého stupňa. Ak súd zamietne žalobu pre neexistenciu naliehavého právne