Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

O kumulácii dôvodov prípustnosti dovolania podľa Civilného sporového poriadku

Autorka v svojom príspevku analyzuje historicky prvé rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené pod sp. zn. 1 V Cdo 2/2017. Rozhodnutie nepripúšťa kumuláciu dôvodov prípustnosti, z čoho následne vyvodzuje ďalšie závery. Príspevok je rozdelený podľa jednotlivých argumentov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sú následne analyzované. Ku každému z nich je predložená oponujúca argumentácia. Autorka pri hodnotení súdneho rozhodnutia pracuje so súdnou judikatúrou (slovenská, česká, európska), literatúrou, porovnáva právnu úpravu v Českej republike. Dospieva k záveru, že rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je správne.

 

O kumulácii dôvodov prípustnosti dovolania podľa civilného sporového poriadku
JUDr.
Katarína
Gešková
PhD.
Katedra občianskeho a obchodného práva Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
Úvod
Dňa1) 19. apríla 2017 vydal veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "veľký senát") svoje historicky prvé rozhodnutie pod sp. zn. 1 V Cdo 2/2017. Už táto skutočnosť vzbudila záujem verejnosti, ktorý však znásobilo samotné znenie publikovanej právnej vety. Otázky a diskusia odbornej verejnosti oprávnene otvárajú otázku, či sú závery veľkého senátu správne. V tomto príspevku si dovolíme predostrieť oponujúcu argumentáciu, ktorá nás dovedie k opačným záverom.
Právna veta prvého rozhodnutia veľkého senátu znie nasledovne:
"Kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP a § 421 CSP je neprípustná.
Ak sú v dovolaní súbežne uplatnené dôvody prípustnosti podľa oboch uvedených ustanovení, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí len na posúdenie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP.
Ak sú v dovolaní uplatnené viaceré vady zmätočnosti uvedené v § 420 písm. a) až f) CSP, dovolací súd sa pri skúmaní prípustnosti dovolania obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska existencie tej procesnej vady zmätočnosti, ktorá je v tomto ustanovení uvedená na prednejšom mieste."
Zo zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.z. (ďalej aj "Civilný sporový poriadok" alebo "CSP") vyplýva, že prípustnosť dovolania je vymedzená tak, že ju tvoria dve skupiny dôvodov prípustnosti, ktoré sú kvalitatívne odlišné. Možno správnejšie by bolo nazývať ich podmienky prípustnosti, ako ich stabilne nazýva právna veda.
V tejto súvislosti považujeme za potrebné stručne ozrejmiť pojem "prípustnosť dovolania". Prípustnosť dovolania môžeme charakterizovať ako vymedzenie podmienok, po splnení ktorých je dovolanie vecne prejednateľné.2) Právna teória3) ich rozdeľuje na:
a)
objektívne podmienky prípustnosti, medzi ktoré zaraďujeme:
-
prípustnosť predmetu (§ 420 až 423 CSP), t.j. proti akému rozhodnutiu je dovolanie prípustné,
-
lehotu na podanie dovolania (§ 427 CSP),
-
náležitosti dovolania (§ 428 CSP),
b)
subjektívne podmienky prípustnosti, t.j. osoba oprávnená podať dovolanie (§ 424 až 426 CSP).
Prípustný predmet dovolania je podmnožinou množiny "objektívnych podmienok prípustnosti dovolania", ktorá je podmnožinou množiny "podmienky prípustnosti dovolania".4) Pre účely tohto príspevku budeme pod pojmom prípustnosť dovolania alebo dôvody prípustnosti dovolania mať na mysli prípustnosť predmetu podľa § 420 a § 421 CSP.
Prvú skupinu podmienok prípustnosti tvoria tzv. dôvody zmätočnosti (§ 420 CSP), pričom dovolanie je v tejto skupine prípustné len proti rozhodnutiam vo veci samej a rozhodnutiam, ktorými sa konanie končí. Dôvody zmätočnosti môžeme charakterizovať ako5)
v zákone taxatívne vymedzené prípady, ktoré predstavujú vážne procesné nedostatky a pre existenciu ktorých je potrebné rozhodnutie zrušiť, a to bez ohľadu na to, či táto procesná vada (nedostatok) mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tieto vady vznikajú ako dôsledok neexistencie procesných podmienok konania [vady zmätočnosti podľa § 420 písm. a) až d) CSP alebo ich zákon za vady zmätočnosti sám označuje - vady zmätočnosti podľa § 420 písm. e) a f) CSP].
6)
Druhú skupinu podmienok prípustnosti tvoria prípady, v ktorých ide o otázky zásadného právneho významu (§ 421 CSP), pričom dovolanie je v tejto skupine prípustné proti potvrdzujúcim alebo pozmeňujúcim rozhodnutiam odvolacieho súdu. Civilný sporový poriadok síce výslovne pojem "zásadný právny význam" nepoužíva7), no vychádza z doterajšej judikatúry, ktorá tento pojem vykladá nasledovne:
"Rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie, ktoré rieši dosiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j. má všeobecný vplyv na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, ako je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky."
8)
1. Odôvodnenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj "najvyšší súd") považoval za potrebné zodpovedať otázku, či je možné prípustnosť dovolania odvodiť kumulatívne z oboch dôvodov prípustnosti (§ 420 a § 421 CSP), alebo vždy len z jedného z nich.
Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že najvyššiemu súdu chýba norma, ktorá by na túto otázku dávala odpoveď. Preto sa najvyšší súd snažil túto otázku zodpovedať pomocou výkladu. Pri zodpovedaní tejto otázky uprednostnil reštriktívny výklad.
Dôvody najvyššieho súdu možno zhrnúť nasledovne:
1.1 Nová koncepcia dovolania
Najvyšší súd považuje za potrebné primárne vychádzať z účelu dovolania. Zdôrazňuje, že dovolanie prešlo koncepčnou zmenou a nová právna úprava vymedzuje dve základné úlohy dovolania, a to
"a) nápravu najzávažnejších procesných pochybení a b) riešenie otázok zásadného právneho významu a zjednocovanie judikatúry (bod 22.1)".
Najvyšší súd pripúšťa, že vo všeobecnosti je možné, aby dovolanie plnilo obe uvedené úlohy.
"To však neplatí v konkrétnom civilnom sporovom konaní, v ktorom dovolací súd rozhoduje o dovolaní podanom konkrétnym žalobcom alebo žalovaným; v takom prípade dovolanie - z dôvodov uvedených ďalej - môže plniť len jednu z týchto úloh. Súbežné plnenie oboch funkčných úloh dovolania v jednom (tom istom) dovolacom konaní je vylúčené. Je preto na dovolateľovi, aby sa po svojom náležitom zvážení rozhodol, ktorú z týchto úloh má ním podané dovolanie plniť (bod 22.2)."
Najvyšší súd má za to, že v konkrétnom súdnom konaní si musí dovolateľ vybrať, z akého dôvodu bude vyvodzovať prípustnosť dovolania a
"vylučuje súbežne nápravu procesných vád zmätočnosti, ako aj nápravu nesprávností v právnom posúdení veci (bod 24.2)".
1.2 Absencia jednoznačnej právnej normy a potreba "prípadnej" aplikácie čl. 4 ods. 2 CSP
Najvyšší súd uvádza, že
"pri riešení otázky, či prípustnosť dovolania možno vyvodzovať popri sebe z § 420 CSP a z § 421 CSP, mal na zreteli, že v prípade nejasností o tom, ako treba vykladať jednotlivé ustanovenia zákona, musí súd spoľahlivo ustáliť účel existujúcej právnej normy, prípadne právnej normy, ktorú musí v súlade so zákonom vykladať postupom, ktorý predpokladá článok 4 ods. 2 CSP. Tento postup súdu musí viesť k rozumnému usporiadaniu procesných vzťahov zohľadňujúcemu stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (bod 21)."
Zdá sa, že najvyšší súd vidí priestor pre prípadnú aplikáciu čl. 4 ods. 2 CSP, podľa ktorého "
ak takého ustanovenia niet (t.j. ustanovenia obsahom a účelom najbližšieho posudzovanej veci), súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít".
Uvedené by znamenalo, že najvyšší súd má za to, že existuje medzera v zákone, teda Civilný sporový poriadok určitú situáciu normatívne neupravuje, preto je potrebné, aby súd sám určil túto normu. Rozhodnutie sa však uvedeným princípom a jeho prípadnou aplikáciou ďalej nezaoberá. Je teda otázne, či súd dospel k záverom vysloveným v rozhodnutí prostredníctvom výkladu, ktorým vypĺňa medzeru v zákone podľa čl. 4 ods. 2 CSP.
1.3 Vyššie nároky kladené na podanie dovolania
Najvyšší súd ďalej uvádza, že Civilný sporový poriadok kladie vyššie nároky na samotné dovolanie.
"Zákonodarca tým reagoval na doterajšie poznatky súdnej praxe, v ktorej sa neustále a opakovane vyskytovali dovolania, v ktorých dovolatelia vyvodzovali hypotetické dôvody prípustnosti dovolania a súbežne namietali všetky právnou úpravou predpokladané dôvody prípustnosti dovolania, pričom neraz bolo celkom zrejmé, že dovolanie nie je podané s istotou, ale len ,pre istotu'. Nová právna úprava chce preto zabrániť tomu, aby boli podávané dovolania, ktoré sledujú ciele nezodpovedajúce povahe a účelu dovolacieho konania (bod 24.1)."
Najvyšší súd argumentuje aj tzv. oslabením dispozičného princípu, ktoré je dané výnimočnou povahou dovolania a účelom tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Uvedené môžeme chápať tak, že strana sporu síce má k dispozícii dovolanie a v Civilnom sporovom poriadku vymedzené dôvody jeho prípustnosti, no jej dispozičný princíp podať dovolanie sa "oslabuje", a to tak, že si musí z dvoch dôvodov prípustnosti dovolania vybrať len jeden.
Dovolanie má byť
"šité na daný prípad"
, nie podávané
"pre každý prípad"
(bod 24.2).
Najvyšší súd za
"osobitne významnú považuje skutočnosť, že v konaní o dovolaní podanom po 1. júli 2016 už dovolací súd nemá povinnosť (ani možnosť) ex offo skúmať, či v konaní došlo k procesnej vade zmätočnosti. Ide o zásadnú a mimoriadne dôležitú koncepčnú zmenu, ktorá má vplyv nielen z hľadiska dovolacieho súdu (jeho prístupu k posudzovaniu otázky existencie najzávažnejších procesných vád), ale aj z hľadiska prístupu advokáta spisujúceho dovolanie (z čoho bude vyvodzovať procesnú vadu zmätočnosti). So zreteľom na túto zásadnú až prelomovú zmenu nemožno ustanovenie § 420 písm. a) až f) CSP aplikovať a interpretovať spôsobom, ktorým bol aplikovaný a interpretovaný § 237 ods. 1 písm. a) až f) OSP (bod 35)."
"Nová právna úprava presunula ťažisko tvrdenia a preukazovania vady zmätočnosti na dovolateľa zastúpeného advokátom. Limity posúdenia prípustnosti dovolania určuje dovolateľ obsahom dovolania (bod 35.1)."
1.4 Priorita prípustnosti podľa § 420 CSP pred § 421 CSP
Najvyšší súd pri uplatnení oboch dôvodov prípustnosti uprednostňuje skúmanie prípustnosti podľa § 420 CSP. Tento záver odôvodňuje tým, že ak rozhodnutie trpí vadou zmätočnosti, je potrebné ho zrušiť a vadu napraviť, a teda nie je prípustné, aby sa dovolací súd zaoberal nesprávnym právnym posúdením. Ak dovolateľ argumentuje existenciou oboch dôvodov prípustnosti, najvyšší súd považuje jeho argumentáciu za protirečivú.
Najvyšší súd uvádza, že
"rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, potrebu zohľadnenia ktorej zákonodarca osobitne vyjadril v článku 4 ods. 2 CSP, sa ustálila na tom, že ak je daný prvý z týchto dôvodov, dovolací súd sa už druhým z nich nezaoberá. Civilný sporový poriadok
expressis verbis
neuvádza, či dovolateľ môže, alebo nemôže vyvodzovať prípustnosť svojho dovolania zároveň z § 420 CSP a z § 421 CSP (bod 26)."
"Existencia procesných vád zmätočnosti uvedených v § 420 CSP zakladá prípustnosť dovolania a zároveň jeho opodstatnenosť. So zreteľom na túto povahu a procesné dôsledky každej z vád zmätočnosti vedie súbežné uplatnenie oboch dôvodov prípustnosti dovolania (§ 420 CSP a § 421 CSP) k tomu, že dovolací súd sa obmedzí výlučne na skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska § 420 CSP. Pokiaľ by postupoval inak (a skúmal opodstatnenosť uplatnenia dovolacieho dôvodu aj podľa § 421 CSP), prehliadal by zreteľné vnútorné protirečenie argumentácie samotného dovolateľa, ktoré spočíva v tom, že dovolateľ poukazujúci na nesprávne právne posúdenie súbežne tvrdí existenciu takého mimoriadne závažného a neprehliadnuteľného dôvodu (existenciu vady zmätočnosti), pre ktorý napadnuté rozhodnutie nemalo byť vôbec vydané (bod 29)."
"Dovolanie nemôže byť úspešne založené na argumentácii týkajúcej sa nesprávnosti právneho posúdenia odvolacieho súdu v niektorej právnej otázke (§ 421 CSP), keď je v ňom súbežne uplatnená (protirečivá) argumentácia dovolateľa, podľa ktorej odvolací súd za daného procesného stavu (zmätočnosti) vôbec nemal prikročiť k právnemu posúdeniu ako takému (bod 31)."
1.5 Vnútorná priorita jednotlivých dôvodov zmätočnosti
Najvyšší súd ďalej vníma usporiadanie jednotlivých dôvodov zmätočnosti ako "
nie náhodné, ale ako logicky opodstatnené, s vnútornou väzbou, previazanosťou a podmienenosťou (bod 38)".
Túto tézu odôvodňuje nasledovne:
"Legislatívne usporiadanie dôvodov prípustnosti dovolania postupne (významovo zostupne) vymenovaných v § 420 písm. a) až f) CSP zreteľne vyjadruje vyšší stupeň intenzity procesnej chyby súdu a tiež významovú nadradenosť dôvodu zmätočnosti uvedeného v prednejšom poradí pred dôvodmi prípustnosti vymenovanými v ďalšom poradí. V dôsledku takéhoto usporiadania platí, že pri argumentácii dovolateľa týkajúcej sa procesnej vady zmätočnosti uvedenej v prednejšom poradí už nemá opodstatnenie ďalšia argumentácia týkajúca sa procesnej vady zmätočnosti uvedenej v nasledujúcom poradí (bod 38.1)."
"Pokiaľ dovolateľ, uvedomujúc si závažnosť svojej argumentácie a jej procesných dôsledkov, uvedie pre účely dovolacieho konania, že prípustnosť jeho dovolania vyplýva zároveň z viacerých dôvodov zmätočnosti, dovolací súd sa obmedzí len na posúdenie relevantnosti tej dovolacej argumentácie, ktorá sa týka dovolateľom namietanej vady zmätočnosti upravenej v ustanovení § 420 písm. a) až f) CSP v prednejšom poradí. V takom prípade už - bez ohľadu na úspešnosť alebo neúspešnosť uplatnenia dôvodu prípustnosti dovolania uvedeného na prednejšom mieste - neskúma opodstatnenosť tvrdenia dovolateľa o existencii procesnej vady upravenej v § 420 CSP v ďalšom poradí (bod 39)."
2. K jednotlivým okruhom dôvodov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2.1 Nová koncepcia dovolania
Je pravdou, že rekodifikácia civilného procesného práva zmenila koncepciu dovolania. Najvyšší súd správne pomenoval dve funkcie dovolania, a to odstránenie zmätočných rozhodnutí a zjednocovanie súdnej judikatúry v otázkach zásadného právneho významu.
Prípustnosť dovolania verzus dovolacie dôvody
Úspešnosť dovolania je aj naďalej vymedzená kombinovane. Dovolanie musí spĺňať podmienky prípustnosti, zároveň musí byť daný jeden z dovolacích dôvodov. Osobitosť právnej úpravy (aj súčasnej, aj predchádzajúcej) je v tom, že podmienky prípustnosti podľa ustanovenia § 420 CSP (predtým § 237 OSP) sú nielen dôvodmi (podmienkami) prípustnosti, ale aj jedným z dovolacích dôvodov podľa § 431 CSP [predtým § 241 ods. 2 písm. a) OSP]. Táto schéma posudzovania dovolania, t.j. najskôr prípustnosť, až následne dôvody dovolania, ostala zachovaná. Inak povedané, nová právna úprava na tejto koncepcii (schéme) nič nezmenila.
Zaujímavé je, že historicky podľa Civilního řádu soudního9), ako aj podľa Uhorského občianskeho súdneho poriadku10) dôvody zmätočnosti neboli dôvodom prípustnosti dovolania11), ale len dovolacími dôvodmi. Táto koncepcia bola zavedená až zákonom č. 519/1991 Zb., ktorým sa novelizoval Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov).12)
Nová právna úprava v roku 1991 z dôvodov zmätočnosti vytvorila tak dôvody (podmienky) prípustnosti dovolania, ako aj dovolacie dôvody. Pre porovnanie, podobne nejasne je upravená aj prípustnosť obnovy konania, kde § 397 CSP (predtým § 228 OSP) vymedzuje prípustnosť žaloby na obnovu konania, pričom v § 404 písm. c) CSP (predtým § 230 ods. 2 OSP) sa už hovorí o dôvodoch obnovy, pritom však ide o tie isté dôvody.
Na druhej strane, pri odvolaní je prípustnosť odvolania odlíšená od odvolacích dôvodov; prípustnosť odvolania je vymedzená podľa formy rozhodnutia a podľa predmetu rozhodnutia (§ 355 až 358 CSP). Pritom žiadna z podmienok prípustnosti odvolania nie je odvolacím dôvodom.
Ak aj pripustíme koncepčnú zmenu dovolania, domnievame sa, že táto sa netýkala problému, ktorý nastolil najvyšší súd.
Aj v úprave dovolania podľa Občianskeho súdneho poriadku bola prípustnosť dovolania vymedzená v dvoch oblastiach:
-
pre vady zmätočnosti (§ 237 OSP),
-
v iných prípadoch [§ 238 a § 239 OSP - prípustnosť bola diferencovaná podľa rôznych kritérií, a to aj podľa toho, či išlo o rozsudok alebo uznesenie (§ 238 a § 239 OSP), pričom prípustnosť bola vnútorne diferencovaná napríklad podľa spôsobu, ako rozhodol súd13) ].
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).