Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (1. časť)
Príspevok predstavuje úvahu nad výkladom znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty subvenčného podvodu v otázke použitia získanej dotácie na iný ako na určený účel, ktorý zastávajú niektoré súdy Slovenskej republiky. Prvá časť príspevku predstavuje teoretický úvod do analyzovanej problematiky.
The contribution presents thoughts about the interpretation by some courts in Slovak Republic of the acting of a criminal in case of a subsidy fraud with accent to usage of a lawfully obtained grant for a different than agreed purpose. The first part of the contribution presents theoretical introduction of the problem.
DEÁK, M.: K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (1. časť); Justičná revue, 76, 2024, č. 10, s. 965 – 980.
Kľúčové slová: subvenčný podvod, použitie dotácie na iný ako na určený účel.
Key words: subsidy fraud, usage of a lawfully obtained grant for a different than agreed purpose.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.
Právo je skutočnosťou, ktorej zmysel spočíva v tom, aby slúžila hodnotám práva, idei práva.1)
I Úvod
Predmetom tohto príspevku je zamyslenie sa nad (ne)správnosťou výkladu v otázke objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, spojenej s čerpaním dotácií. V nasledujúcich riadkoch sa zamýšľame nad tým, či nepoužitie účelovo určených dotačných prostriedkov na pôvodný účel (napr. nedodanie konkrétneho plnenia, na ktorého dodanie mali byť dotačné prostriedky použité, resp. použitie takto ušetrených dotačných prostriedkov v súvislosti s nedodaním konkrétneho plnenia na iné plnenie) môže naplniť objektívnu stránku skutkovej podstaty analyzovaného trestného činu - v otázke použitia dotácie na iný ako na určený účel (napr. príjemca dotácie nepoužije dotačné prostriedky na zakúpenie notebooku s vymedzenými parametrami, ale kúpi si iný, menej výkonný používaný notebook a za ušetrené prostriedky si buď zakúpi dotáciou nepodporenú tlačiareň alebo ich spotrebuje pre vlastnú potrebu). Autor v predkladanom príspevku reaguje na argumentačnú líniu v časti právnej spisby, podľa ktorej použitie dotačných prostriedkov iným spôsobom než to predpokladá príslušná dokumentácia, na základe ktorej bola dotácia poskytnutá, zakladá len prípadnú súkromnoprávnu zodpovednosť poskytovateľa a prijímateľa dotácie a bez presahov do trestnoprávnej oblasti. Autor sa nestotožňuje s naznačeným výkladom zastávaný aj časťou rozhodovacej praxe
2)
a to aj s poukázaním na to, že takýto prístup čo do svojich dôsledkov pre adresátov vyvoláva priam absurdné závery, ktoré sú v rozpore so základným konceptom zodpovednosti ako následku porušenia povinnosti právnych vzťahoch. Platí totiž, že právo má pomáhať ľuďom v reálnych situáciách, má byť na strane tých, ktorí ho dodržiavajú a proti tým, ktorí ho zneužívajú a porušujú.
3)
Mala by to byť jedna z konštánt, ktorá má v práve všeobecnú platnosť. Totiž aj právo musí(alebo by aspoň malo), rovnako ako filozofia, vychádzať zo základných gnozeologických poznatkov, z analýz zákonitostí vývoja ľudskej spoločnosti, z psychológie ľudí a zo základných ľudských práv. Hoci sa konkrétne pozitívne právo mení, základné východiská sú v civilizovanej spoločnosti konštantné.
4)
II Metodologický základ analyzovanej problematiky
Pred samotným rozborom analyzovanej problematiky sa javí ako vhodné - v rámci našej snahy o čo najkomplexnejšie uchopenie širších súvislostí predostretého výkladového problému - neopomenúť stručný historický vývoj a komparatívny exkurz legislatívnej úpravy, ktorý by mohol viaceré interpretačné nejasnosti ozrejmiť.
Dotácia je z teoretického hľadiska pojmom predovšetkým finančného práva. Z vecného hľadiska dotácia predstavuje výdavkovú položku verejného rozpočtu a predstavuje právny nástroj, ktorým sú právnym subjektom poskytované peňažné prostriedky. Výdavky mimo príslušný článok rozpočtovej sústavy sú totiž zabezpečované prerozdeľovacími procesmi vo vnútri rozpočtovej sústavy, ktoré sa uskutočňujú, okrem iného, a) peňažnými transfermi vo forme špecifických účelových dotácií na vopred stanovené programy (účely) či vo forme globálnych (všeobecných) dotácií bez bližšieho účelového určenia a to na doplnenie chýbajúcich zdrojov na príslušnej úrovni, ako aj b) podielmi výnosov daní centralizovaných v ústredných rozpočtoch.
5)
V tomto kontexte sa dotáciou rozumejú peňažné prostriedky štátneho rozpočtu, resp. štátnych finančných aktív, poskytnuté právnickým alebo fyzickým osobám na stanovený účel.
6)
2.1 Historický vývoj
Zrejme aj s poukázaním na povahu spoločensko-ekonomických vzťahov čitateľa neprekvapí, že pôvodný Trestný zákonv prijatej podobe
7)
na trestnoprávne relevantné konanie s poskytovanými dotáciami vôbec nereagoval a objektívna stránka skutkovej podstaty žiadneho zo zadefinovaných trestných činov s legislatívnym pojmom dotácia, subvencia, príspevok či iné plnenie
8)
z verejného rozpočtu
9)
výslovne neoperuje.
10)
Aj v súvislosti so spoločenskými zmenami dochádzalo následným legislatívnym vývojom k postupným novelizáciám pôvodného Trestného zákona. Jednou z uvedených zmien predstavuje aj prijatie zákona č. 183/1999 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. septembra 1999 nanovo formulovala skutková podstata trestného činu subvenčného podvodu podľa § 250b pôvodného Trestného zákona. Dôvodová správa k uvedenému vládnemu návrhu zákona uvádzala, že navrhované ustanovenia § 250a, 250b a 250c pôvodného Trestného zákona, ktorými sa zavádzali nové skutkové podstaty úverového, subvenčného a poisťovacieho podvodu, len konkretizovali jednotlivé oblasti najčastejšieho výskytu, pričom umožňujú ich širšiu diferenciáciu a mali by mať aj preventívny účinok. Z hľadiska predkladaného príspevku je potrebné zdôrazniť, že
novo upravená skutková podstata trestného činu subvenčného podvodu nedopadala na rozdiel od súčasnej úpravy na prípady, kedy páchateľ získané prostriedky z dotácie použil na iný ako na určený účel
.
11)
Objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu pokrývala konanie, ktorým páchateľ poskytnutie dotácie nedovoleným spôsobom vylákal (obdoba súčasného ustanovenia § 225 ods. 1 Trestného zákona), ako aj konanie páchateľa, ktorým nedovolené poskytnutie dotácie umožnil (obdoba súčasného ustanovenia § 225 ods. 3 Trestného zákona).V rekodifikovanom trestnom práve hmotnom, s účinnosťou od 1. januára 2006, sa znenie skutkovej podstaty subvenčného podvodu podstatne prepracovalo a nanovo bol trestnoprávny postih subvenčného podvodu systematicky rozdelený do troch základných skutkových podstát. Skutková podstata teda výslovne dopadala na konanie, ktorým
1)
páchateľ poskytnutie dotácie nedovoleným spôsobom vylákal (ustanovenie § 225 ods. 1 Trestného zákona, v znení účinnom k 1. januáru 2006
12)
),2)
páchateľ
neoprávnene
získané prostriedky z dotácie použil na iný ako na určený účel (ustanovenie § 225 ods. 2 Trestného zákona, v znení účinnom k 1. januáru 2006
13)
),3)
páchateľ umožnil nedovolené poskytnutie dotácie (ustanovenie § 225 ods. 3 Trestného zákona, v znení účinnom k 1. januáru 2006
14)
).Dôvodová správa k rekodifikovanému Trestnému zákonu bližšie právny základ novej úpravy trestnoprávneho postihu subvenčného podvodu neodôvodňuje. Uvádza sa, že na báze základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu sú následne konštruované špecifické trestné činy podvodu - úverový, poisťovací, kapitálový (investičný) a subvenčný. V týchto prípadoch podvodným konaním páchateľ vyláka od iného úver, poistné plnenie alebo dotáciu, subvenciu, príspevok atď., čím mu spôsobí škodu. Kvalifikované skutkové podstaty vyjadrujú ďalšie znaky objektívnej stránky toho-ktorého trestného činu (v podstate zhodne ako u základného trestného činu podvodu), pričom
iba trestný čin subvenčného podvodu sa v základných skutkových podstatách (sú tri) odlišuje tým, že diferencuje subjekt, resp. spôsob nakladania napríklad s dotáciou
.
15)
Následným legislatívnym vývojom došlo s účinnosťou od 1. januára 2016 prijatím zákona č. 397/2015 Z. z., ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, k precizácii znenia objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu subvenčný podvod podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona, ktorá dopadala na používanie poskytnutých dotácií na iný ako na určený účel.
Z pôvodného znenia objektívnej stránky skutkovej podstaty vyplývalo, že trestnoprávny postih sa síce týkal používania poskytnutých dotácií na iný ako na určený účel, avšak podľa doslovného znenia skutkovej podstaty muselo ísť o neoprávnene získanú dotáciu.
16)
Prijatím uvedenej novely došlo k tomu, že z ustanovenia § 225 ods. 2 Trestného zákona bolo slovo neoprávnene vypustené. Podľa dôvodovej správy bol odkaz na znak neoprávnenosti v definícii trestného činu subvenčného pôvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákonachybný, v dôsledku čoho sa vypúšťa. Dôvodová správa zdôrazňuje, že účelom citovaného ustanovenia je
postihovať samotné použitie dotácie, subvencie, príspevku alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu vo väčšom rozsahu na iný ako určený účel vo všeobecnosti, t. j. aj u dotácií získaných oprávnene
.
17)
Posledným legislatívnym zásahom do pôdorysu trestnoprávneho postihu používania dotácií na iný ako na určený účel predstavuje prijatie zákona č. 214/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, a ktorý s účinnosťou od 1. augusta 2019 prináša dve zásadné zmeny v znení skutkovej podstaty subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona. V prvom rade sa v dôsledku prijatia uvedeného zákona v znení skutkovej podstaty uvedeného trestného činu vypúšťa doposiaľ obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu v podobe určitej kvantifikácie protiprávneho konania páchateľa (použitie dotácie na iný ako na určený účel vo väčšom rozsahu). Súčasne uvedená legislatívna zmena naznačuje aj určité obsahové prepojenie trestnoprávneho postihu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona s postihom poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 ods. 2 Trestného zákona (použitie únijných finančných prostriedkov na iný ako na určený účel). Dôvodová správa v tomto smere uvádza, že predkladateľ navrhuje upustiť od podmienky použitia prostriedkov len "vo väčšom rozsahu" v prípade spáchania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákonaz dôvodu, že spôsobenie väčšej škody je už kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu a dochádza k prekrývaniu.
Ak niečo vo väčšom rozsahu osoba použije na iný ako určený účel, je zrejmé, že zároveň spôsobuje škodu väčšieho rozsahu.
Navrhuje sa preto vypustiť v tomto ustanovení podmienka konania vo väčšom rozsahu pre nadbytočnosť.
Okrem iného sa takto koncipovaná úprava subvenčného podvodu v odseku 2 zosúladí so skutkovou podstatou trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v § 261.
18)
Citovaným zákonom bola nanovo formulovaná aj skutková podstata trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Z hľadiska prekladaného príspevku je pritom potrebné zdôrazniť, že s účinnosťou od 1. augusta 2019 možno pri trestnoprávnom postihu používania poskytnutých dotácií na iný ako na určený účel (§ 225 ods. 2 Trestného zákona) a únijných finančných prostriedkov na iný ako na určený účel (§ 261 ods. 2 Trestného zákona) vyvodiť určité podobnosti.
19)
Dôvodová správa v tomto smere uvádza, že
nový odsek 2 sankcionuje samotné použitie finančných prostriedkov alebo aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný účel, než na ktorý boli tieto prostriedky alebo aktíva určené. Trestnosť použitia finančných prostriedkov alebo aktív z rozpočtu Európskej únie na iný ako určený účel vyžaduje smernica v článku 3, okrem iného sa tak opäť harmonizuje dané ustanovenie s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona.
20)
21)
V dôsledku naposledy uvedenej legislatívnej zmeny je, podľa nášho názoru, potrebné ustanovenie § 225 ods. 2 Trestného zákona vykladať aj s ohľadom na ustanovenie
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2024
