Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Niekoľko poznámok k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka
Predkladaný príspevok predstavuje úvahu nad stavom právnej úpravy konkurzného práva v oblasti osobných bankrotov po novele zákona o konkurze a reštrukturalizácii zákonom č. 377/2016 s účinnosťou od 1. marca 2017 optikou ochrany legitímnych očakávaní veriteľa.
Submitted contribution presents thoughts about current legal regulation of bankruptcy law on the field of private bankruptcy after amendment of bankruptcy and restructuring act by act nr. 377/2016 Coll. from the perspective of creditor legitimate expectation.
V podstate nás definujú naše tajomstvá a lži. Keď nás pravda uráža, tak potom klameme a klameme až kým nezabudneme, že nejaká pravda existuje. A ona vždy existuje. Každým klamstvom si u pravdy robíme len dlh. A skôr alebo neskôr ho musíme splatiť.
1)
DEÁK, M.: Niekoľko poznámok k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 944 - 959.
I Úvod
Spomínam si ako nám na jednej z prvých prednášok z konkurzného práva prof. František Zoulíkhovoril, že pojem bankrot pochádza z talianskeho slova
banca rotta
- teda rozbitá lavica, ktorým sa označoval kupec, ktorý nemohol platiť.
2)
Vtedy som ešte nie celkom chápal potrebu osobitnej právnej úpravy pre procesné riešenie ekonomického neúspechu v podnikaní. Až neskôr, s odstupom času som pochopil, že konkurzné právo je veľmi dôležitou oblasťou práva, hoci možno medzi právnikmi nie práve najobľúbenejšou, ktorá sa aj s ohľadom na stúpajúci trend spotrebiteľských či nepodnikateľských
3)
konkurzov stáva veľmi dynamickou oblasťou práva, do ktorej nezanedbateľným spôsobom presahuje aj politická predstava výkonnej moci o riešení sociálneho aspektu, ktorý je s úpadkom nevyhnutne spojený. Faktom však zostáva, že konkurzné právo by nemalo slúžiť na iné ciele než na riešenie úpadku.
4)
S poukázaním na ďalej prezentované úvahy sa obávam, že v podmienkach slovenského konkurzného práva sa konkurz (resp. oddlženie) podľa IV. časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii
5)
v dôsledku prijatia zákona č. 377/2016, s účinnosťou od 1. marca 2017, sčasti stal prostriedkom na riešenie nepriaznivej sociálnej situácie obyvateľstva, čo však v konečnom dôsledku nemusí byť zaručeným kľúčom k úspechu, pretože konkrétne zvolené legislatívne riešenie môže vyvolať aj nežiaduce efekty v narušení ekonomicky rozumného správania sa subjektov práva, keďže konkurz zásadným spôsobom zasahuje do obsahu hmotnoprávnych vzťahov subjektov práva často v rozpore s princípmi, na ktorých sú tieto vzťahy vybudované
6)
.
Analýza
7)
legislatívnych zmien môže byť o to zaujímavejšia, že právna úprava sa z historického pohľadu jej vývoja zmenila z dlžníkovho pekla na dlžníkov očistec a veriteľovo peklo
8)
,
a to napriek tomu, že jedným z hlavných cieľov konkurzného práva je ochrana práv veriteľov dlžníka, ktorý sa ocitne v úpadku.
9)
II Metodologické východiská
Klasické ponímanie konkurzu ako likvidácie majetku úpadcu vzniklo v priebehu minulých stáročí ako ochrana záujmov veriteľov, ktorá spočívala v čo najrýchlejšom zaistení jeho majetku, odstrihnutí úpadcu od ďalších dispozíciís majetkom, konzervácií doterajšieho stavu a v jeho čo najrýchlejšej premene na peňažný ekvivalent - ako jediný spoločný menovateľ umožňujúci rozdelenie zvyšnej podstaty medzi veriteľov. Sankčný aspekt klasického konkurzu bol doplňovaný aj spoločenským odsúdením a opovrhnutím, ktoré vyplývalo okrem iného z toho, že na úpadcu sa nazeralo ako na podvodníka, ktorý od veriteľov vylákal peniaze, tieto ľahkomyseľne a neefektívne vynaložil, aby potom vyhlásil, že ich nemôže vrátiť.
10)
Veriteľ, ktorého solventný dlžník nezaplatí splatnú pohľadávku, má v modernej spoločnosti, ktorá zakazuje svojpomoc, resp. obmedzuje ju na odvrátenie bezprostredne hroziacej ujmy na súkromných právach, k dispozícii v civilnom procese právom regulovaný postup vymáhania pohľadávky. V štandardnom prípade tento postup pozostáva z nachádzacieho konania, v ktorom je zodpovedaná otázka či a v akej výške je dlžník voči veriteľovi zaviazaný, aj z konania, v ktorom je rozhodnutie vychádzajúce z nachádzacieho konania proti dlžníkovi vynútené, čo sa deje konverziou dlžníkovho majetku na peniaze a uspokojením veriteľovej pohľadávky z takto získaných peňazí.Ak proti dlžníkovi toto konanie vedie viacero veriteľov, platí pre poradie ich uspokojenia pravidlo prednosti.
11)
Naznačená paradigma sa mierne modifikuje, akonáhle veritelia získajú informáciu o tom, že dlžník pravdepodobne nebude mať dostatok majetku na uspokojenie všetkých svojich veriteľov. Vtedy má každý z veriteľov motiváciu postupovať čo najrýchlejšie a najbezohľadnejšie na účely uspokojenia svojho individuálneho nároku a to aj v prípade, že by bolo zjavné, že väčšieho uspokojenia by bolo možné dosiahnuť spoločným postupom.
Účelom insolvenčného práva je týmto stratám zabrániť a to tým, že insolvenčné právo odníme jednotlivým veriteľom individuálne právne prostriedky na vymáhanie ich nárokov a nahradí ich kolektívnym procesnom insolvenčného konania.
12)
Na týchto základných východiskách je viac-menej vybudované konkurzné právo v každej krajine s trhovým hospodárstvom. Napríklad britské právo rozlišuje insolvenciu právnických osôb a bankrot fyzických osôb, pričom rozdielnosť oboch konaníspočíva, zjednodušene povedané, vtom, že bankrotové právo chce poctivým dlžníkom umožniť prostredníctvom oddlženia (discharge) novú hospodársku možnosť a rehabilitáciu v spoločnosti, zatiaľ čo insolvenčné právo spoločností smeruje k ukončeniu existencie obchodnej spoločnosti.
13)
Možno však uzatvoriť, že z pohľadu ekonomiky ako celku nie je konkurzné (či insolvenčné) konanie ničím iným než platformou pre exit hospodársky neúspešných subjektov z trhu.
14)
III Oddlženie pred novelizáciou ZKR zákonom č. 377/2016
Oddlženie predstavuje procesný inštitút zbavenia sa dlhov.
Je určený výlučne pre dlžníka, ktorému umožňuje za zákonom stanovených podmienok dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka.
15)
Účelom oddlženia podľa IV. časti ZKR nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré, hoci riadne prihlásené aj zistené, boli v konkurze uspokojené iba čiastočne. Účelom oddlženia je zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy.
16)
Slovenské konkurzné právo inštitút oddlženia upravovalo aj pred analyzovanou novelou ZKR
17)
. Výsledkom štandardného konkurzného konania voči majetku dlžníka, ktorý bol fyzickou osobou, bolo speňaženie majetku, pričom neuspokojené pohľadávky nezanikali, trvali až do smrti fyzickej osoby a po smrti dlžníka prechádzali na dedičov až do výšky nadobudnutého dedičstva
18)
. Z toho sa dovodzovalo, že
v prípade dlžníkov - fyzických osôb, chýbala pozitívna motivácia na podanie dlžníckeho návrhu na vyhlásenie konkurzu, pretože konkurzné konanie ako celok nepredstavovalo pre dlžníka riešenie jeho úpadku.
Preto podľa vzoru niektorých zahraničných úprav bol do úpravy slovenského konkurzného práva zavedený inštitút oddlženia, ktorým sa dlžník-fyzická osoba mohla zbaviť dlhov.
19)
Oddlženie totiž na rozdiel od konkurzu podľa II. časti ZKR umožňovalo dlžníkovi zbaviť sa jeho dlhov, pretože neuspokojené pohľadávky sa oddlžením dlžníka stávali voči dlžníkovi nevymáhateľnými.
Jeho podstata spočívala v splácaní záväzkov dlžníka po určitú dobu pod dohľadom správcu.
20)
Právna úprava vychádzala z hypotézy, že situácia po zrušení konkurzu je pri právnických osobách a fyzických osobách zásadne odlišná. Zrušením konkurzu končí "život" právnickej osoby a spravidla v dôsledku výmazu z príslušného registra právnická osoba zaniká. Pravidlo o tom, že neuspokojené pohľadávky zrušením konkurzu nezanikajú, preto pri právnických osobách v podstate nemalo význam. Pri fyzických osobách však uvedené pravidlo malo zásadný význam, pretože život fyzickej osoby trvá aj po zrušení konkurzu. Pre tieto prípady zákon ponúkal fyzickým osobám možnosť domáhať sa po zrušení konkurzu zbavenia svojich dlhov.
21)
Dlžníkovi, ktorý bol fyzickou osobou, právna úprava s účinnosťou do 28. februára 2017 umožňovala po zrušení konkurzu domáhať sa zbavenia svojich dlhov oddlžením.Toto konanie bolo možné začať až po zrušení konkurzu. Preto procesu oddlženia musel vždy predchádzať konkurz, v ktorom aspoň čiastočne došlo k uspokojeniu prihlásených pohľadávok. Aktívna legitimácia bola priznaná len dlžníkovi - fyzickej osobe, pričom
obligatórnou náležitosťou návrhu bolo odôvodnenie, ktoré vyjadruje poctivý zámer dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov.
22)
Ako príklady nedostatku poctivého zámeru dlžníka sa uvádzali situácie, keď sa dlžník zbavil svojho majetku odporovateľnými alebo neplatnými právnymi úkonmi, alebo pokiaľ dlžník pred začatím konkurzného konania alebo počas konkurzného konania nemal príjem zo zamestnania, inej podobnej činnosti alebo podnikania.
23)
Pokiaľ bolo oddlženie povolené, nasledovalo trojročné skúšobné obdobie, počas ktorého dlžník vykonával právne úkony vymedzené v uznesení o povolení oddlženia so súhlasom správcu, pričom dlžník bol súčasne povinný poskytovať správcovi na konci každého skúšobného roka peňažné prostriedky v sume určenej v uznesení o povolení oddlženia na uspokojenie svojich záväzkov. Porušovanie tejto povinnosti bolo dôvodom na zrušenie skúšobného obdobia, pretože išlo o rozhodujúcu povinnosť dlžníka.
24)
Pohľadávky veriteľov, ktoré zostali po zrušení konkurzu neuspokojené, bolo možné uspokojovať len z tejto sumy prostredníctvom správcu. Dlžník mal zákonom uloženú povinnosť počas skúšobného obdobia vynaložiť primerané úsilie na získanie zamestnania ako zdroja príjmu alebo začať podnikať s týmto cieľom.
25)
Porušenie tejto povinnosti pritom bolo dôvodom na zrušenie skúšobného obdobia.
Po uplynutí skúšobného obdobia súd rozhodol o samotnom oddlžení, pričom v prípade pozitívneho rozhodnutia sa neuspokojené pohľadávky voči dlžníkovi stali nevymáhateľnými
26)
. Predpokladom pre povolenie oddlženia pritom bola okolnosť, že dlžník počas konkurzného konania riadne plnil svoje povinnosti ustanovené zákonom. Proti uzneseniu, ktorým súd oddlženie povolil, nebolo prípustné odvolanie, čo sa v literatúre kritizovalo aj s poukázaním na okolnosť, že veritelia nemali možnosť právnej ochrany proti rozhodnutiu súdu, aj keď právnym dôsledkom oddlženia je zánik vymáhateľnosti ich pohľadávok.
27)
Oddlženie nebolo zo strany dlžníkov v praxi často využívané
28)
. Ako jedna z príčin sa v právnej spisbe uvádzalo, že konanie o oddlžení mohlo nasledovať až po skončení konkurzného konania.
29)
Taktiež sa uvádzalo, že právne následky oddlženia (zánik vymáhateľnosti) sa týkali len pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu
30)
a pohľadávok, ktoré vznikli do vyhlásenia konkurzu. Pohľadávky, ktoré si veritelia v konkurze neuplatnili, si veritelia mohli po zrušení konkurzu bez obmedzení vymáhať voči dlžníkovi v celej výške. Preto mohlo byť pre veriteľov výhodnejšie neuplatniťsi pohľadávku v konkurznom konaní. Možnosť vymáhať staré pohľadávky po skončení konkurzu v podstate úplne negovala inštitút oddlženia.
31)
32)
Ako najvýznamnejšia príčina sa uvádzalo zvolenie hybridného oddlženia s kombináciou prvkov likvidácie majetkovej podstaty dlžníka a splátkového kalendára. Uvádza sa, že okolnosť, že dlžník nemohol dosiahnuť oddlženie inak ako za cenu speňaženia celej jeho majetkovej podstaty, bola problematická, keďže každá osoba, od ktorej sa zároveň požaduje odovzdanie celého majetku a aj vynaloženie primeraného úsilia na získanie zamestnania, prípadne na začatie podnikania, potrebuje mať zabezpečené aspoň minimálne životné podmienky (bývanie, pracovné nástroje).
33)
IV Oddlženie po novelizácii ZKR zákonom č. 377/2016
Zmena právnej úpravy oddlženia bola motivovaná snahou upraviť oddlženie tak, aby sa výrazne zvýšila jeho reálna využiteľnosť. Koncepčná zmena sa prejavila v tom, že podstata oddlženia formou konkurzu podľa IV. časti ZKR spočíva v dobrovoľnom odovzdaní celého majetku dlžníka v prospech veriteľov za cenu nemožnosti postihovania budúcich príjmov dlžníka, pričom jediné opatrenie proti zneužívaniu oddlženia predstavuje návrh veriteľa na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka.
34)
Zásadný rozdiel medzi starým a novým režimom oddlženia spočíva v tom, že účinky oddlženia podľa novej právnej úpravy nastupujú okamžite, teda ešte predtým, čo je zrejmé, či vôbec dôjde k naplneniu účelu konkurzu alebo splátkového kalendára.
35)
Súd skúma len splnenie podmienok ustanovenia § 167a ods. 1 ZKR
36)
, pričom pri splnení uvedených podmienok vyhlási konkurz a náhodným výberom ustanoví správcu. Na rozdiel od konkurzu podľa II. časti zákona súd nebude rozhodovať o začatí konkurzného konania, čo má zjednodušiť konanie.
37)
Primárnym účelom sledovaným analyzovanou novelou ZKR je umožniť širokému okruhu zadlžených fyzických osôb rýchlym a efektívnym spôsobom zbaviť sa svojich dlhov.
38)
Nová právna úprava oddlženia má oddlženie dlžníkovi poskytnúť v podstate ihneď (v priebehu niekoľkých týždňov).
39)
Z hľadiska hmotného práva sa upúšťa od podmienky plurality veriteľov a existencie určitého minimálneho majetku dlžníka. Hmotnoprávnym predpokladom pre oddlženie zostáva platobná neschopnosť dlžníka
40)
, tá sa však prezumuje a súd platobnú neschopnosť dlžníka
exoffo
neskúma a vychádza len zo samotného vyhlásenia dlžníka, ktoré je obligatórnou prílohou návrhu na vyhlásenie oddlženia
41)
. Procesnou podmienkou pre vyhlásenie oddlženia je vedenie exekučného konania
42)
alebo iného vykonávacieho konania vedeného voči dlžníkovi. Negatívnou procesnou podmienkou pre vyhlásenie oddlženia je skutočnosť, že dlžníksa domáha oddlženia pred uplynutím lehoty 10 rokov od predchádzajúceho vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa IV časti ZKR
43)
, ako aj to, že dlžník je vo výkone trestu odňatia slobody. Ak sú splnené všetky hmotnoprávne a procesnoprávne podmienky, súd vydá uznesenie o vyhlásení konkurzu (ak sa dlžník domáha vyhlásenia konkurzu podľa IV časti ZKR) alebo uznesenie o poskytnutí ochrany dlžníkovi pred veriteľmi (aksa dlžník domáha oddlženia splátkovým kalendárom podľa IV časti ZKR). Proti uvedeným rozhodnutiam nie je prípustné odvolanie, pretože súd návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, keď sa samotné rozhodnutie o oddlžení vydávalo až po uplynutí skúšobnej doby,
podľa súčasnej právnej úpravy o samotnom oddlžení rozhoduje súd do budúcna a to už v samotnom uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára
.
44)
Hmotnoprávnym následkom právoplatného rozhodnuti
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 8-9/2020
