5 Teoretické východiská odpovede na otázku, či môže byť vzťah medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a korporáciou vzťahom pracovnoprávnym?
Na úrovni európskeho práva je významným dokumentom v rámci predmetnej problematiky Oznámenie Európskej komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov pod názvom
"Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo",
zo dňa 2.6.2016, podľa ktorého Európska komisia odporúča členským štátom rôzne druhy atypických právnych vzťahov, ktoré sú na rozmedzí pracovného práva a obchodného práva, posudzovať vykonaním testu podriadenosti a nadriadenosti, testu povahy vykonávanej práce a testu odmeňovania za prácu; týmto spôsobom správne identifikovať existenciu či neexistenciu pracovného pomeru.
1)
S ohľadom na záver najvyšších súdnych autorít v SR a ČR, ktoré sme podrobne vymedzili v prvej časti nášho príspevku, H. Barancová správne uvádza, že pri formulovaní odpovede na otázku, či môže byť vzťah člena orgánu zo zmluvy o výkone funkcie pracovnoprávnym vzťahom "
správne riešenie uvedeného právneho problému nie je možné bez odpovedí na zásadné otázky pracovného práva, akou je otázka predmetu pracovného práva, vecnej pôsobnosti
zákonníka práce, otázka predmetu pracovnoprávnych vzťahov, predpokladov vzniku pracovnoprávnych vzťahov, pojmu závislá práca, pojmu zamestnanec tak, ako aj otázka rozsahu zmluvnej voľnosti v pracovnom práve."
2)
Predmet pracovného práva, koncipovaný v
§ 1 ods. 1 ZP, znie:
"Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy."
Z uvedeného možno jednoznačne vymedziť, že predmetom pracovného práva nie sú právne vzťahy, predmetom ktorých je výkon nezávislej práce, keďže ustanovenie
§ 1 ZPzakotvuje svoju vecnú pôsobnosť len na právne vzťahy vznikajúce pri výkone závislej práce.
3)
Takisto možno s určitosťou konštatovať, že člen štatutárneho/dozorného orgánu vykonáva pre spoločnosť svoju funkciu, ktorá nemá znaky závislej práce, pričom na zistenie, či je činnosť v rámci funkcie člena orgánu spoločnosti závislou prácou, treba skúmať pojmové znaky danej funkcie ako závislej práce v kontexte jej definície, normatívne zakotvenej v
§ 1 ods. 2 ZP, ktoré sú nasledovné a musia byť splnené kumulatívne:
- funkcia člena orgánu, vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti spoločnosti a podriadenosti člena orgánu - NESPLNENÁ;
- výlučne osobný výkon funkcie člena orgánu - SPLNENÁ;
- funkcia člena orgánu, vykonávaná podľa pokynov spoločnosti - NESPLNENÁ;
4)
)
- funkcia člena orgánu, vykonávaná v mene spoločnosti - SPLNENÁ;
- funkcia člena orgánu, vykonávaná v pracovnom čase určenom spoločnosťou - NESPLNENÁ.
5)
Aj Barancová uvádza, že člen štatutárneho/dozorného orgánu
"pri výkone svojej funkcie nemôže vykonávať svoju funkciu v pracovnom pomere, pretože činnosť, ktorú vykonáva pri tejto funkcii, nie je charakteristická subordinačným princípom, princípom podriadenosti a nadriadenosti, nakoľko tento člen orgánu sa nachádza na vrchole hierarchie právnickej osoby a jeho reálne postavenie nevykazuje podstatný znak pracovného pomeru, ktorým je podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi."
6)
Tiež možno konštatovať, že člen štatutárneho/dozorného orgánu nenapĺňa definíciu legálneho vymedzenia pojmu zamestnanec tak, ako ho zakotvuje
§ 11 ods. 1 ZP:
"Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu"
; preto sa podľa právneho stavu
de lege lata
neumožňuje, aby výkon funkcie člena štatutárneho orgánu bolo možné podriadiť pod pojem zamestnanec.
Z uvedeného vyplýva, že ak je uzatvorená s členom štatutárneho/dozorného orgánu zmluva o výkone funkcie alebo mandátna zmluva, pôjde vždy o obchodnoprávny kontrakt, pričom nič by na tom nezmenila skutočnosť, ak by takáto zmluva bola formálne označená ako pracovná zmluva.
7)
V takomto prípade sa zmluvné strany v praxi často usilujú len
"schovať"
pod právnu ochranu pracovného práva, a to najmä z dôvodu vyššej sociálnoprávnej ochrany členov orgánov spoločnosti, ako aj z hľadiska zodpovednostných vzťahov, pretože zodpovednosť podľa
obchodného zákonníka je v porovnaní so zodpovednosťou podľa
zákonníka prácevybudovaná na iných princípoch ako pracovnoprávna zodpovednosť zamestnanca, pri ktorej sa uplatňuje ochranná funkcia pracovného práva smerovaná k ochrane slabšej strany - zamestnanca.
8)
V rámci odôvodnenia k § 17 ods. 3 pracovných návrhov paragrafových znení nového
Občianskeho zákonníkazákonodarca, v nadväznosti na posúdenie pracovnoprávnych aspektov pri výbere vhodnej alternatívy úpravy,
de lege ferenda
uvádza nasledovné:
"Zvážiť je potrebné najmä to, či v situácii, ak strany žiadnu osobitnú zmluvu neuzavreli, by bolo možné dospieť k záveru, že ide o pracovnoprávny vzťah; sporné tiež je to, či považovanie za pracovnoprávny vzťah je nadviazanie len na úrovni právnych následkov, alebo aj pripustenie skúmania, či sú splnené predpoklady pracovného vzťahu a len vtedy a vždy vtedy sa uplatnia pravidlá pracovného práva. Tiež treba počítať s tým, že niektoré pracovnoprávne aspekty sa uplatnia ex lege už aj teraz - európske pravidlá."
9)
Po rozobratí daných aspektov pracovného práva si myslíme, že v prípade členov orgánov kapitálovej spoločnosti pôjde vždy o
obchodnoprávny vzťah
. Predmetný názor predstavuje ustálený pohľad na vzťah medzi obchodnou spoločnosťou a členom jej orgánu ako čisto obchodnoprávny vzťah (bez ingerencie ustanovení občianskeho a pracovného práva) na normatívnom, doktrinálnom aj judikatórnom podklade.
10)
Keďže výkon funkcie člena orgánu nie je závislou prácou, člen orgánu nenapĺňa definíciu zamestnanca a obchodná spoločnosť nenapĺňa definíciu zamestnávateľa, tak vzťah medzi členom orgánu a obchodnou korporáciou
nemôže byť vzťahom pracovnoprávnym
. V tomto kontexte sú, podľa nášho názoru, vylúčené nasledovné alternatívy navrhovaného § 17 ods. 3 pracovných návrhov paragrafových znení nového
Občianskeho zákonníka, a to:
1. alt: Člen orgánu môže vykonávať funkciu člena orgánu aj v pracovnoprávnom vzťahu;
3. alt: V zmluve podľa odseku 1 možno dohodnúť, že člen orgánu vykonáva funkciu v pracovnoprávnom vzťahu.
V nadväznosti na uvedené sa domnievame, že ak by zákonodarca prijal hocijakú alternatívu (aj v inom slede slov ako alternatívy 1. a 3.), kde by sa však upravilo, že člen orgánu môže vykonávať svoju funkciu člena orgánu v pracovnoprávnom vzťahu, išlo by o krok vzad v rámci predmetnej problematiky, ktorá by v aplikačnej praxi de lege ferenda priniesla ešte výraznejšie problematické otázky, ako je to v súčasnosti. Členovia orgánu by v takomto prípade mohli nadobudnúť na základe jazykového výkladu zákona dojem, že ich vzťah s obchodnou spoločnosťou je plnohodnotným pracovnoprávnym vzťahom so všetkými právami a povinnosťami vyplývajúcimi im zo ZP, a nie ObZ. Napríklad by si mohli myslieť, že budú zodpovedať za škodu podľa ZP, hoci ide o kogentné ustanovenia ObZ, od ktorých sa nemožno odchýliť. Navyše sú v zmysle § 135a ods. 4 ObZ (§ 194 ods. 8 ObZ) zakázané akékoľvek dohody medzi spoločnosťou a konateľom (členom predstavenstva), ktoré obmedzujú alebo vylučujú jeho zodpovednosť.
6 Aké riešenie v režime obchodného práva by bolo najvhodnejšie?
V prvej časti nášho príspevku sme podrobne popísali právne východiská záväzkového vzťahu medzi členom orgánu kapitálovej obchodnej spoločnosti a obchodnou korporáciou. Práve zmluva o výkone funkcie môže predstavovať vhodné riešenie problému, keď členovia orgánov vyžadujú istú ochranu podobnú
ZP, hoci ich záväzkový vzťah je obchodnoprávny, a to prostredníctvom zmluvnej autonómie zmluvných strán, ktorá umožňuje obsahovo modifikovať a využiť určité inštitúty pracovného práva v zmluve o výkone funkcie člena orgánu spoločnosti,
11)
ktoré sa sčasti priblížia ochrane, akú poskytuje pracovné právo.
12)
Ich vzťah tak aj naďalej zostane obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa riadi obchodným zákonníkom a ďalej - v dôsledku zmluvného dojednania - tými (do úvahy prichádzajúcimi) ustanoveniami
ZP, ktorých použitie nebráni kogentným právnym normám
ObZ. Do úvahy prichádzajú napríklad nasledovné inštitúty:
Špecifikácia funkcie člena orgánu a jej stručná charakteristika spolu s bližšie vymedzenými právami a povinnosťami člena orgánu a spoločnosti
, napríklad prostredníctvom nasledovnej zmluvnej klauzuly.
1. Člen predstavenstva zabezpečuje samostatne alebo v súčinnosti s ostatnými členmi predstavenstva spoločnosti najmä:
a) výkon pôsobnosti predstavenstva v plnom rozsahu podľa článku stanov spoločnosti,
b) vypracovanie dokumentácie, ktorú v súlade so stanovami spoločnosti predkladá predstavenstvo spoločnosti na schválenie valnému zhromaždeniu alebo iným orgánom spoločnosti,
c) okrem povinností vyplývajúcich z platných právnych predpisov a stanov spoločnosti poskytuje príslušnému orgánu spoločnosti v štruktúre, formáte, rozsahu a s obsahom podľa Štatútu predstavenstva alebo iného osobitného interného predpisu spoločnosti schváleného valným zhromaždením informácie a reporty obsahujúce finančné, hospodárske, technické a iné podnikateľské informácie týkajúce sa spoločnosti,
d) udržiava kontakty s príslušnými správnymi a inými orgánmi a dohliada na to, aby boli zo strany spoločnosti dodržané všetky požiadavky, ktoré kladú tieto orgány a príslušné právne predpisy na činnosť spoločnosti, a
e) vykonáva ďalšie činnosti, ktoré mu zverilo valné zhromaždenie spoločnosti Štatútom predstavenstva, stanovami spoloč