Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K možnosti zavedenia pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti v procese rekodifikácie (1. časť)
Pracovné návrhy paragrafových znení nového Občianskeho zákonníka k danej problematike obsahujú § 17 ods. 3 s názvom Právny vzťah medzi členom orgánu a právnickou osobou, ktorý je vymedzený alternatívne s viacerými textáciami ustanovenia. Priamo zákonodarca uvádza, že jeho konečná podoba si nevyhnutne vyžaduje intenzívnu diskusiu a zhodnotenie nielen obchodnoprávnych, ale aj pracovnoprávnych dosahov. Cieľom1. časti nášho príspevku tak bude na základe analýz doterajšej korporačnej teórie a doktríny, ako aj aplikačnej praxe zodpovedať otázku, či je vhodné zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a v 2. časti identifikovať vhodnú alternatívu textácie daného ustanovenia pre úpravu danej problematiky v rámci rekodifikácie de lege ferenda.
The working drafts of the paragraphs of the new Civil Code on the given issue include § 17 par.3 entitled Legal relationship between a member of a body and a legal entity, which is defined alternatively with several textualizations of the provision. The legislator directly states that its final form inevitably requires intensive discussion and evaluation of not only business law, but also labour law impacts. The goal of the 1st part of our article will be to answer the question of whether it is appropriate to introduce changes in the regime of a member of the body of a capital company in the process of recodification, based on the analyses of the corporate theory and doctrine to date, as well as the application practice, and in the 2nd part to identify a suitable alternative to the text of the given provisions for the adjustment of the issue in the framework of the recodification of de lege ferenda.
PINTÉROVÁ, D.: K možnosti zavedenia pracovnoprávneho režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti v procese rekodifikácie (1. časť); Justičná revue, 75, 2023, č. 4, s. 504 – 521.
Kľúčové slová: pracovná zmluva, pracovnoprávny vzťah, zmluva o výkone funkcie, člen orgánu obchodnej spoločnosti, rekodifikácia.
Key words: the employment contract, the employment relationship, the executive service agreement, member of the body of a company, recodification.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
Úvod
Na prvý pohľad je zrejmé, že predmetná problematika sa nachádza na hranici obchodného a pracovného práva, ale aj občianskeho práva. V prvej časti príspevku sa však sústredíme najmä na základné právne východiská obligačného vzťahu medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a obchodnou korporáciou a s ním spojenú korporačnú doktrínu najvyšších súdnych autorít, ako aj zhrnutie aplikačnej praxe v rámci výkonu funkcie člena štatutárneho, dozorného, fakultatívneho orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti z pohľadu obchodného práva a obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ").
Primárnou otázkou tejto časti príspevku tak bude, či je vhodné alebo potrebné, z hľadiska korporačnej teórie a praxe, zaviesť v procese rekodifikácie zmeny v rámci záväzkového režimu člena orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti.
1 Základné právne východiská obligačného vzťahu medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a obchodnou korporáciou
Právny vzťah medzi kapitálovou spoločnosťou a členmi orgánov spoločnosti vzniká vymenovaním/voľbou členov štatutárnych a iných orgánov spoločnosti do funkcie,
1)
ktorí vymenovanie/voľbu prijali prostredníctvom súhlasu s vymenovaním do funkcie.
2)
Obsah vzťahu medzi kapitálovou obchodnou spoločnosťou a členom jej voleného orgánu je determinovaný právami a povinnosťami daných subjektov vzťahu. Práva členov volených orgánov možno rozdeliť na práva majetkové a nemajetkové. Medzi majetkové práva patrí napríklad právo na tantiémy alebo ostatné majetkové práva vyplývajúce z funkcie člena orgánu, t. j. benefity ako mobilný telefón, notebook, právo na úhradu cestovných nákladov...atď. Naopak, medzi nemajetkové práva patrí právo na informácie. Nesporným faktom je skutočnosť, že právam členov orgánov kapitálových obchodných spoločností je v odborných kruhoch venovaná menšia pozornosť v porovnaní s povinnosťami. Povinnosti pri výkone funkcie členov volených orgánov vyplývajú z právnych predpisov, zmluvy o výkone funkcie člena orgánu, spoločenskej zmluvy/stanov, a rozhodnutí valného zhromaždenia. Tieto povinnosti možno rozdeliť do nasledovných kategórií.
1. Všeobecné povinnosti stanovené Obchodným zákonníkom (odborná starostlivosť, náležitá starostlivosť, osobný výkon funkcie, lojalita, mlčanlivosť...).
2. Osobitné povinnosti stanovené Obchodným zákonníkom (zvolávanie valného zhromaždenia, zabezpečenie riadneho vedenia účtovníctva, zákaz konkurencie, povinnosť viesť zoznam spoločníkov, povinnosť informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti, preskúmavanie účtovných závierok, zostavenie návrhu na rozdelenie zisku alebo na úhradu strát, predkladanie vyjadrení valnému zhromaždeniu...).
3. Povinnosti stanovené inými zákonmi (povinnosť podať daňové priznanie).
Na bližšie vymedzenie vzájomných práv a povinností zmluvných strán, pri zariaďovaní záležitostí obchodnej spoločnosti, slúži
zmluva o výkone funkcie
,
3)
ktorej normatívna textácia je obsiahnutá v
,
4)
t. j. vzťah medzi kapitálovou spoločnosťou a členom jej orgánu sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje v prvom rade písomnou zmluvou o výkone funkcie, uzatvorenou medzi spoločnosťou a členom jej orgánu, a pokiaľ jej niet, na vzťah medzi členom orgánu kapitálovej spoločnosti a spoločnosťou sa
mutatis mutandis
uplatnia ustanovenia ObZ o mandátnej zmluve. Súčasná právna úprava zmluvy o výkone funkcie tak stojí na nasledovných premisách.1. Normatívnej previazanosti výkonu funkcie člena orgánu obchodnej spoločnosti s mandátnou zmluvou (§ 66 ods. 6 ObZ), v zmysle ktorej je zmluva o výkone funkcie koncipovaná ako inominátny typ zmluvy charakterizovaný subsidiárnym a primeraným využitím právnej úpravy mandátnej zmluvy (§ 566 - § 576 ObZ).Mohli by sme polemizovať o tom, že zmluva o výkone funkcie môže byť aj tzv.
zmiešanou zmluvou
5)
- t. j. kombináciou nepomenovanej zmluvy o výkone funkcie podľa § 66 ods. 6 ObZ a mandátnej zmluvy podľa § 566 a nasl. ObZ. Prikláňame sa však k ustálenému názoru
6)
, že - keďže predmetný kontrakt nie je upravený ako samostatný pomenovaný zmluvný typ v ObZ (nie sú upravené jej podstatné náležitosti), uzatvára sa podľa § 66 ods. 6 ObZ a § 269 ods. 2 ObZ, čo znamená, že zmluva o výkone funkcie je
de lege lata
koncipovaná ako inominátny typ zmluvy.2. Odplatnosti výkonu funkcie člena orgánu.Podľa právnej úpravy
de lege lata
platí, že pokiaľ obchodná korporácia chce, aby člen orgánu vykonával funkciu bezodplatne, musia sa na tom dohodnúť písomne v zmluve o výkone funkcie.Na tomto mieste je nevyhnutné konštatovať, že
vzťah medzi spoločnosťou a členom jej orgánu existuje nezávisle od obligačného vzťahu, t. j. zmluvy o výkone funkcie
.
7)
Dá sa teda zovšeobecniť, že vzťah medzi členom orgánu a kapitálovou obchodnou spoločnosťou má dve roviny, a to:1. korporačnú rovinuvymedzujúcu postavenie člena orgánu
de iure
, ktorá vzniká vymenovaním/voľbou členov štatutárnych a iných orgánov spoločnosti do funkcie orgánom na to oprávneným (valné zhromaždenie), a vyjadrením súhlasu s vymenovaním do funkcie;2. obligačnú rovinuvo vzťahu
inter partes
medzi kapitálovou obchodnou spoločnosťou a členom orgánu, ktorá vzniká dvojstrannou zmluvou o výkone funkcie.
8)
Zmluva o výkone funkcie má, podľa nášho názoru, nezastupiteľné miesto, najmä pri formulovaní obsahu právneho vzťahu medzi kapitálovou obchodnou spoločnosťou a členom jej orgánu.
9)
Podstatné obsahové náležitosti zmluvy o výkone funkcie sú nasledovné.1. Určenie zmluvných strán (spoločnosť, člen orgánu spoločnosti).
2. Určenie predmetu zmluvy; ďalšou obligatórnou obsahovou požiadavkou na vznik daného kontraktu je dostatočné určenie predmetu zmluvy.
10)
Predmet zmluvy je najčastejšie konštruovaný ako záväzok člena príslušného orgánu, že bude svoju funkciu vykonávať v súlade s právnymi predpismi, záujmami spoločnosti, ktoré sú mu známe, a so samotnou zmluvou o výkone funkcie s odbornou starostlivosťou a lojalitou voči spoločnosti, a naproti tomu záväzok spoločnosti, že členovi orgánu umožní riadny výkon funkcie, poskytne mu v zmluve ustanovené prostriedky a v prípade odplatného výkonu funkcie mu bude vyplácať dohodnutú odmenu v súlade s podmienkami zmluvy.
11)
ObZ neobsahuje ustanovenia o ďalšom fakultatívnom obsahu písomnej zmluvy o výkone funkcie, pričom vzhľadom na zásadu zmluvnej autonómie si účastníci kontraktu môžu upraviť jej obsah podľa svojich osobitných podmienok.
12)
Zmluva o výkone funkcie by v rámci fakultatívnych náležitostí mala obsahovať predovšetkým stanovenie rozsahu práv a povinností zmluvných strán pri výkone funkcie, výšku a spôsob určenia odmeny (príp. dojednanie o bezodplatnosti), zákaz konkurencie (v zmluve o výkone funkcie možno rozšíriť zákonné podmienky zákazu konkurencie vo vzťahu k členom orgánu spoločnosti), zodpovednosť za škodu (vymedzenie prípadov, za ktoré by člen orgánu mal zodpovedať alebo, naopak, zodpovedať nemal), zánik funkcie a jeho vplyv na zánik samotnej zmluvy (najmä odvolanie a vzdanie sa funkcie), prekážky v činnosti, povinnosť mlčanlivosti a pod. Do zmluvy o výkone funkcie možno zakotviť aj rôzne benefity, ktoré chce spoločnosť členovi orgánu spoločnosti ponúknuť (napr. služobné motorové vozidlo, mobilný telefón, zdravotná starostlivosť, preplácanie služobných obedov, rekondičných pobytov a mnohé ďalšie).
13)
Ustanovenie § 66 ods. 6 ObZ na platnosť zmluvy o výkone funkcie kladie dva formálne nároky, ktoré musia byť splnené kumulatívne.
1. Obligatórna písomná forma, čo znamená, že sa neuplatňuje zásada bezformálnosti právnych úkonov. ObZ nevyžaduje formu notárskej zápisnice ani úradné osvedčenie podpisov zmluvných strán. Neplatí to však v prípade zmluvy o výkone funkcie uzavretej medzi jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným, zastúpenou jediným spoločníkom, a týmto spoločníkom v pozícii člena štatutárneho orgánu, ktorá vyžaduje okrem písomnej formy podľa § 132 ods. 1 ObZ aj úradne osvedčenú pravosť podpisu jediného spoločníka. Podobne aj v prípade jednoduchej spoločnosti na akcie, ak sa uzatvára zmluva o výkone funkcie medzi jednoosobovou jednoduchou spoločnosťou na akcie, zastúpenou jediným akcionárom, a týmto akcionárom v pozícii člena štatutárneho orgánu, podľa ustanovenia § 220za ods. 3 a ods. 4 ObZ je potrebné i úradné osvedčenie pravosti podpisu jediného akcionára.
14)
2. Schválenie predmetnej zmluvy valným zhromaždením spoločnosti, alebo ak má spoločnosť jediného spoločníka, vyžaduje sa schválenie tejto zmluvy jediným spoločníkom, pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia. Samotné schválenie zmluvy valným zhromaždením vyjadruje skutočnosť, že spoločníci súhlasia nielen s uzatvorením zmluvy ako takej, ale zároveň súhlasia aj s jej obsahom. Preto sa prikláňame k názoru, že pred samotným schválením predmetnej zmluvy valným zhromaždením musí byť tento bod aj s podstatnými náležitosťami zmluvy alebo s návrhom zmluvy uvedený v pozvánke na valné zhromaždenie, či uvedený odkaz na to, kde sa spoločníci/akcionári môžu s navrhovanou zmluvou oboznámiť. Časový moment, kedy má byť predmetná zmluva valným zhromaždením schválená, nie je legislatívne zakotvený, keďže ObZ neustanovuje, či má byť zmluva o výkone funkcie s členom orgánu uzavretá pred, alebo až po schválení valným zhromaždením.
15)
Podľa nášho názoru, najlepším riešením je, pre vylúčenie budúcich sporov, aby bola zmluva o výkone funkcie s členom orgánu uzavretá až po schválení valným zhromaždením, čím sa splnia obe formálne náležitosti na platnosť zmluvy o výkone funkcie podľa § 66 ods. 6 ObZ. Na základe uvedeného sa domnievame, že zmluva o výkone funkcie nadobúda platnosť dňom podpisu zmluvnými stranami po predchádzajúcom schválení valným zhromaždením.
16)
Podobne judikoval
Najvyšší súd ČR v rozsudku zo dňa 16.11.2010, sp. zn. 29 Cdo 4566/2009: "Zmluva o výkone funkcie sa stane pre spoločnosť záväznou okamihom, kedy valné zhromaždenie spoločnosti zmluvu schváli."
17)
Argumentujeme aj názorom J. Bajánkovej a P. Vojčíka, ktorí konštatujú, že
"ak sa k niektorým zmluvám vyžaduje súhlas iných orgánov, nejde o rozhodnutie podmieňujúce účinnosť zmluvy, ale jej platnosť."
18)
Pre úplnosť dodávame, že v kontexte § 66 ods. 6 ObZ vety poslednej môže byť povinnosť schválenia zmluvy o výkone funkcie člena predstavenstva v akciovej spoločnosti alebo jednoduchej spoločnosti na akcie delegovaná na dozornú radu, pokiaľ to explicitne upravujú stanovy spoločnosti.V neposlednom rade musíme uviesť, že zmluva o výkone funkcie patrí do prvej skupiny absolútnych obchodných záväzkových vzťahov vymedzených v § 261 ods. 6 písm. a) ObZ, keďže upravuje obsah vzťahov medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov a spoločnosťou, ako aj vzťahov medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti.
19)
Skutočnosť, že zmluva o výkone funkcie je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, predstavuje
ustálený pohľad na vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a členom jej orgánu ako čisto obchodnoprávny vzťah (bez ingerencie ustanovení občianskeho a pracovného práva) na normatívnom, doktrinálnom, i judikatórnom podklade
.
20)
2 Exkurz slovenskou a českou korporačnou doktrínou - člen orgánu kapitálovej spoločnosti a možné aspekty pracovného práva
Zmluva o výkone funkcie ani mandátna zmluva
nezakladá
pracovný pomer člena orgánu kapitálovej spoločnosti voči spoločnosti. Pripúšťa sa však
súbeh výkonu funkcie
(člena) štatutárneho orgánu a pracovného pomeru,
21)
za ktorý je považovaná výlučne situácia, keď je menovaný štatutárny orgán (resp. jeho člen) spoločnosti súčasne v pracovnom pomere s touto spoločnosťou.
22)
Ide o problematiku v odborných kruhoch často diskutovanú a v súčasnosti k nej existuje takisto bohatá slovenská aj česká judikatúra. Práve v rámci českej judikatúry vznikli prvé zaujímavé judikáty, po vzore ktorých sa neskôr rozvinula slovenská judikatúra v rámci predmetnej problematiky.Česká lí
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 4/2023
