Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Aktuálna rozhodovacia prax v otázke zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka (pokračovanie)
Príspevok nadväzuje na predchádzajúcu časť uverejnenú v Justičnej revue 8-9/2020 a predstavuje pokračovanie v pohľade na rozhodovaciu prax v oblasti nového bankrotového práva. V závere autor prezentuje podnety na prípadnú modifikáciu súčasného modelu právnej úpravy osobných bankrotov.
Contribution builds on the previous part published in Judicial review 8-9/2020 and continues in presenting case analysis of new bankruptcy law. The conclusion of contribution presents thoughts aboutmodification of currentmodel ofprivate bankruptcy legal regulation.
DEÁK, M.: Aktuálna rozhodovacia prax v otázke zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka (pokračovanie); Justičná revue, 72, 2020, č. 10, s. 1192 - 1214.
Zhodnotenie doposiaľ analyzovanej aktuálnej rozhodovacej praxe k novému bankrotovému právu s ohľadom na jeho teoretické východiská v otázke zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka
Z doteraz prezentovanej analýzy aktuálnej rozhodovacej praxe nového bankrotového práva v otázke zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka vyplýva, že v podmienkach novelizovanej právnej úpravy nikto presne nevie, čo (ne)poctivý zámer dlžníka pri oddlžení znamená a či konkrétne konanie dlžníka bude naznačovať skôr poctivý alebo nepoctivý zámer dlžníka. Takýto stav je, samozrejme, v podmienkach demokratického právneho štátu neprijateľný a je,
zrejme, len následkom nevhodne zvolenej koncepčnej zmeny, v zmysle ktorej štát upustil od skúmania splnenia základných ekonomických, sociálnych a v konečnom dôsledku aj právnych podmienok pre prístup dlžníka k oddlženiu,
a prenechal skúmanie naznačených podmienok na prípadnú veriteľskú aktivitu bez toho, aby si dôsledne premyslel následky takto zvoleného prístupu. Nehovoriac o tom, že v podmienkach platného práva celkom nelogicky
1)
neexistuje právny mechanizmus, na základe ktorého by veriteľ mohol úspešne žiadať o vrátenie zaplatenej dane z pridanej hodnoty za nezaplatený tovar dodaný dlžníkovi
2)
, zvolený prístup nielenže veriteľa ekonomicky ničí, pretože ho núti vynakladať ďalšie transakčné náklady v súvislosti s podaním žaloby na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
3)
, ale už
koncepčne v podstate veriteľa odsudzuje pri podaní žaloby na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka na neúspech predovšetkým tým, že veriteľ v podstate nemá reálnu možnosť uniesť dôkazné bremeno ohľadom preukázania nepoctivého zámeru dlžníka.
Zákonodarca akosi opomenul, že veriteľ má postavenie účastníka súkromnoprávnych vzťahov, ktorý nemá reálnu možnosť získať relevantné informácie o majetku, príjmoch, dávkach, pohľadávkach, záväzkoch či výdavkoch dlžníka tak, aby mohol reálne posúdiť ekonomickú kondíciu dlžníka. Veriteľ nemá reálnu možnosť zistiť, či dlžník mal v dobe preberania záväzku veriteľa aj ďalšie záväzky voči iným veriteľom, prípadne v akej výške, aké boli jeho majetkové pomery, resp. očakávané majetkové príjmy alebo aké majetkové dispozície pred preberaním záväzkov dlžník uskutočnil a voči akým osobám. Je zrejmé, že všetky tieto skutočnosti by mal zisťovať a komplexne posudzovať konkurzný súd. Pokiaľ sa teda štát tohto prieskumu zbavil a veriteľov súčasne nevybavil kompetenciami obdobnými prieskumným kompetenciám konkurzného súdu či správcu konkurznej podstaty, de facto tak takmer každú žalobu odsúdil v podmienkach nového civilného procesu na neúspech predovšetkým z toho dôvodu, že veriteľ jednoducho nemôže úspešne uniesť dôkazné bremeno ohľadom skutkových tvrdení k nedostatku poctivosti zámeru dlžníka, resp. dostatku nepoctivosti zámeru dlžníka, pretože ich nemá reálne ako zistiť.Z doposiaľ analyzovaných rozhodnutí prezentovaných v predchádzajúcom čísle časopisu Justičná revue vyplýva, že aj rozhodovacia prax, žiaľ, nedokáže korigovať defekty vyplývajúce z koncepčnej zmeny pri skúmaní prístupu dlžníka k oddlženiu. Ba naopak, z analyzovanej rozhodovacej praxe vyplýva ešte problematickejší záver v tom zmysle, že súdy rozhodujúce skutkovo obdobné prípady dochádzajú v zásadných otázkach bankrotového práva k protichodným záverom [otázka posúdenia platobnej (ne)schopnosti dlžníka, možnosť čiastočného plnenia záväzku ako dôvod vylučujúci stav platobnej neschopnosti, otázka, od ktorého momentu je potrebné skúmať správanie sa dlžníka a iné]. Pre dlžníkov je tak výhodné (obrazne povedané) aj meniť svoj domicil a založiť si tak miestnu príslušnosť konkrétneho súdu podľa toho, ktorý právny názor v určitej otázke dlžníkovi vyhovuje. Paradoxne sa tak otázka tzv. forum shoppingu už netýka len korporátneho sveta, ale v podmienkach slovenského práva dostáva svoje vyjadrenie aj v oblasti osobných bankro tov.
Bankrot, resp. úpadok ako ekonomická kategória je prirodzeným a v krajinách s trhovým hospodárstvom v podstate nevyhnutným sprievodným znakom podnikania. Veľmi zjednodušene povedané, predstavuje spôsob, akým ekonomicky menej úspešné subjekty ukončujú svoju podnikateľskú činnosť.
Pravidlami o ďalšom osude nesplnených zmlúv insolvenčné právo ovplyvňuje transakčné náklady takmer vo všetkých oblastiach ekonomickej činnosti. Pri vyvažovaní týchto
ex post
účinkov (riešenie problémov, ktoré nastanú u jednotlivých insolvenčných dlžníkov) s účinkami
ex ante
(spôsob, akým pravidlá insolvenčného práva pôsobia na správanie dlžníkov, ktorí v úpadku nie sú a na správanie ich investorov) musí tvorca, resp. interpret insolvenčného práva prijímať zložité kompromisy. Musí si však byť predovšetkým vedomý nutnosti tohto vyvažovania a teda významu
ex ante
účinkov insolvenčného práva.
4)
Ani zákonodarca v tomto smere totiž nie je všemocný.
5)
Často sa možno stretnúť s názorom, že pokiaľ sa podnikateľský subjekt ocitne v úpadku, teda zjednodušene povedané pokiaľ hodnota majetku dlžníka nepostačuje na zaplatenie jeho záväzkov
6)
, má v tomto prípade konkurzné právo (a to zvlášť v oblasti spotrebiteľských konkurzov) dlžníkom pomôcť znova sa začleniť do hospodárskeho života tým, že im umožní po ukončení konkurzného konania zbaviť sa svojich dlhov. Takýto pohľad je však veľmi zjednodušený a opomína skutočnosť, že v podstate implicitne so sebou generuje celý rad nadväzujúcich problémov. Aj v právnej spisbe sa v tomto smere zdôrazňuje, že hoci sa ako hlavný účel (amerického) insolvenčného práva na prvý pohľad môže javiť oslobodenie dlžníka od ubíjajúcich záväzkov, tento všeobecne prijímaný záver nie je správny ani z historického a ani z funkčného hľadiska.
7)
Aj v podmienkach slovenského práva sa zdôrazňuje,
že primárnym cieľom konkurzu je speňaženie úpadcovho majetku a prostredníctvom toho kolektívne uspokojenie jeho veriteľov.
8)
Novelizovaná právna úprava oddlženia tento už aj tak nie optimistický svet veriteľa okorenila tým, že v spoločnosti vytvorila atmosféru, že neplatiť dlhy sa oplatí a o dlžníkovsa v konečnom dôsledku i tak postará štát.Takáto legislatívna úprava nenúti dlžníkanezvyšovať svoje dlhy, ale naopak, predstavuje zvýšené riziko vzniku prostredia, v ktorom záväzky dlžníkov až tak nezaväzujú a sú nástrojom na zbavenie sa zodpovednosti, na čo na konci dňa doplatia aj ľudia, ktorí dlhy nemajú. Pomoc občanom, ktorí sa ocitli v dlhovej pasci, je potrebné riešiť z dlhodobého hľadiska, nie jednorazovo, pretože tento problém sa bez dostatočnej prevencie vráti späť. Štát by sa mal zamerať na prevenciu a príčiny vzniku zadlženosti občanov. Aj po analyzovaných legislatívnych opatreniach možno očakávať, že dlžníci očistení od záväzkov sa onedlho opäť dostanú do dlhového kolotoča a znova sa ocitnú v rovnakej situácii ako pred odpustením dlhov.
9)
Faktom zostáva, že nová právna úprava predstavuje len symptomatickú liečbu, ktorá potláča následky choroby bez toho, aby vyliečila jej príčiny.
10)
Ochrana majetku dlžníka (a teda ochrana hodnoty nárokov veriteľov na majetok dlžníka) pred samotným dlžníkom (v prípade, že dlžník je korporáciou, osobami majetok kontrolujúcimi) je pravdepodobne dominujúcim uhlom pohľadu, ktorým je v tuzemsku tradične vnímaný význam začatia konkurzného konania. Tento uhol pohľadu úzko súvisí s nefunkčnosťou mimoinsolvenčného práva vymáhania pohľadávok. Vo svete, v ktorom nachádzacie konanie ohľadom pohľadávok, ktorých existenciu ani výšku dlžník nijako vierohodne nespochybňuje, trvá roky, a v ktorom právoplatné rozhodnutie súdu nemožno de facto vynútiť z dôvodu reálnej (teda nie formálnej) nečinnosti exekútorov, ktorí systémovo nie sú motivovaní exekučné konania ukončovať v prospech oprávnených veriteľov, ale skôr ich umelo udržiavať
11)
, veriteľ pocitu o vymožiteľnosti práva uverí len ťažko. Je preto otázne, či by sa zákonodarca pri riešení zlej sociálno-ekonomickej situácie fyzických osôb nemal zamerať na iné oblasti práva než konkurzné právo a či by nemal prijať legislatívne opatrenia na urýchlenie procesu, v ktorom oprávnený veriteľ v dôsledku aktívnej činnosti exekútora získa vôbec nejaké plnenie.
12)
Aktuálna rozhodovacia prax ku skutkovej podstate nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR
V nasledujúcej časti článku sa budeme venovať rozhodnutiam týkajúcim sa skutkovej podstaty nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 2 písm.c) ZKR, teda prípadov, keď dlžník v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu.
V rozhodnutí Okresného súdu Trenčín zo dňa 2.8.2019, sp. zn.: 22 Odi 1/2019, súd naznačil, že pokiaľ informácia o príjmoch dlžníka uvedená v návrhu na oddlženie nezodpovedá skutočnosti, nemusí to bez ďalšieho znamenať nepoctivý zámer dlžníka. Žalobca spochybňoval poctivý zámer dlžníka tým, že podľa neho žalovaný v čestnom vyhlásení uviedol nepravdivú informáciu o svojom príjme a záväzkoch. Súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil a uzatvoril, že žalovaný vo formulári žiadosti k položke príjem z činnosti a dodávok tovaru a služieb uviedol sumu, pričom malo ísť o predpokladanú tržbu bez odrátania nákladov, keďže v čase poskytnutia úveru s podnikaním len začínal.
V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.8.2019, sp. zn.: 4 Odi 3/2018
13)
, súd poukázal na to, že povinnosť tvrdenia veriteľa sa týka aj vymedzenia konkrétneho majetku, o ktorom veriteľ tvrdí, že ho dlžníkv návrhu na oddlženie neuviedol. Súd mal za preukázané, že žalovaná má dlhodobo vážne zdravotné problémy, ktoré mali nepochybne zásadný vplyv na jej finančnú situáciu. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaná v období troch rokov pred podaním návrhu vlastnila nehnuteľný majetok, ktorý žalovaná neuviedla v zozname majetku, ktorý vlastnila v posledných troch rokoch, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovanej. Žalobca odvodzuje nepoctivý zámer žalovanej od prípadov negatívneho vymedzenia nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR. Súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na oddlženie konkurzom má podobu elektronického formulára, ktorý za žalovanú podávala tretia osoba, teda k pochybeniu pri vyplňanímohlo dôjsť omylom tak, ako uviedla žalovaná. S ohľadom na závažnosť jej zdravotných problémov je do určitej miery ospravedlniteľné prehliadnutie tohto nedostatku pri podpisovaní návrhu. Sám zákonodarca počíta s touto alternatívou, keď podľa gramatického výkladu § 166g ods. 2 písm. a) ZKR sa pre naplnenie domnienky nepoctivého zámeru vyžaduje nielen neuvedenie dôležitej informácie vo formulárovom návrhu, ale neuvedenie tejto informácie ani na dopyt správcu. Údaje vyplývajúce z návrhu majú viac-menej informatívny charakter pre efektívnejšie zisťovanie majetkových pomerov dlžníka, čo je úlohou správcu v konkurznom konaní podľa štvrtej časti zákona rovnako ako v konkurznom konaní podľa druhej časti zákona. S ohľadom na danú situáciu žalobca sa nesprávne odvoláva na § 166g ods. 2 písm.c) ZKR, keďže priamo § 166g ods. 2 písm.a) ZKR vymedzuje prípad, keď zoznam majetku nie je úplný, a to bez ohľadu na to, či ide o zoznam majetku v čase podávania návrhu, alebo zoznam majetku, ktorý vlastnil dlžník tri roky pred podaním návrhu, ktoré sú osobitnou náležitosťou návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa § 167 ods. 2 písm.c) ZKR. Súd z uvedeného dôvodu žalobu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zamietol.V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.6.2019, sp. zn.: 4 Odi 1/2018
14)
, súd okrem toho, že poukázal na negatíva povahy návrhu dlžníka na oddlženie konkurzom ako formulárového typu návrhu, naznačil aj to, že právo veriteľa podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka je fakticky podmienené predchádzajúcou aktivitou veriteľa. Súd poukázal na to, že návrh na oddlženie konkurzom má podobu formulárového podania, ktoré obsahuje viaceré vyhlásenia označované účastníkmi, ale, bohužiaľ, aj ich právnymi zástupcami len mechanicky bez vysvetlenia právnych dôsledkov. Ustanovenie § 166k ZKR upravuje povinné právne zastúpenie každej osoby domáhajúcej sa oddlženia, či už konkurznom alebo splátkovým kalendárom, práve z dôvodu, že prevažná väčšina takýchto osôb je právnicky negramotných. Súdu sa javí, že poskytovanie právnej pomoci je čisto formálne a právny zástupca nevenuje dostatočnú pozornosť pri vyplňovaníformulárového návrhu a jeho príloh. Bez ohľadu na to súd poukazuje, že v tomto prípade žalovanému nebola poskytnutá právna pomoc pri vypĺňaní príloh návrhu. Súd síce posúdil ako nespornú skutočnosť, že žalovaný bol v čase tri roky pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom vlastníkom majetku označeného žalobcom, ktorý žalovaný neuviedol v zozname majetku, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, ale nestotožňuje sa s názorom žalobcu o nepoctivom zámere žalovaného. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že veriteľ si do konkurzu prihlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere. Súd zastáva názor, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikla žalobcovi pohľadávka, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto súd kladie dôraz na určitú mieru proporcionality. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný je osobou, ktorá dosiahla len základné vzdelanie a je na čiastočnom invalidnom dôchodku vo veku 60 rokov. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, z prihlášky je zrejmé, že žalobca mal judikovanú pohľadávku už od 30.6.2014. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej prihlásením do konkurzného konania, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Pri posudzovaní veci súd tiež zohľadnil skutočnosť, že k prevodu majetku žalovaného nedošlo tesne pred podaním návrhu na oddlženie konkurzom, čo by mohlo vyvolávať pochybnosti o poctivom zámere žalovaného, či účelovosti jeho konania, ale cca dva roky a desať mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci (22.5.2017 žalovaný požiadal o poskytnutie právnej pomoci a darovacia zmluva je zo dňa 10.7.2014). Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre zrušenie oddlženia.V rozhodnutí Okresného súdu Žilina zo dňa 20.11.2018, sp.zn.: 3 Odi 1/2018
15)
. súd dospel k záveru, že informáciu o majetku, ktorý dlžníkvlastnil v posledných troch rokoch, je potrebné kvalifikovať ako dôležitú informáciu podľa § 166g ods. 2 písm.c) ZKR. Súd uzatvoril, že žalovaná v prílohe návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedla majetok, ktorý kúpnou zmluvou v znení dvoch dodatkov previedla na svoju dcéru. Tento majetok teda žalovaná nepochybne vlastnila v čase troch rokov pred podaním návrhu na konkurz, keďže tento bol konkurznému súdu doručený dňa 2.8.2017. Ako sporné sa medzi stranami javilo právne hodnotenie takto zisteného skutkového stavu. Ak žalovaná poukazovala na svoje subjektívne presvedčenie, že vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam stratila už podpisom scudzovacej zmluvy, tak takáto obrana žalovanej nemôže obstáť a to z viacerých dôvodov.
Vnútorné subjektívne presvedčenie žalovanej nemôže súd posudzovať len na základe jej tvrdenia, ale môže o ňom usudzovať najmä vo svetle dôkazov, ktoré preukazujú, ako sa objektívne prejavilo v jej konaní.
Z vykonaných dôkazov vyplýva, že ku kúpnej zmluve podpísala žalovaná dva dodatky a to dňa 17.9.2015 a 23.9.2015, pri ktorých podpise musela žalovaná zistiť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ešte nestratila, keďže v dodatkoch s nehnuteľnosťami nakladala. Zoznam majetku, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch, nie je obligatórnou prílohou návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa štvrtej časti ZKR náhodou. Informácia o majetku, ktorý vlastnil dlžník v posledných troch rokoch, má zásadný význam najmä vo vzťahu k preskúmaniu možnej odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka. Na rozdiel od konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka podľa druhej časti ZKR, kde už predbežný správca pred vyhlásením konkurzu obligatórne preskúmava aj potencionálnu odporovateľnosť dlžníkom vykonaných právnych úkonov, v konkurze vyhlásenom podľa štvrtej časti ZKR správca vykonáva len časovo nenáročné preskúmavanie pomerov dlžníka, pričom vychádza najmä z informácií poskytnutých dlžníkom a inými subjektmi, a potencionálnu odporovateľnosť právnych úkonov dlžníka pritom obligatórne nepreskúmava. Zoznam majetku, ktorý úpadca vlastnil v posledných troch rokoch, je tak dôležitou informáciou pre prieskum odporovateľnosti právnych úkonov dlžníka. Uplatnenie odporovateľnosti právnych úkonov úpadcu je, navyše, v konkurze podľa štvrtej časti ponechané na súkromnej iniciatíve veriteľov a správca (na rozdiel od konkurzu vyhláseného podľa druhej časti ZKR) odporovaciu žalobu nielen, že nie je povinný, ale ani oprávnený podať. Veriteľ ako osoba nedisponujúca prieskumnými oprávneniami správcu je pri prieskume úkonov dlžníka odkázaný najmä na informácie od dlžníka, poskytnuté v prílohách návrhu na vyhlásenie konkurzu. Informáciu o majetku, ktorý dlžníkvlastnil v posledných troch rokoch, tak nepochybne možno kvalifikovať ako dôležitú informáciu podľa § 166g ods. 2 písm. c) ZKR. Žalovaná proti rozhodnutiu podala odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súdu Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 21.8.2019, sp. zn.: 41 CoKR 11/2019, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
16)
Odvolacísúd sa s námietkami žalovanej nestotožnil. Poukázal pritom na uzatvorené dodatky ku kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva, že účinnosť nadobúdajú dňom podpísania zmluvnými stranami. Z uvedeného súd odvodil, že kúpna zmluva nadobudla účinnosť až dňom podpisu druhého dodatku, teda v lehote 3-rokov pred podaním návrhu na konkurz žalovanej. Súd taktiež uzatvoril, že žalovaná nepreukázala, že konala v zmysle usmernenia pracovníka Centra právnej pomoci, avšak aj keby túto skutočnosť vedela vierohodne preukázať, malo by to za následok len vznikjej nároku na náhradu škody voči pracovníkovi, ktorý jej spôsobil svojím postupom škodu.V rozhodnutíOkresného súdu Trnava zo dňa 3.4.2019, sp. zn.: 36 Odi 1/2018
17)
, súd nepoctivý zámer dlžníka dovodil okrem iného z toho, že správcovi konkurznej podstaty nepredložil potrebné podklady vzťahujúce sa na prevod jeho majetku. Súd uzatvoril, že dlžníčka správcovi uviedla, že žiadny majetok nevlastní a nevlastnila a nerealizovala v minulosti ani žiadne odporovateľné práve úkony. Na základe tohto vyjadrenia správcu mal súd preukázané, že žalovaná správcovi neposkytla pravdivé informácie o majetku, ktorý vlastnila pred začatím konkurzného oddlžovacieho konania, pretože v návrhu, v prílohe návrhu ani pri osobnom stretnutí so správcom takúto informáciu neuviedla, pričom o nej musela vedieť. Správca a potom aj súd v danom konaní teda zistil, že žalovaná tým, že mala snahu poškodiť svojich veriteľov a zároveň znevýhodniť ich v zmysle § 166g ods. 2 písm. c) ZKR tým, že pred podaním návrhu na oddlženie uskutočnila bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, pričom následne v návrhu na oddlženie súdu a v jeho prílohe informácie o tejto transakcii neuviedla a neuviedla ich ani na osobnom stretnutí správcovi. Takéto jej konanie bolo spôsobilé poškodiť záujmy veriteľov, a preto aj z toho dôvodu sú splnené podmienky na zrušenie oddlženia dlžníčky pre nepoctivý zámer. V k
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2020
