Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K niektorým procesnoprávnym súvislostiam vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov
Štúdia sa venuje problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. Autor najskôr v stručnosti predstavuje jej základné hmotnoprávne aspekty, ale venuje sa aj vybraným procesným súvislostiam jej vyvodzovania, kde uvádza základné rozdiely medzi civilným a trestným procesom, ako aj niektoré parciálne otázky trestného konania (súhlas poškodenej korporácie s trestným stíhaním, konanie v mene poškodenej korporácie v trestnom konaní či rozhodovanie o náhrade škody).
The article deals with the issue of inferring criminal liability of members of statutory bodies. The author first briefly presents its basic substantive legal aspects and then deals with selected procedural contexts of its derivation, where he states the basic differences between civil and criminal proceedings, as well as some partial issues of criminal proceedings (consent of the concerned corporation to criminal prosecution, action on behalf of the concerned corporation in criminal proceedings or deciding on damages).
POBIJAK, T.: K niektorým procesnoprávnym súvislostiam vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov; Justičná revue, 75, 2023, č. 2, s. 149 – 164.
Kľúčové slová: trestná zodpovednosť člena štatutárneho orgánu, trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, trestné konanie, poškodená osoba.
Key words: criminal liability of a member of a statutory body, criminal offense of breach of duty in the management of another’s property, criminal proceedings, injured person.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.
ÚVOD
Členovia štatutárneho orgánu kapitálových spoločností (korporácií)
1)
2)
nesú za porušenie svojich povinností pri výkone ich pôsobnosti právnu zodpovednosť. V prvom rade možno uvažovať o ich súkromnoprávnej zodpovednosti, medzi ktorú zaraďujeme najmä zodpovednosť za škodu
3)
či zodpovednosť za porušenie zákazu konkurencie.
4)
Členovia štatutárneho orgánu však pri výkone svojej funkcie môžu niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť, a to v prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. Spravidla pritom pôjde o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, alebo o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.Z pohľadu aplikačnej praxe sú v prípade trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu dôležité nielen jej hmotnoprávne aspekty, na ktoré v tomto príspevku v stručnosti poukážeme, ale taktiež aj niektoré procesnoprávne súvislosti jej vyvodzovania v trestnom konaní. Ide o situáciu, kedy dôjde k začatiu trestného stíhania, resp. k vzneseniu obvinenia členom štatutárneho orgánu či k podaniu obžaloby na tieto osoby, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu voči poškodenej korporácii.
Stručne k trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu
Trestnoprávna zodpovednosť členov štatutárneho orgánu prichádza do úvahy v prípade, ak z ich strany dôjde k naplneniu znakov skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len "
"). Ako sme uviedli v úvode tejto štúdie, z pohľadu členov štatutárneho orgánu pôjde spravidla o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, ale môže ísť aj o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.
Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku predstavujú dve základné skutkové podstaty, ktoré sú upravené v § 237 a § 238 Trestného zákona. Pri obidvoch spočíva ich objektívna stránka v porušení povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu, a v prípade § 237 Trestného zákona aj vtedy, ak táto povinnosť vyplýva zo zmluvy.
5)
Ide pritom o blanketovú skutkovú podstatu, pretože Trestný zákon v nej odkazuje na iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorého porušenie spôsobuje trestno-právne následky.
6)
V tomto prípade ide konkrétne o Obchodný zákonník, ktorý upravuje povinnosti členov štatutárnych orgánov. K naplneniu objektívnej stránky sa síce vyžaduje porušenie mimotrestnej povinnosti, avšak nie aj vznik mimotrestnej zodpovednosti (napríklad zodpovednosti za škodu).Medzi povinnosťou opatrovať a povinnosťou spravovať cudzí majetok, podľa nášho názoru, nie je nutné hľadať významnejšie obsahové rozdiely.
7)
Ich obsahom bude vždy povinnosť starostlivosti o majetok patriaci tretej osobe, ktorý zase v sebe implikuje najmä povinnosť zabezpečiť jeho ochranu a zhodnocovanie. Taktiež je potrebné dodať, že nie je dôležité, či bude v právnom predpise, v rozhodnutí súdu alebo v zmluve táto povinnosť výslovne označená ako "povinnosť opatrovať majetok" či "povinnosť spravovať majetok", ale postačí, ak daná povinnosť bude obsahovo zodpovedať povinnosti starostlivosti.V prípade trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku sa porušenie danej povinnosti musí týkať cudzieho majetku. Cudzí majetok je taký majetok, ktorý hoci čo i len sčasti nepatrí páchateľovi. Z pohľadu člena štatutárneho orgánu preto bude cudzím majetkom majetok obchodnej spoločnosti, a to aj za predpokladu, že člen štatutárneho orgánu bude mať v obchodnej spoločnosti majetkovú účasť (t. j. obchodný podiel alebo akcie).
8)
V tejto súvislosti je však sporný vznik trestnoprávnej zodpovednosti člena štatutárneho orgánu v situácii, kedy tento bude zároveň výlučným spoločníkom obchodnej spoločnosti. Domnievame sa, že hoci by v takomto prípade síce došlo k naplneniu všetkých formálnych znakov trestného činu, no aj tak by nemalo dôjsť k spáchaniu trestného činu. V tejto súvislosti by bolo možné uvažovať o súhlase poškodeného, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v zmysle § 29 Trestného zákona. Spoločník a člen štatutárneho orgánu je totiž tá istá osoba, a preto možno usudzovať, že akékoľvek úkony zo strany člena štatutárneho orgánu boli realizované "so súhlasom" obchodnej spoločnosti, resp. jej valného zhromaždenia, ktorého pôsobnosť vykonáva jediný spoločník.
9)
Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok musí viesť k vzniku škody na strane dotknutého subjektu. V prípade § 237 Trestného zákona postačí vznik malej škody (266,01 EUR), kým v prípade § 238 Trestného zákona je potrebný vznik značnej škody (26 600 EUR). Medzi porušením danej povinnosti a vznikom škody teda musí byť príčinná súvislosť. Základom skúmania príčinnej súvislosti je podľa trestnoprávnej náuky teória podmienky (
conditio sine qua non
), podľa ktorej je príčinou každý jav, bez ktorého by iný jav buď vôbec nenastal, alebo by nenastal takým spôsobom, akým napokon nastal.
10)
V objektívnej realite sa však spravidla objavuje mnoho javov a ich príčin, pričom môže dochádzať aj k tzv. kauzálnym reťazcom, kedy následok jednej udalosti vyvoláva ďalší následok atď.
11)
Na zodpovedanie otázky, či konanie páchateľa bolo v príčinnej súvislosti s relevantným trestnoprávnym následkom sa v trestnom práve spravidla používa aj zásada umelej izolácie javov
12)
a zásada gradácie príčinnej súvislosti.
13)
Hlavný rozdiel medzi skutkovými podstatami trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona spočíva najmä v požadovanej forme zavinenia, teda v ich subjektívnej stránke. Skutková podstata trestného činu podľa § 237 Trestného zákona vyžaduje úmyselné zavinenie. Na druhej strane, pri skutkovej podstate podľa § 238 Trestného zákona sa zase vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu, čo je v tomto prípade konanie páchateľa (zakladajúce porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok), vznik škody na strane obchodnej spoločnosti a príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody.
Subjektom, resp. páchateľom tohto trestného činu môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba,
14)
ak sú nositeľmi zákonom alebo súdom uloženej povinnosti opatrovať alebo spracovať cudzí majetok, pričom v prípade § 237 Trestného zákona môže ísť aj o takú osobu, ktorá túto povinnosť prevzala zmluvne. Ide o špeciálny subjekt v zmysle § 128 ods. 8 Trestného zákona, keďže člena štatutárneho orgánu zaväzuje daná povinnosť vzhľadom na jeho funkciu, resp. postavenie. Platí, že páchateľmi trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku môžu byť aj všetci členovia štatutárneho orgánu (napríklad predstavenstva) poškodenej obchodnej spoločnosti, a to najmä vtedy, ak išlo o kolektívne rozhodnutie štatutárneho orgánu. Kolektívne prijatie daného rozhodnutia teda v žiadnom prípade nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu (fyzických osôb). Na druhej strane je však potrebné túto zodpovednosť posudzovať individuálne u každého člena štatutárneho orgánu.15)Objektom tohto trestného činu je ochrana majetku fyzických osôb, právnických osôb, štátu či územnej samosprávy pred akýmkoľvek poškodením zo strany osoby, ktorá je povinná k jeho opatrovaniu alebo spravovaniu. Nepriamo je tým chránený aj vzťah dôvery medzi osobou vlastniacou daný majetok, a páchateľom, ktorý túto dôveru zneužil.
16)
Vzhľadom na takto vymedzený objekt patrí trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku z hľadiska systematiky medzi trestné činy proti majetku, ktoré sú upravené vo štvrtej hlave Trestného zákona.Taktiež je možné poukázať na možný súbeh tohto trestného činu s niektorými ďalšími (konkurujúcimi si) trestnými činmi, ktoré v súvislosti s porušením povinnosti člena štatutárneho orgánu prichádzajú do úvahy. Ak by porušenie povinností člena štatutárneho orgánu spočívalo v tom, že tento si prisvojí veci, ktoré mu boli zverené, tak v tom prípade sa dopustí výlučne trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, pretože súbeh týchto dvoch trestných činov je z dôvodu subsidiarity vylúčený.
17)
Ak by zo strany člena štatutárneho orgánu pri porušení jeho povinností došlo zároveň k machinácii či k falšovaniu účtovných dokladov (najmä na účel zakrytia nevýhodných majetkových operácií), prichádza do úvahy spáchanie trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona. Aj v tomto prípade je však súbeh týchto dvoch trestných činov z dôvodu subsidiarity vylúčený, lebo trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku je tzv. poruchovým trestným činom, pričom trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie je tzv. ohrozovacím trestným činom.
18)
Preto by sa člen štatutárneho orgánu dopustil iba trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.K rozdielom pri uplatňovaní trestnoprávnej a súkromnoprávnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu
K vyvodzovaniu trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu dochádza v trestnom konaní. K začatiu trestného stíhania v takýchto prípadoch spravidla dôjde na podklade trestného oznámenia, ktoré budú často podávať ostatní členovia štatutárneho orgánu, spoločníci, členovia dozornej rady či veritelia korporácie. Nie je však vylúčené, že k začatiu trestného stíhania dôjde aj bez toho, aby toto bolo podané, a to v prípade, ak sa o podozrení zo spáchania trestného činu dozvedia orgány činné v trestnom konaní iným spôsobom. Štádium po začatí trestného stíhania sa označuje ako prípravné (predsúdne) konanie, ktorého účelom je vyšetrovaním zabezpečiť dostatočné množstvo dôkazného materiálu k posúdeniu, či je možné podať na súd obžalobu, resp. návrh na schválenie dohody o vine a treste alebo rozhodnúť vo veci samej. Štádium po podaní obžaloby, resp. návrhu na schválenie dohody o vine a treste, ktoré v zmysle obžalovacej zásady podáva výlučne prokurátor, označujeme ako súdne konanie.
Pri súkromnoprávnej zodpovednosti si škodový nárok zase uplatňuje korporácia v civilnom sporovom konaní.
19)
Tento nárok však môže v mene korporácie voči členovi štatutárneho orgánu uplatniť na základe spoločníckej žaloby (
actio pro socio
) aj spoločník,
20)
či v prípade vyhlásenia konkurzu správca konkurznej podstaty, pretože táto pohľadávka spoločnosti patrí do konkurznej podstaty.
21)
Žalobu voči členovi štatutárneho orgánu však môže podať aj veriteľ korporácie, a to vo vlastnom mene prostredníctvom tzv. veriteľskej žaloby
actio pro socio.
22)
Ďalej sa zameriame na rozdiely v rozložení dôkazného bremena v trestnom konaní a v civilnom sporovom konaní pri vyvodzovaní zodpovednosti člena štatutárneho orgánu.
V trestnom konaní leží dôkazné bremeno na strane štátu, ktorý musí preukázať vinu obžalovaného. Táto skutočnosť vyplýva z uplatňovania princípu prezumpcie neviny, ako jedného z najdôležitejších princípov trestného procesu.
23)
V súvislosti s dôkazným bremenom je
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 2/2023
