K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (2. časť)

Trestná zodpovednosť za trestný čin úverového podvodu podľa § 250b ods. 2, ods. 4 písm. b) pôvodného českého Trestného zákona (použitie úveru na iný ako na dohodnutý účel) bola vyvodená vo vzťahu k obvinenému, ktorý ako jediný konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným uzatvoril s poškodenou bankou dňa 11.4.2008 zmluvu o úvere vo výške 5 mil. Kč na účel nákupu konkrétnych nehnuteľností (vymedzených konkrétnym katastrálnym územím a špecifikovaním konkrétnej priemyselnej zóny), pričom po poskytnutí úveru obvinený už dňa 22.4.2008 z účtu vybral v hotovosti 4 mil. Kč. Dokazovaním bolo pritom preukázané, že obvinený žiadne pozemky nezakúpil. Dovolací súd zdôraznil, že z hľadiska naplnenia znakov skutkovej podstaty uvedeného trestného činu je nepodstatné, na aký účel obvinený peniaze použil (podľa skutkovej vety odsudzujúceho rozsudku obvinený finančné prostriedky použil na chod spoločnosti). Dovolací súd sa nestotožnil s argumentáciou obvineného, podľa ktorej samotná okolnosť, že obvinený použil iba časť úverových prostriedkov, pričom tieto prostriedky následne v plnej výške istiny poskytnutého úveru veriteľovi vrátil, neumožňuje konanie obvineného kvalifikovať podľa § 250b ods. 2, ods. 4 písm. b) pôvodného českého Trestného zákona.

Možno uzatvoriť, že v obdobnom duchu české súdy posudzujú aj prípady použitia úveru na iný ako pôvodne určený účel v rekodifikovanom trestnom práve. Príkladom možno poukázať na prípad, v ktorom si obvinený prostredníctvom telefonického rozhovoru opakovane dohadoval podmienky poskytnutia úveru, pričom práve obvinený uvádzal, že úver bude slúžiť na konsolidáciu (zjednotenie pôžičiek do jednej a získanie dodatočných prostriedkov) jeho pôžičiek. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že za použitie úverových prostriedkov získaných účelovým úverom na iný ako na dohodnutý účel možno považovať konanie obvineného, ktorým finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal použiť výhradne na úhradu splatných a nesplatných pohľadávok zo zmlúv uzatvorených s tretími osobami, použil na súkromné účely , použitie finančných prostriedkov určených na nákup konkrétnych nehnuteľností v rozpore s úverovou zmluvou a ich použitie na iný účel (prevod finančných prostriedkov na bankový účet či ich použitie neurčeným spôsobom) , použitie finančných prostriedkov určených na úhradu za prevod členských práv a povinností v družstve či podielu na právnickej osobe (podpísanie fiktívnej dohody o prevode členských práv a povinností a prevedenie časti poskytnutých prostriedkov na bežné účty) , použitie účelových úverových peňažných prostriedkov určených na financovanie kúpy konkrétnej nehnuteľnosti tak, že po prevode úverových prostriedkov na účet predávajúceho obvinený tieto prostriedky čiastočne vybral a čiastočne previedol na iný účet , nezakúpenie vozidla v prípade poskytnutia úveru s priamou úhradou kúpnej ceny na financovanie nákupu osobného automobilu , použitie peňažných prostriedkov získaných na základe žiadosti o poskytnutie medziúveru na účely rekonštrukcie a modernizácie rodinného domu výhradne na bytové potreby, pričom prostriedky obvinený použil na úhradu osobného záväzku iného veriteľa , použitie peňažných prostriedkov získaných na základe žiadosti o poskytnutie úveru na rekonštrukciu hotela, ktorý mal dlžník v prenájme , použitie peňažných prostriedkov na účel realizácie konkrétneho projektu a ich použitie na zakúpenie motorového vozidla, resp. vklad na bežný účet , ponechanie peňažných prostriedkov získaných účelovým úverom na nákup konkrétneho motorového vozidla v aktívach spoločnosti bez toho, aby k zakúpeniu vozidla v skutočnosti došlo .

V podmienkach českej právnej úpravy sa používanie dotácií na iný ako na určený účel v rozhodovacej praxi súdov objavilo už v období meniacich sa spoločenských režimov. V konkrétnom prípade išlo o posudzovanie konania obvineného, ktorý dňa 17.5.1991 ako súkromný poľnohospodár podpísal s poskytovateľom dotácie zmluvu, na základe ktorej bolo obvinenému poskytnutá investičná dotácia na privatizáciu vo výške 238 310 Kč na nákup rôznych poľnohospodárskych strojov, pričom obvinený v rozpore so zmluvou dotáciu použil len na jeden z dotovaných strojov, pričom časť poskytnutej dotácie použil na zaplatenie pohľadávky, na kúpu jazdeckého koňa a sedla. Odvolací súd uzatvoril, že poskytnutá dotácia pokrývala 80 % z celkovej ceny strojov, pričom je nepochybné, že obvinený v žiadosti o poskytnutie dotácie uviedol sám, aké poľnohospodárske stroje potrebuje kúpiť a zmluva mohla byť uzatvorená preto, že tieto stroje zodpovedali účelu dotácie, totiž umožneniu práce súkromne hospodáriacich roľníkov. Hoci v konkrétom prípade bol obvinený spod obžaloby oslobodený, pretože bolo preukázané, že na iné účely použil len čiastku 191 965 Kč (čo nezodpovedalo znakom skutkovej podstaty v otázke rozsahu činu - v značnom rozsahu), odvolací súd súčasne zdôraznil, že porušením zmluvy o poskytnutí dotácie došlo k porušeniu pravidiel hospodárskeho styku stanovených všeobecne záväzným právnym predpisom, pretože . Preto platí, že hoci sú príslušné ustanovenia všeobecné, jednoznačne z nich vyplýva, že prostriedky poskytnuté ako účelové dotácie nemôžu by použité na iný účel. Uvedené právne závery boli ďalej rozvinuté aj v prípade, keď obvinený ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným dňa 20.7.1995 uzatvoril s poskytovateľom dotácie dohodu o financovaní konkrétnych opatrení na viacúčelový objekt zariadenia pre deti a mládež, pričom finančný príspevok vo výške 543 300 Kč bolo možné čerpať len na tento typ opatrení v súlade s príslušnou smernicou, čo stanovuje poskytovateľ dotácie. Obvinený však napriek uvedenému na objekte žiadne opatrenia nevykonal, bola vykonaná len diagnostika v hodnote 11 550 Kč, pričom zvyšnú čiastku poskytnutého príspevku obvinený použil na svoje podnikateľské zámery. Dovolací súd v tejto veci uzatvoril, že síce V kontexte námietky obvineného, že v konkrétnej zmluve o poskytnutí dotácie nie sú podmienky použitia dotácie uvedené výslovne, dovolací súd uzatvoril, že v jednotlivých prípadoch je potrebné vychádzať z obsahu konkrétnych zmlúv, prípadne právnych predpisov (vrátane tých pod zákonných), ktoré sa prípadným zmluvným ustanovením stanú súčasťou jednotlivých zmlúv. Ak obvinený predmetné dotácie použil na iný ako na určený účel, vedome a cielene porušil prijaté zmluvné záväzky, čím sa úmyselne dopustil protiprávneho konania. Dovolací súd dodal, že .

V tomto smere teda z rozhodovacej činnosti vyplýva, že určenie účelu poskytnutej dotácie je potrebné vyvodzovať komplexne aj z jednotlivých listinných podkladov, na základe ktorých k poskytnutiu dotácie došlo, a konečne aj na základe samotnej zmluvy o poskytnutí dotácie vrátane jej príloh. V konkrétnom prípade dovolací súd vyvodil trestnoprávnu zodpovednosť voči obvinenému za trestný čin úverového podvodu podľa § 250b ods. 2, ods. 4 písm. b) pôvodného českého Trestného zákona (použitie dotácie na iný ako na dohodnutý účel), a to za konanie, ktorým poskytovateľ dotácie poskytol pre obec (príjemca dotácie), zastúpenú obvineným ako starostom obce, na základe zmluvy o poskytnutí grantu zo dňa 16.7.2008 čiastku vo výške 2 011 520 Kč. Poskytnutý grant mal charakter účelovej systémovej dotácie na projekt pričom z prostriedku grantu mali byť hradené stavebné práce a dodávky prác, spojené s projektom podľa položkového rozpočtu, ktorý je nedeliteľnou súčasťou žiadosti. V zmluve o poskytnutí grantu bolo výslovne dohodnuté, že príjemca grantu je povinný grant použiť len na účel uvedený v bode III ods. 1 a za podmienok obsiahnutých v žiadosti s tým, že finančné prostriedky nemôžu byť použité na iný účel a možno ich použiť len za podmienok uvedených v žiadosti v súlade s vhodnými a uznateľnými nákladmi určenými v Pravidlách pre žiadateľa Grantového programu. Z dokazovania vyplynulo, že obvinený zámerne umožnil a bez súhlasu poskytovateľa grantu použil účelovo viazané finančné prostriedky na iný než určený účel, predovšetkým na iné investičné akcie a rôzne bežné výdavky obce súvisiace s jej činnosťou.

Súdy vyvodili trestnú zodpovednosť páchateľa za trestný čin úverového podvodu podľa § 250b ods. 2, ods. 4 písm. b) pôvodného českého Trestného zákona (použitie dotácie na iný ako na dohodnutý účel) za konanie, ktorým obvinený ako predseda občianskeho zduženia (príjemca dotácie) uzatvoril s Európskym spoločenstvom zastúpeným Európskou komisiou grantovú zmluvu na , pričom cieľom tohto projektu bolo zvýšenie kvalifikácie sudcov v oblasti Európskeho súťažného práva a prostriedkom k tomuto cieľu mali byť justično-obchodné fóra, ktoré mali byť na ten účel vytvorené. Len na tento účel získalo občianske združenie 50-percentnú zálohu (čiastku 23 565). Obvinený menom občianskeho združenia s vedomím nedodržania dohodnutých podmienok pre schválenie konečnej výšky grantu Európskej komisii predložil Technickú a implementačnú správu, v ktorej tvrdil nepravdivé skutočnosti ako o priebehu projektu, tak aj o jeho výsledkoch a to prostredníctvom zaslaných správ nezodpovedajúcich realite o priebehu jednotlivých seminárov, o účasti jednotlivých lektorov, o prednášaných témach, ako aj prostredníctvom nepravdivých prezenčných listín,p odľa ktorých mali byť účastníkmi týchto seminárov a konferencií osoby, ktoré sa ich nezúčastnili. Nad rámec vyššie uvedeného prostredníctvom účtovných dokladov zastrel skutočnosť, že účelovo určené finančné prostriedky neboli realizované v súlade s podmienkami grantovej zmluvy. Dokazovaním bolo ustálené, že grant bol pridelený na základe žiadosti občianskeho združenia a mal jednoznačne vymedzený cieľ, účel a využitie finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté na zvyšovanie kvalifikácie sudcov v oblasti súťažného práva. Projekt mal byť realizovaný formou seminárov, konferencií, zasadaní či sympózií. Dovolací súd konštatoval, že pokiaľ by mal obvinený od počiatku vážny záujem k uvedenému grantu pristúpiť čestne a v jeho záujme predmetný cieľ realizovať, potom by oslovenie poslucháčov a účastníkov predmetných konferencií bolo nevyhnutým prvotným úkonom, ktorý by obvinený musel vykonať ešte pred samotným podaním žiadosti o účelovú dotáciu. Z obsahu spisu však žiadna takáto skutočnosť nevyplýva a to nielen pred podaním žiadosti, ale ani pred či po poskytnutí tohto grantu.

V podmienkach rekodifikovaného českého trestného práva hmotného bola trestná zodpovednosť pre trestný čin dotačného podvodu podľa § 212 ods. 2 rekodifikovaného českého Trestného zákona v súvislosti s používaním dotácií na iný ako na určený účel vyvodená aj v prípade konania obvineného, ktorý ako predseda predstavenstva občianskeho združenia požiadal poskytovateľa dotácie