Zastúpenie právnickej osoby

Súd prvej inštancie rozsudkom zo 14. marca 2017 žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému.

Žalobca sa domáhal zaplatenia 948 753,23 eur spolu s príslušenstvom titulom nároku na uhradenie ceny elektrickej energie, ktorú žalovanému dodala spoločnosť VE, a.s., a ktorá mu predmetnú pohľadávku postúpila na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok zo 4. júna 2015 a z 24. novembra 2014. Zmluvy za žalobcu podpísala pani AB na základe splnomocnenia "na vykonávanie všetkých úkonov za žalobcu v rámci jeho obchodných rokovaní". Žalovaný v konaní namietal platnosť postúpenia pohľadávok, na základe čoho súd prvej inštancie aplikáciou ustanovenia § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") a § 13 Obchodného zákonníka (ďalej aj "OBZ") dospel k záveru, že tieto zmluvy sú podľa § 39 OZ absolútne neplatné, pretože odporujú zákonu v časti podpísania za žalobcu. Udelenie splnomocnenia žalobcu pani AB na úkony vo všetkých veciach právnickej osoby je absolútne neplatné, pričom podporne poukázal na stanovisko Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2017. Z dôvodu absolútnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok dospel súd prvej inštancie k záveru o neopodstatnenosti nárokov žalobcu uplatnených v žalobe.

Odvolací súd rozsudkom z 30. januára 2018 na odvolanie žalobcu potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

V odôvodnení rozhodnutia sa odvolací súd stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a zdôraznil, že z pripojených plnomocenstiev v spise jednoznačne vyplýva, že žalobca splnomocnil pani AB "na zastupovanie na rokovaniach v súvislosti s uzatváraním obchodných zmlúv, na všetky úkony spojené s účasťou na rokovaniach za účelom uzatvárania obchodný zmlúv. Ďalej na prípravu návrhov na uzatváranie obchodných zmlúv, na dojednávanie podmienok obchodných zmlúv a na podpis obchodných zmlúv a ich prípadných dodatkov, príloh, zmien a súvisiacich dokumentov a úkony s tým spojené v mene splnomocniteľa". Pri takom formulovaní rozsahu oprávnenia splnomocnenej osoby odvolací súd skonštatoval, že ide o právny úkon absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pretože tento rozsah právomoci patrí iba konateľom (§ 20 ods. 1 OZ) a ich výsadné právo mala vykonávať osoba, ktorá nie je zapísaná v obchodnom registri, tu s odkazom aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 353/2012.

Žalobca podal proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré odôvodnil v zmysle § 432 v spojení s § 421 ods. 1 písm. a) CSP, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnych otázok, pri riešení ktorých sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

Dovolateľ tvrdil odklon od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázkach, či všeobecné (generálne) plnomocenstvo udelené splnomocnencovi právnickou osobou je platný alebo neplatný právny úkon a či sú predmetné plnomocenstvá generálnymi plnomocenstvami, pričom v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obo 37/2008, 2 MCdo 8/2014, 2 MCdo 12/2007 a 3 MCdo 4/2007. Dovolateľ mal za to, že plnomocenstvá