Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Nové úlohy obcí a vyšších územných celkov v kontexte ústavnej úpravy rozpočtovej zodpovednosti

Súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky je už takmer desať rokov ústavná norma, podľa ktorej má štát zabezpečiť obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky na plnenie nových úloh ustanovených zákonom pri úprave ich pôsobnosti.Cieľom tejto ústavnej normy je chrániť finančnú stabilitu územnej samosprávy a v širšom zmysle aj ústavné právo na územnú samosprávu. Autori v článku analyzujú situácie, kedy sa ústavne zakotvená ochranná klauzula aktivuje, ako aj možnosti súdnej ochrany v prípade jej nedodržania.

GIBA, M. - BUJŇÁK, V.: Nové úlohy obcí a vyšších územných celkov v kontexte ústavnej úpravy rozpočtovej zodpovednosti; Justičná revue, 73, 2021, č. 4, s. 445 - 456.
For almost ten years, the legal order of the Slovak Republic contains a constitutional norm according to which the state must secure adequate financial resources for municipality or higher territorial units for the purpose of fulfilling new tasks established by law in relation to the scope of powers adjustment. The aim of this constitutional norm is to protect the financial stability of territorial self-administration and, in a broader sense, the constitutional right to territorial self-government. Authors analyse situations when the constitutionally enshrined protection clause is activated, as well as the possibilities of judicial review in the event of non-compliance.
Úvod
Zakotvenie pravidiel rozpočtovej zodpovednosti na ústavnej úrovni je v podmienkach Slovenska faktom už takmer desaťročie.
1)
2)
Táto problematika je však zatiaľ výrazne na okraji záujmu ústavnoprávnej doktríny
3)
napriek tomu, že fungovanie ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej aj "ÚZoRZ") v praxi prináša množstvo dôležitých interpretačných a aplikačných otázok
4)
. Najnovšia novela Ústavy Slovenskej republiky
5)
(ďalej len "Ústava") priniesla do Ústavy nový článok 55a
6)
, čo možno nepochybne vnímať aj ako celkové zvýraznenie významu pravidiel rozpočtovej zodpovednosti
7)
. V marci 2021 sa v druhom čítaní legislatívneho procesu v parlamente nachádzal vládny návrh ústavného zákona
8)
, ktorým sa má vôbec prvýkrát novelizovať ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Aktuálne dianie teda ukazuje, že ústavné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti nabrali významnú dynamiku a je preto žiaduce venovať im pozornosť pre potreby právnej teórie i praxe.
Predmetom našej pozornosti v tomto článku bude jedno konkrétne ustanovenie ÚZoRZ - čl. 6 ods. 2:
"Ak zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy obci alebo vyššiemu územnému celku, štát na ich plnenie súčasne zabezpečí obci alebo vyššiemu územnému celku zodpovedajúce finančné prostriedky"
Toto zdanlivo jasné ustanovenie spôsobuje v aplikačnej praxi nemalé ťažkosti. Súvisia s otázkou, ako sa má chápaťv ňom použitý pojem
"pôsobnosť,
a tiež s otázkou, čo treba rozumieť pod kategóriou
"nové úlohy".
Pri interpretácii čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ je nevyhnutné ujasniť, či sa "nové úlohy" vzťahujú na úlohy v zmysle originálnej právomoci územnej samosprávy alebo preneseného výkonu štátnej správy. Na tieto otázky sa pokúsime v prvej časti nájsť relevantné a ústavne konformné odpovede, ktoré v druhej časti ilustrujeme na niekoľkých príkladoch z praxe. V tretej časti prezentujeme možnosti súdnej ochrany, ktoré subjektom územnej samosprávy poskytuje právny poriadok pre prípad nedodržania ústavnej normy čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ. Z metodického hľadiska pritom budeme okrem jazykového znenia po celý čas významne prihliadať aj na účel a "filozofiu" ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keďže sa domnievame, že táto metóda je pre správny výklad ústavných pravidiel rozpočtovej zodpovednosti veľmi podstatná.
9)
1 Ústavnoprávne posúdenie problému
Otázka sa týka interpretácie čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ, ktorý poskytuje garanciu územnej samospráve, že ak jej zákon pri úprave pôsobnosti ustanovuje nové úlohy, štát na ich plnenie súčasne zabezpečí zodpovedajúce finančné prostriedky. Na začiatku je potrebné ozrejmiť pojem "
pôsobnosť
", ktorý používa ÚZoRZ v čl. 6 ods. 2. Pojem pôsobnosť (resp. kompetencia) územnej samosprávy je právny pojem, ktorý umožňuje zistiť okruh, rozsah a druh aktivít územnej samosprávy v rámci ňou vykonávanej činnosti v oblasti verejnej správy, za ktoré nesie územná samospráva zodpovednosť. Niektorí autori kompetenciu (resp. pôsobnosť) vymedzujú aj ako stanovený okruh záležitostí, ktoré orgán verejnej správy prerokúva a rozhoduje o nich, alebo chápu ju aj ako orgánu verejnej správy právom stanovenú aktivitu v rámci jemu vymedzeného okruhu verejných vecí, v ktorých má byť činný.
10)
Pojem "
úlohy
" používa rovnako ako čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ aj čl. 68 a 71 ods. 1 Ústavy. Podľa čl. 68 platí, že vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. V zmysle čl. 71 ods. 1 možno na obec a vyšší územný celok zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy, pričom náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.
Ústavnú garanciu úhrady nákladov preneseného výkonu štátnej správy obsahoval už pred nadobudnutím účinnosti ÚZoRZ čl. 71 ods. 1 druhá veta Ústavy. Ak by sa preto čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ vzťahoval iba na úlohy pri prenesenom výkone štátnej správy, schválenie čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ v roku 2011 by bolo duplicitné a teda
v rozpore s prezumpciou racionálneho normotvorcu
, ktorýsi musel byť vedomý, že ústavná garancia úhrady nákladov preneseného výkonu štátnej správy sa nachádza v Ústave už od jej schválenia Slovenskou národnou radou v roku 1992. Ústavná garancia zakotvená v čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ sa preto vzťahuje aj na eventuálne nové úlohy pri výkone originálnej právomoci územnej samosprávy.
11)
Nie každá legislatívna zmena zákonov,
ktorá má dosah na rozpočet územnej samosprávy,
musí však mať nevyhnutne za následok aktiváciu čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ
. Príkladom je zvyšovanie minimálnej mzdy pre rok 2021. Na základe zákona č. 375/2019 Z.z. sa do zákonnej úpravy zaviedol tzv. automat. Ak k určeniu sumy mesačnej minimálnej mzdy nedôjde dohodou zástupcov zamestnávateľov a zástupcov zamestnancov, suma na nasledujúci rok mala byť 60 % priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov. Zákonom č. 294/2020 Z.z. sa vzorec mierne pozmenil (57 %), jeho aplikácia pre rok 2021 sa ustanovením § 9b ods. 2 vylúčila a suma mesačnej minimálnej mzdy sa stanovila na 623 eur. Hoci úlohou obce bolo od 1. januára 2021 poskytnúť jej zamestnancom s mesačným platom nižším než mesačná minimálna mzda doplatok v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z.z., poskytnutie takéhoto doplatku nemožno chápať ako novú úlohu v zmysle čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ, na plnenie ktorej by mal štát samospráve súčasne zabezpečiť zodpovedajúce finančné prostriedky. Pokiaľ sa zákonom alebo na základe zákona menia právne povinnosti rozsiahlej množiny subjektov (ako je to pri zvýšení sumy mesačnej minimálnej mzdy), medzi ktoré patrí aj územná samospráva, takáto zmena nie je ustanovením novej úlohy exkluzívne pre územnú samosprávu a preto pod režim čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ nepatrí.
Pri chápaní pojmu "úloha" územnej samosprávy možno vychádzať z rovnakej interpretácie ako vláda v roku 2014 v rámci materiálu
Súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy - segmentu územnej samosprávy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy
12)
.
Tento materiál má
priamy súvis s ÚZoRZ
. Na tej istej schôdzi Národnej rady SR (ďalej aj "Národná rada"), na ktorej bol schválený ÚZoRZ, bol v deň schválenia návrhu ÚZoRZ schválený aj návrh Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj na prijatie uznesenia k žiadosti o vykonanie komplexného auditu verejnej správy.
13)
Na toto uznesenie odkazoval v rozprave k návrhu ÚZoRZ zástupca predkladateľov:
"Uznesenie, ktorým sa budeme zaoberať hneď po rokovaní o návrhu tohto zákona, mám na mysli uznesenie výboru pre verejnú správu, ktorý má navrhnúť alebo aj zaviazať našu exekutívu na akýsi komplexný audit, komplexnú inventúru kompetencií samosprávy a takisto zdrojov ich financovania (...)."
Súhrnný audit chápal pod "úlohami" jednak (i) administratívne kompetencie - rozhodovanie v správnom konaní a s tým súvisiace úkony a ďalšie výstupy administratívnou formou [vybavovanie spisovej agendy všetkého druhu], a jednak (ii) verejné služby vecného charakteru - služba, ktorá nemá charakter administratívnej kompetencie [napríklad prevádzka verejného osvetlenia, prevádzka školy, sociálne služby a pod.]. Z vtedajších katalógov vyplynulo, že obce vykonávali prenesené pôsobnosti na 14 úsekoch a plnili 198 úloh, samosprávne kraje vykonávali prenesené pôsobnosti na 5 úsekoch a plnili 96 úloh. Obce zároveň vykonávali samosprávne pôsobnosti na 36 úsekoch a plnili 303 úloh, samosprávne kraje vykonávali samosprávne pôsobnosti na 27 úsekoch a plnili 158 úloh.
14)
Vo vzťahu k čl. 6 ods. 2 ÚZoRZ je kľúčovou otázka, či sa má aktivovať pri zmene obsahu úlohy na jednotlivých úsekoch, alebo pri doplnení novej úlohy. Pri odpovedi je vhodné prihliadnuť aj na pôvodný úmysel predkladateľov návrhu ÚZoRZ. Vo všeobecnosti môže byť interpretácia ústavného textu cez pôvodný úmysel problematická z dôvodu, že ústavný zákon je často prijímaný ako vládny návrh, ktorý bol následne schválený poslancami Národnej rady. Pôvodný úmysel vlády ako kolektívneho orgánu a jednotlivých po
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).