Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Je generálna klauzula bezdôvodného obohatenia priamo aplikovateľná?

V predloženom článku sa autorka zaoberá povahou generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia, pričom prevládajúcu mienku, ktorá má pôvod ešte v socialistickom občianskom práve, podrobuje kritickej analýze. Na podklade domácej a zahraničnej doktríny aj výsledkov rozhodovacej praxe sa autorka snaží objasniť, aké teoretické, no najmä praktické problémy spôsobuje súčasná prevládajúca mienka, a snaží sa zdôvodniť, prečo by mala byť generálna klauzula bezdôvodného obohatenia aj podľa slovenského práva považovaná za priamo aplikovateľnú normu.

In this article the author reflects on the nature of the general clause of unjustified enrichment and subjects the prevailing opinion originating in socialist law to a critical analysis.On the basis of domestic as well as foreign legal doctrine and judicial practice the author tries to explain what theoretical and especially practical problems the prevailing opinion currently causes and tries to justify why the Slovak general clause of unjustified enrichment should be considered a directly applicable legal norm.

ZORIČÁKOVÁ, V.: Je generálna klauzula bezdôvodného obohatenia priamo aplikovateľná?; Justičná revue, 76, 2024, č. 10, s. 952 – 964.1)

Kľúčové slová: generálna klauzula, bezdôvodné obohatenie, kondikcia z plnenia, kondikcia z iného dôvodu než je plnenie.

Key words: general clause, unjustified enrichment, performance claim, non-performance claim.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

Úvod
Debata o priamej aplikovateľnosti generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia sa v podmienkach česko-slovenskej civilistiky vedie už od čias socializmu, kedy sa začalo polemizovať o tom, či je generálna klauzula neoprávneného majetkového prospechu (predchodca dnešného bezdôvodného obohatenia v § 451 - § 459 OZ
2)
, keď v zásade iba ku kozmetickej zmene došlo veľkou novelizáciou OZ
3)
) priamo aplikovateľná, alebo je potrebné každý prípad bezdôvodného obohatenia podradiť pod niektorú z osobitných skutkových podstát (§ 451 ods. 2 a § 454 OZ). Otázka priamej aplikovateľnosti generálnej klauzuly je dodnes nedoriešenou témou v právnej teórii a hlavne právnej praxi, pričom význam tejto otázky je často pre praktické potreby bežného právnického života miestami bagatelizovaný. Ako budeme vidieť ďalej v predloženom článku, aj keď súčasná rozhodovacia prax slovenských súdov sa tejto otázke explicitne nevenuje, je vidieť zrejmú tendenciu tunajších súdov podradiť každý prípad bezdôvodného obohatenia pod konkrétnu skutkovú podstatu. Slovenské súdy tak generálnej klauzule priamu aplikovateľnosť zatiaľ neprisudzujú. Cieľom tohto článku je v prvom rade ilustrovať teoretickú, no najmä praktickú rovinu problému popierania povahy generálnej klauzuly ako priamo aplikovateľnej, pritom následne navrhnúť výkladové riešenie, ktoré by trvajúci problém v rámci existujúcich metodologických možností adekvátne adresovalo.
1 Diskusia od prvopočiatkov zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech až po súčasnosť
Kým v tzv. strednom občianskom zákonníku č. 141/1950 Zb.boli záväzky z bezdôvodného obohatenia upravené nápadne podobne ako v O.z.o.
4)
, Občiansky zákonník 64so sebou v tejto rovine mimozmluvných vzťahov priniesol zásadné zmeny. Nielenže došlo k premenovaniu bezdôvodného obohatenia na zodpovednosť za neoprávnený majetkový prospech
5)
, ale k výrazným zmenám došlo aj v samotnej textácii zákona. Pozornosť budeme venovať hlavne jednej z týchto zmien; novinkou oproti textácii v strednom občianskom zákonníku bolo včlenenie generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia do § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka 64. Prirodzeným dôsledkom tejto zmeny bolo otvorenie diskusie o tom, aký je vzťah generálnej klauzuly a špeciálnych skutkových podstát a v spojení s tým zodpovedanie otázky, či možno generálnu klauzulu aplikovať priamo, alebo musí byť každý prípad bezdôvodného obohatenia podradený pod niektorú z osobitných skutkových podstát.
Za čias zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech, zdá sa, získal významnú prevalenciu jeden z dvoch protichodných názorov. Podľa vtedy prevládajúcej mienky § 451 ods. 1 OZneobsahuje priamo aplikovateľnú normu, ale len manifestáciu princípu zákazu obohacovania sa na úkor iných.
6)
Motiváciou pre uvedený záver sa zdala byť obava z príliš širokého výkladu, čo všetko možno považovať za neoprávnený majetkový prospech. Historicky sme totiž nemali skúsenosti s generálnou klauzulou bezdôvodného obohatenia a tak legislatíva, ale ani doktrína nenadviazala na vývoj civilistiky v iných krajinách, kde bol tento problém tiež aktuálny, medzičasom vyriešený, a kde veľa konceptov týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia, pretrvávajúcich v našej dogmatike, bolo medzičasom dávno odmietnutých.
7)
Ojedinele sa však možno v danom období stretnúť s opačnou výkladovou koncepciou,
8)
ktorá sa však v danom období nestretla s veľkou mierou odozvy. V neskoršom období, po návrate od neoprávneného majetkového prospechu k bezdôvodnému obohateniu, však možno postupne pozorovať pribúdajúce hlasy kloniace sa k opačnej výkladovej tendencii. Podľa K. Eliáša a P. Lavického je vzťah generálnej a špeciálnych skutkových podstát vzťahom subsidiarity a špeciality. V prípade bezdôvodného obohatenia, ktorý by nebolo možné podradiť pod niektorú z osobitných skutkových podstát, sa aplikuje priamo generálna klauzula s dôvodením ústavnoprávnej ochrany majetku, v zmysle ktorej nemožno oprávnenému odoprieť vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia, ak sú pre vydanie splnené zákonné predpoklady len preto, že sa prípad jednoducho nevmestí pod žiadnu zo špeciálnych skutkových podstát.
9)
Rovnakú argumentáciu neskôr prevzal aj M. Števček.
10)
Časť súčasnej komentárovej literatúry sa však aj naďalej prikláňa k povahe generálnej klauzuly len ako princípu zákazu obohacovania sa a nepriznáva jej plný aplikačný účinok.
11)
Zdá sa, že ani súčasná rozhodovacia prax slovenských súdov nepovažuje všeobecnú skutkovú podstatu za rovnocennú s tými osobitnými. Hoci sa tunajšie súdy priamo v odôvodnení nijako zvlášť s problémom jej priamej aplikovateľnosti nevysporiadavajú, možno pozorovať pretrvávajúcu tendenciu podradiť každý prípad bezdôvodného obohatenia pod niektorú z osobitných skutkových podstát, a to v zmysle ešte starej judikatúry, k inštitútu neoprávneného majetkového prospechu.
12)
V súčasnosti nie je známe také rozhodnutie slovenského súdu, ktoré by dôvodilo v prospech opaku.
Napriek vyššie zmieneným ojedinelým názorom o prípustnosti priamej aplikácie § 451 ods. 1 OZ sa ich autori nijako zvlášť nezaoberali konkrétnejšou teoretickou a praktickou rovinou nimi pertraktovaného záveru. V nasledujúcej časti tak jednak prevládajúcu mienku o generálnej klauzule podrobíme kritickej analýze a súčasne sa pokúsime objasniť, aké dôsledky v konkrétnej rovine vyvoláva trvanie na záveroch prevládajúcej mienky a predložíme vlastný návrh riešenia.
2 Problematická rovina aktuálneho stavu rozhodovacej praxe
Ako už bolo naznačené, v súčasnosti slovenská rozhodovacia prax nepracuje s konceptom aplikovateľnosti generálnej klauzuly bezdôvodného obohatenia, ale uvažuje o nej len ako o princípe zákazu obohacovania sa.
13)
Ako však bude ozrejmené ďalej, v porovnaní s inými krajinami sa úprava bezdôvodného obohatenia v našom občianskom zákonníku vyznačuje tým, že v nej niektoré typické skutkové podstaty chýbajú. Poďme sa preto pozrieť na to, ako sa slovenské súdy vysporadúvajú s podraďovaním jednotlivých prípadov bezdôvodného obohatenia pod konkrétnu skutkovú podstatu. Zameriame sa preto práve na tie prípady obohatenia, ktoré sa bežne v zahraničných úpravách podraďujú pod konkrétnu osobitnú skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia, ktorá v našom Občianskom zákonníku absentuje, alebo je v zahraničí prípad podradený priamo pod generálnu klauzulu.
Prvou z nich je situácia, kde bezdôvodné obohatenie vzniklo zásahom obohateného do právnej sféry niekoho iného, čím si bez pričinenia ukráteného prisvojil cudziu majetkovú výhodu (napríklad užívanie cudzieho pozemku bez právneho dôvodu). V zahraničí je tento prípad užívania alebo spotrebovania cudzej majetkovej hodnoty typicky podraďovaný pod skutkovú podstatu zásahu do právnej sféry iného (v nemecky hovoriacich krajinách tzv.
Eingriffskondiktion
; v českom práve tzv.
protiprávní užití cizí hodnoty
v § 2991 ods. 2 čOZ). Radia sa sem všetky situácie, kde obohatený vlastným konaním zasahuje do majetkovej sféry ukráteného bez toho, aby bol už z akéhokoľvek dôvodu oprávnený na užitie alebo ponechanie si cudzej majetkovej výhody (už spomenutý príklad užívania cudzieho pozemku, ale aj použitie fotografie z internetu bez súhlasu držiteľa práv, či užívanie kradnutého vozidla).
Druhou veľkou skupinou je presun hodnôt do sféry obohateného ukráteným bez zrejmého zámeru naplniť konkrétny záväzok. Tu obohatenie vzniklo presunom majetkových hodnôt do právnej sféry obohateného bez toho, aby z jeho strany išlo o vedomé a účelové konanie (v autoservise omylom prelakujú auto niekoho iného, než skutočného objednávateľa služby, alebo ukrátený zašle platbu omylom na účet neznámej tretej osoby). Tieto prípady sa zase typicky subsumujú pod osobitnú skutkovú podstatu vynaloženia nákladov v prospech iného (
Aufwendungskondiktion, resp. Verwendungskondiktion;
český občiansky zákonník túto skutkovú podstatu nemá výslovne zakotvenú a tieto prípady podraďuje pod generálnu klauzulu
14)
), a nie pod skutkovú podstatu plnenia bez právneho dôvodu, lebo tu ukrátený nikdy nechcel a v čase poskytovania výhody ani nemal v úmysle plniť domnelý dlh, ako tomu je pri
condictio indebiti
(k tomu podrobnejšie ďalej).
Do tretice možno ako príklad uviesť poskytnutie preddavku bez zmluvného základu, pričom sa neskôr ukáže, že právny dôvod medzi poskytovateľom a príjemcom preddavku nevznikne. Dnes sa aj tento prípad nesprávne podraďuje pod skutkovú podstatu plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
15)
pretože poskytnutie preddavku predpokladá, že sa poskytuje na budúci právny dôvod (§ 498 OZ). Ak ten nakoniec medzi stranami plnenia nikdy nevznikne a tým pádom vzniká poskytovateľovi právo na jeho vrátenie
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 10/2024

10/2024
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov