Aktuálna rozhodovacia prax v otázke zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka

Pred analýzou rozhodovacej činnosti súdov k jednotlivým skutkovým podstatám nepoctivého zámeru dlžníka v zmysle § 166g ods. 2 ZKR je vhodné načrtnúť pohľad rozhodovacej praxe na niektoré čiastkové aspekty bankrotového práva z pohľadu teórie práva, resp. všeobecného súkromného práva, keďže odpovede na nastolené otázky môžu mať dosah na zvolený interpretačný kľúč k jednotlivým skutkovým podstatám nepoctivého zámeru dlžníka. V analyzovaných komentovaných rozhodnutiach sa súdy vyjadrovali aj k otázke zneužitia práva dlžníka podať návrh na jeho oddlženie, k otázke zneužitia práva veriteľa domáhať sa zrušenia oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka, k otázke platobnej schopnosti, resp. neschopnosti dlžníka, či k otázke retroaktivity nového bankrotového práva.

V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27.2.2020, sp. zn.: 2 Odi 1/2017, súd posudzoval vzájomný stret práva dlžníka zbaviť sa záväzkov osobným bankrotom a všeobecnou zásadou zákazu zneužitia práva v súkromnom práve. Súd zároveň naznačil, že pri posudzovaní poctivosti zámeru dlžníka je potrebné prihliadnuť aj na to, či z prípadného oddlženia bude mať prospech len samotný dlžník. Súd odmietol argumentáciu žalovaného, podľa ktorej žalovaný len využil zákonnú možnosť oddlžiť sa konkurzom. Žalovaný uvádzal, že to, že uplatnil možnosť oddlženia v životnej situácii, keď spĺňal na to podmienky a keď sa ocitol v tiesnivých okolnostiach, mu nemožno vyčítať ako nepoctivý zámer, potom by všetky osoby, ktoré využívajú zákonom dané možnosti, konali s nepoctivým zámerom. Dlžník môže využiť zákonom danú možnosť zbaviť sa svojich dlhov, Len takéto oddlženie dlžníka môže byť legitímne a zákonné. Nemožno akceptovať ani námietku žalovaného, že ak by súd rozhodol o zrušení oddlženia, úkony správcu v rámci konkurzného konania zostanú zachované a žalovaný by mohol byť zásahom súdu počas prebiehajúceho konania mimoriadne poškodený. Tu je opäť potrebné poukázať na skôr uvedený a zákonom vyžadovaný základný princíp oddlženia - poctivý zámer dlžníka.

V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.6.2019, sp. zn.: 4 Odi 1/2018 , súd okrem toho, že poukázal na negatíva povahy návrhu dlžníka na oddlženie konkurzom ako formulárového typu návrhu, naznačil aj to, že právo veriteľa podať návrh na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka je fakticky podmienené predchádzajúcou aktivitou veriteľa. Súd poukázal na to, že návrh na oddlženie konkurzom má podobu formulárového podania, ktoré obsahuje viaceré vyhlásenia označované účastníkmi, ale, bohužiaľ, aj ich právnymi zástupcami len mechanicky bez vysvetlenia právnych dôsledkov. Súd zastáva názor, že zmluva o úvere, na základe ktorej vznikla žalobcovi pohľadávka, je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, preto súd kladie dôraz na určitú mieru proporcionality. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný je osobou, ktorá dosiahla len základné vzdelanie a je na čiastočnom invalidnom dôchodku vo veku 60 rokov. Súd považoval žalobcu za dostatočne erudovaný subjekt v porovnaní so žalovaným na to, aby sa svojho práva domáhal efektívne. Napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že žalobca mal judikovanú pohľadávku už od 30.6.2014. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanému pred jej prihlásením do konkurzného konania, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Pri preskúmavaní majetkových pomerov žalovaného v záujme zistenia schopnosti splácať poskytnutý úver by postupom s odbornou starostlivosťou určite zistil, či je žalovaný vlastníkom nehnuteľnosti, a teda mal možnosť nielen svoju pohľadávku vymôcť, ale v prípade vykonania odporovateľného právneho úkonu aj možnosť domáhať sa svojho práva na zaplatenie pohľadávky. S ohľadom na uvedené, súd nevníma toto konanie ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu žaloby na zrušenie oddlženia.

V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 5.8.2019, sp. zn.: 4 Odi 3/2018, sa súd vyjadril k otázke zneužitia práva dlžníka zbaviť sa svojich záväzkov prostredníctvom osobného bankrotu obdobne ako v predchádzajúcom komentovanom rozhodnutí. Súd uzatvoril, že napriek tomu, že žaloba o zrušenie oddlženia je legitímnym inštitútom, treba poukázať na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by sa žalobca domáhal vymoženia svojej pohľadávky voči žalovanej pred vyhlásením konkurzu, hoci v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva tak mohol urobiť. Súd dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. K tomuto názoru vedie súd nielen už spomínaná proporcionalita a nedostatočná miera obozretnosti žalobcu jednak z pohľadu návratnosti úveru a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov, ale aj právne následky zrušenia oddlženia, ktoré má účinky V tomto prípade súd považuje za prípustné vyžadovať určitú mieru obozretnosti veriteľa voči svojim dlžníkom, zvlášť za situácie, ak nesplácajú svoj dlh. V čase prevodu nehnuteľnosti žalovanej na dcéru už bol veriteľom žalobca, ktorý by v prípade nesplácania dlhu mal možnosť nielen svoju pohľadávku vymôcť, ale v prípade vykonania odporovateľného právneho úkonu aj možnosť domáhať sa svojho práva na zaplatenie pohľadávky. S ohľadom na uvedené nevníma súd toto konanie ako konštruktívne domáhanie sa svojho práva zo strany žalobcu, ale skôr šikanózne, či vykazujúce prvky zneužívajúceho výkonu práva, ktoré popiera zámer zákonodarcu pri zavedení inštitútu žaloby na zrušenie oddlženia. Súd z uvedeného dôvodu žalobu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer zamietol.

V rozhodnutí Okresného súdu Nitra zo dňa 5.12.2018, sp. zn.: 32 Odi 1/2018 , súd predchádzajúce oznámenie dlžníka veriteľovi o tom, že podá návrh na oddlženie konkurzom, nepovažoval za zneužitie práva. Súd uviedol, že podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu a návrhu na povolenie oddlženia nemožno hodnotiť ako zneužitie právnej úpravy, tak ako to tvrdí žalobca. To, že žalovaná pred podaním týchto návrhov žalobcovi oznámila, že takéto návrhy podá, nie je zneužitím práva. Tento postup žalovanej súd hodnotí ako krok k mimosúdnemu doriešeniu záväzku, na ktorý žalobca nepristúpil. Jej postup súd nehodnotí ako zneužívanie právnej úpravy, ale hodnotí ho ako využitie zákonných možností.

V rozhodnutí Okresného súdu Košice I zo dňa 25.9.2019, sp. zn.: 30 Odi 4/2018 , súd pripomenul povinnosť veriteľa tvrdiť a preukazovať nepoctivý zámer dlžníka. Súd uzatvoril, že žalobca v danom prípade nepreukázal nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení. Nepoctivý zámer žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, ani poukazovaním na konanie žalovaného. Žalobcom tvrdená skutočnosť, že žalovaný mu je dlžný financie, ešte neznamená, že žalovaný mal nepoctivý zámer podľa § 166g ZKR.

V rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.3.2019, sp. zn.: 37 Odi 2/2018 , súd naznačil, že oddlženie by malo primárne slúžiť dlžníkom, ktorý sa platobne neschopnými nestali vlastnou vinou. Súd poukázal na výpoveď žalovanej, z ktorej vyplýva, že si predmetný úver zobrala preto, aby ju s matkou nevyhodili z bytu. Po dosiahnutí plnoletosti sa zamestnala, pričom dlh začal vymáhať súdny exekútor. Aj napriek zrážkam zo mzdy sa celkový dlh neznižoval. V kontexte uvedeného súd dospel k záveru, že je vyvoditeľné, že podanie návrhu na oddlženie bolo absolútne v súlade so zákonom. Nie je preto možné prisvedčiť názoru žalobcu, že keď veriteľ uspokojuje svoj dlh v exekučnom konaníaspoň sčasti, znamená to, že dlžníkje platobne schopný. Súd v závere poukázal na význam slova poctivý v zmysle počestný, čestný, statočný, charakterný či bezúhonný, čo v kontexte zámeru legislatívca oddlžením pomôcť platobne neschopným nie vlastnou vinou, vlastným pričinením, alebo nečinnosťou, je v prípade žalovaného naplnené.

V rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.9.2018, sp.zn.: 8 Odi 2/20187 258 25 , súd naznačil, že oddlženie by nemalo byť prípustné pre dlžníkov, ktorí vykazujú príjem, z ktorého možno pohľadávku veriteľa uspokojiť. Súd uzatvoril, že žalovanému vznikli záväzky v čase, keď žalovaný vykazoval príjem, z ktorého bolo možné záväzky vysporiadať. Žalovaný tak však neurobil, neuviedol dôvody akceptovateľné pre takéto správanie, preto mu nepatrí ochrana voči veriteľom, ktorých poškodil a následne účelovo podal návrh na oddlženie, aby sa tak zbavil svojich dlhov, aj napriek skutočnosti, že jeho príjem umožňoval a umožňuje splatenie jeho záväzkov. a len v prípade, ak je uspokojovanie jeho záväzkov objektívne nemožné, by dlžníkovi malo byť umožnené oddlženie a aj to v rozsahu, aby došlo aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Za platobnú neschopnosť nemožno považovať stav, keď dlžník odmieta uhrádzať svoje splatné finančné záväzky, pretože ich neuznáva alebo ich odmieta uhradiť z iných dôvodov. Súd dospel k záveru, že dlžník nesplnil ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči dlžníkovi vymôcť exekúciou.

V rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18.10.2018, sp. zn.: 8 Odi 1/2018, súd pristúpil k materiálnemu výkladu platobnej neschopnosti dlžníka v tom zmysle, že pre stav platobnej neschopnosti sa vyžaduje, aby dlžník nebol schopný svoj záväzok splniť ani len čiastočne. Súd uzavrel, že jednou z podmienok vyhlásenia konkurzu je platobná neschopnosť dlžníka. Z hľadiska gramatického výkladu je zrejmé, že sloveso plniť pri vymedzení pojmu platobná neschopnosť je v tzv. nedokonavom vide, ktorý pomenúva dej, ktorý je nedokončený, stále prebieha, stále trvá. (primerane aj NS ČR zo dňa 6.9.2005, sp. zn.: 29 Odo 236/2003). Platobná neschopnosť je pritom jednou z podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby fyzická osoba mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa IV. časti ZKR.

V rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 17.6.2019, sp. zn.: 4 Odi 4/2018 , súd rozvinul argumentáciu o platobnej neschopnosti z predchádzajúceho komentovaného rozhodnutia a zdôraznil, že zmyslom oddlženia nie je zbaviť dlhov všetkých dlžníkov bez ohľadu na ich schopnosť uhrádzať záväzky voči veriteľom. Súd uviedol, že podľa gramatického výkladu definície platobnej neschopnosti podľa § 3 ods. 2 tretia veta ZKR - Zákon č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, je neschopnosť plniť, nie splniť, z čoho vyplýva, že pre naplnenie podmienky platobnej neschopnosti by mal byť dlžník v takej finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje ani čiastočne plniť jeho záväzky voči veriteľom bez toho, aby mu zostala aspoň základná suma v zmysle nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V rámci konania nijako nezdôvodnil, prečo