Podozrivý a poškodený v postupe pred začatím trestného stíhania

Aktuálna právna úprava trestného konania v slovenskom právnom poriadku rozdeľuje trestné konanie na dve základné fázy. Prvou z nich je štádium predsúdneho konania, druhou je samotné súdne konanie. Prvá časť trestného konania (predsúdne konanie) sa ešte ďalej delí na prípravné konanie a postup pred začatím trestného stíhania (tzv. "predprípravné konanie").

V tomto článku sa pozornosť venuje najmä úplne počiatočnej fáze trestného konania, t.j. predprípravnému konaniu, nov nadväznosti na túto problematiku sa týka aj niektorých aspektov prípravného konania. Postup pred začatím trestného stíhania definuje odborná a vedecká literatúra ako Iná definícia uvádza, že Analogicky aj ďalší prameň:

Ide teda o štádium spojené primárne s podávaním trestných oznámení a ich vybavovaním, pričom množstvo z týchto trestných oznámení sa ani len nedostane ďalej do štádia prípravného konania, pretože ide o nedôvodné podania, ktoré nie sú trestnoprávne relevantné. Takéto trestné konania sú následne vybavené podľa § 197 Trestného poriadku, a to rozhodnutím o odovzdaní, odložení, resp. odmietnutí trestného oznámenia. Ako je známe z činnosti rezortu prokuratúry, Práve vysoké percento trestných oznámení, ktoré neskončia trestným stíhaním, je dôvodom, prečo treba venovať tomuto štádiu trestného konania osobitnú pozornosť. Práve tu sa totiž rozhoduje o tom, či sa nejaká oznamovaná vec bude ďalej riešiť ako trestný čin alebo nie. Ide teda o zásadnú otázku, ktorá má dosah na to, ako verejnosť vníma rešpektovanie spravodlivosti a zákonnosti aplikačnými orgánmi v trestnom konaní. Vysoké percento trestných oznámení, ktoré neskončia trestným stíhaním, je verejnosťou vnímané ako neschopnosť alebo nevôľa orgánov činných v trestnom konaní riešiť ich vec zákonným a riadnym spôsobom. Práve v tomto štádiu sa stretávame s množstvom nespokojných podávateľov, ktorí následne využívajú právo na podanie opravného prostriedku a v prípade jeho zamietnutia sa opätovne dovolávajú svojich práv u vyšších inštancií. No aj pri odhliadnutí od nespokojných podávateľov je potrebné, aby sa v zmysle zásady legality stíhali všetky trestné činy, o ktorých sa orgány činné v trestnom konaní (ďalej aj "OČTK") dozvedia, a teda aby nedošlo k nezákonnému alebo neodôvodnenému odmietaniu trestných oznámení, napr. z dôvodu ich zložitosti, neprehľadnosti, alebo len z dôvodu prílišnej pracovnej vyťaženosti príslušníkov Policajného zboru (ďalej aj "PZ").

Správne posúdenie toho, kedy sa má začať trestné stíhanie a kedy nie, je kľúčovým momentom pre celkovú úspešnosť stíhania trestných činov, ale aj pre vnímanie úspešnosti trestnej politiky verejnosťou.

Preto je obzvlášť vhodné sa zamyslieť nad tým, aké subjekty majú byť aktérmi v tejto fáze konania, kto má a kto nemá mať možnosť byť informovaný o priebehu a výsledku tohto konania, kto sa má spolupodieľať na formulovaní výsledného rozhodnutia a kto si môže alebo nemôže uplatniť opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.

Ako najdôležitejšie subjekty trestného konania, ktorých účasť je nevyhnutná v postupe pred začatím trestného stíhania, prichádzajú okrem OČTK do úvahy, samozrejme, osoba, ktorá mala spáchať trestný čin a osoba, ktorá ním bola poškodená. Spravidla Trestný poriadok označuje prvú z uvedených osôb ako podozrivý, obvinený, obžalovaný, odsúdený. Druhá osoba môže zastávať postavenie oznamovateľa alebo poškodeného.

V štádiu pred začatím trestného stíhania nemožno ešte hovoriť o obvinenom, pretože obvineným sa osoba stáva až formálnym aktom - vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, čo možno až po začatí trestného stíhania, teda v prípravnom konaní. No už v štádiu preverovania trestného oznámenia môže byť zrejmé, kto sa mal podľa trestného oznámenia dopustiť trestnej činnosti a kto je teda domnelým páchateľom - podozrivým. Otázne je, aké práva tejto osobe priznáva Trestný poriadok vo fáze "predprípravného konania" podľa súčasnej právnej úpravy a či takto nastavená právna úprava je dostačujúca na zabezpečenie ochrany práv tejto osoby a na vydanie zákonného a spravodlivého rozhodnutia.

Rovnako tak možno uvažovať o poškodenom a jeho postavení v postupe pred začatím trestného stíhania a o tom, či je toto postavenie primerané potrebám poškodeného a ochrane jeho práv. Spravidla býva poškodený aj oznamovateľom trestného činu a teda postavenie týchto subjektov následne splýva do jedného súbežného postavenia oznamovateľa - poškodeného. Nie je však zriedkavé, že oznamovateľ a poškodený sú dve rozličné osoby. V takom prípade je namieste sa zamýšľať nad tým, aké práva majú prislúchať jednému subjektu a aké tomu druhému, či sa majú prelínaťalebo vzájomne dopĺňať, a teda či je vôbec relevantné tieto subjekty oddeľovať alebo by postačovalo, keby v postupe pred začatím trestného stíhania vystupoval iba jeden zo spomínaných subjektov. Všetky tieto úvahy sú predmetom ďalšieho výkladu v tomto článku.