K trestnoprávnemu postihu použitia dotácie na iný ako na určený účel v zmysle § 225 ods. 2 Trestného zákona (3. časť)

Rozhodovacia prax v podmienkach slovenskej právnej úpravy vo vzťahu k vymedzeniu účelu dotácie zdôrazňuje, že účel poskytovanej dotácie nie je možné posudzovať izolovane s poukazom na príslušný verejnoprávny predpis, na základe ktorého bola dotácia poskytnutá, ale účel dotácie je potrebné posudzovať komplexne aj s poukázaním na ostatné dokumenty týkajúce sa samotnej dotácie vo vzťahu ku konkrétnym skutočnostiam poskytovanej dotácie (parametre a ostatné súvislosti žiadosti o poskytnutie dotácie či samotnej zmluvy o poskytnutí dotácie). V tomto smere dovolací súd poukázal aj na to, že pokiaľ ide , v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je správny odkaz na zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, keď prijímateľ berie na vedomie (aj) § 31 ods. 1 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z.  o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Podľa tohto ustanovenia porušením finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom. Tým je vyššie označeným zákonom, teda všeobecne záväzným predpisom, určená podmienka, aby akékoľvek verejné prostriedky boli použité len v súlade s ich účelovým určením (čo je aj ako vecne správne, logické a samozrejmé). Z rozhodovacej praxe možno súčasne vyvodiť aj pravidlo, podľa ktorého síce v prípade právnych vzťahov v súvislosti s poskytovaním dotácií zväčša dochádza k reťazeniu zmluvných vzťahov, zmluvná úprava týchto vzťahov nezbavuje príjemcu dotácie prípadnej zodpovednosti za pochybenia v procese čerpania poskytnutej dotácie. Z hľadiska posúdenia prípadnej zodpovednosti príjemcu dotácie rozhodovacia prax poukazuje na príslušné ustanovenia zmluvy o poskytnutí dotácie, podľa ktorých je to práve výhradne prijímateľ dotácie, kto zodpovedá za realizáciu aktivít v rámci projektu v celom rozsahu a to bez ohľadu na osobu, ktorá projekt skutočne realizuje. Trestnej zodpovednosti sa páchateľ nemôže zbaviť ani s poukazom na to, že ako štatutárny orgán príjemcu dotácie udelil plnomocenstvo inej osobe na prípravu a realizáciu dokumentov súvisiacich s poskytnutím dotácie. V prípade, že obvinený protiprávne konal v dôsledku pochybenia osôb konajúcich za poskytovateľa dotácie, táto okolnosť obvineného nemôže zbaviť zodpovednosti, ale má dopad na mieru zavinenia obvineného.

Taktiež možno poukázať aj na potrebu posudzovať následky prípadného porušenia zmluvy o poskytnutí dotácie zo strany jej prijímateľa a to v kontexte ustálenia samotného vzniku prípadného nároku na poskytnutie dotácie. V prejednávanej veci obvinení v súčinnosti s ďalším obvineným predložili poskytovateľovi nenávratného finančného príspevku (NFP) účtovné doklady, ktoré mali potvrdiť, že v súlade so Zmluvnými podmienkami o poskytnutí NFP spoločnosť A, ako víťaz obchodnej verenej súťaže, dodala spoločnosti B (príjemca dotácie) tam uvedené zariadenia a práce, pričom toto nezodpovedalo skutočnosti (dodávka zariadení išla od spoločnosti C priamo spoločnosti B). Práve tieto doklady tvorili podklad pre žiadosť o príslušnú percentuálnu refundáciu oprávnených nákladov projektu v zmysle Zmluvy o poskytnutí NFP, uzavretej medzi poskytovateľom a spoločnosťou B ako prijímateľom NFP. Za týchto okolností mal prvostupňový súd venovať náležitú pozornosť ustanoveniam Zmluvy o poskytnutí NFP, podľa ktorých za podstatné porušenie tejto zmluvy zo strany prijímateľa sa v zmysle bodu 2.4 písm. h) Všeobecných zmluvných podmienok tvoriacich prílohu 1 k Zmluve o poskytnutí NFP považuje tiež poskytnutie nepravdivých alebo zavádzajúcich informácii. Argumentácia prvostupňového súdu, že uvedené účtovné doklady nemohli byť "nepravdivé", lebo reálne dokumentovali priebeh obchodného prípadu a vykazovali skutočnú vôľu zmluvných strán (spoločnosti A a B), je scestná, . Odvolací súd súčasne poukázal na to, že takéto porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP pritom znamená, že prijímateľovi vôbec nevznikol nárok na vyplatenie príslušnej refundácie v celej sume uplatneného nároku z rozpočtu ES. Akékoľvek úvahy o rozsahu oprávnených a neoprávnených výdavkov sú za týchto okolností bezpredmetné a právne irelevantné, keďže poskytnutá suma refundácie, na ktorú obžalovaní nemali nárok, predstavuje od jej vyplatenia protiprávne zadržanie prostriedkov poskytnutých z rozpočtu ES.

Predmetom posudzovania konania obvineného zo strany dovolacieho súdu bol aj prípad, v ktorom obvinený ako štatutárny orgán o. z. E. (prijímateľa nenávratného finančného príspevku z prostriedkov ES a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v pomere 50/50), jednak (i) bez súhlasu poskytovateľa (neoprávnene) a v rozpore so schváleným pôvodným rozpočtom projektu bezdôvodne zmenil pracovný úväzok zamestnancov prijímateľa zo 100 % na 50 % (u riaditeľa projektu), resp. 40 % (u asistenta riaditeľa projektu a školiteľa strednodobých stáží), avšak pri zachovaní (celej) pôvodnej mesačnej mzdy, a následne požiadal o preplatenie takto vynaložených mzdových nákladov , no súčasne (ii) nad rozsah jeho skutočných nákladov (neoprávnene) požiadal o preplatenie výdavkov na nájomné za kancelárie, čím spôsobil škodu spolu vo výške 22 505,06 €, z toho 50 % z prostriedkov ES (11 252,53 €) a 50 % z prostriedkov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (11 252,53 €). Dovolací súd v danom prípade uzatvoril, že . Súčasne poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z., o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ako porušenie finančnej disciplíny definuje o. i. poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom - písm. a); nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov - písm. j); nedodržanie ustanoveného alebo určeného spôsobu nakladania s verejnými prostriedkami - písm. k); resp. porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté - písm. n). Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že všetky poskytnuté verejné prostriedky sa poskytujú a používajú na základe vopred určených podmienok, najmä môžu byť ich prijímateľom použité len na účel, vopred určený (a vecne špecifikovaný) orgánom, ktorý rozhodol o poskytnutí prostriedkov (podmienky môžu byť aj súčasťou zmluvných podmienok) . V opačnom prípade dôjde k porušeniu finančnej disciplíny. Použitím poskytnutých prostriedkov (z príslušného rozpočtu) na iný ako pôvodne určený účel, spôsobeným páchateľom v úmysle vyvolať taký stav trvale (nie len prechodne "zapožičať" prostriedky sebe alebo inému), teda dochádza k spáchaniu - pri splnení aj ostatných zákonných znakov - trestného činu poškodzovania finančných záujmov ES/EÚ podľa § 261 Trestného zákona, keď na uvedenej kvalifikácii nič nemení ani okolnosť, ak ku škode došlo spätnou refundáciou finančných prostriedkov, ktoré ich prijímateľ už skôr vynaložil na iný ako pôvodne určený účel. Ohľadom použitia poskytnutých prostriedkov na iný ako pôvodne určený účel, dovolací súd doplnil, že tomuto zodpovedá tá časť konania obvineného (ako štatutárneho orgánu prijímateľa príspevku), keď jednak zmenil - nerešpektoval účel použitia na refundáciu poskytnutých prostriedkov v prípade mzdových nákladov (bola refundovaná rovnaká výška mzdy pri skrátenom úväzku, hoci účelovo boli prostriedky viazané na refundáciu nákladov na prácu pri plnom úväzku, čím sa prostriedky nad rámec hodnoty skráteného úväzku stali "dotačne" - z hľadiska príspevku, vynaložené bezúčelne, a teda inak než na určený účel) a jednak v prípade nákladov na nájomné "dosiahol" vlastne po refundácii zisk pre prijímateľa, teda prijal prostriedky mimo, resp. bez ich vopred určeného účelu (refundácia skutočných nákladov na nájomné).

Rozhodovacia prax súčasne zdôrazňuje, že Taktiež sa uvádza, že relatívne otvoreným v aplikačnej praxi zostáva výklad pojmu "použije prostriedky z rozpočtu Európskej únie na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery" . V priebehu projektu je možné si nárokovať len reálne zhotovené stavebné práce a dodávky, ktoré sú jeho súčasťou a za ceny v ňom uvedené. To znamená, že všetky ostatné stavebné práce a dodávky, ktoré vznikli počas projektu vplyvom samotnej stavebnej činnosti a ktoré nie sú súčasťou zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku, resp. dodatkov, nebudú poskytovateľom zohľadnené. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd poukázal v tejto súvislosti na to, že ak k takejto zmene dôjde, subjekt by mal požiadať o tzv. zmenové konanie, pretože prijímateľ pomoci prostriedkov štátneho rozpočtu a Európskej únie môže tieto prostriedky použiť len na prísne stanovený účel podľa projektu. Ak nie sú takto použité, považuje sa to za neoprávnené výdavky a tie buď nie sú poskytnuté, alebo sa žiadajú vrátiť. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou obvineného založenou na tvrdení, že jednotlivé dokumenty fyzicky nevyhotovoval, pretože tieto žiadosti, zmluvy, stavebné povolenia a ďalšie dokumenty, nepochybne boli vyhotovené na pokyn, žiadosť či rozkaz obvineného, či už jeho zamestnancami alebo ďalšími osobami. Na účely trestného konania, vedeného voči obvinenému nie je relevantné, či bola v trestnom konaní zistená konkrétna osoba, ktorá falzifikáty stavebných povolení alebo dokladov spoločností vyhotovovala.

Súčasne z rozhodovacej praxe vyplýva, že prípadná motivácia konania páchateľa ušetriť finančné prostriedky či poskytnuté finančné prostriedky použiť efektívnejšie oproti predpokladanému stavu je, z hľadiska posudzovania trestnoprávnej zodpovednosti, irelevantná. Odvolací súd v uvedenom smere . Zo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, uzatvorenej medzi PPA a prijímateľom dotácie, vyplýva, že zmluvy boli uzatvorené na základe rozhodnutia o schválení žiadosti o poskytnutie nenávratného finančného príspevku, vydaného podľa zákona č. 528/2008 Z. z.  o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva. Podmienkou poskytnutia NFP bolo dodržanie podmienok zmluvy konečným prijímateľom s tým, že NFP sa konečnému prijímateľovi poskytuje systémom refundácie (čl. V ods. 7) a konečný prijímateľ je povinný realizovať výdavky bezhotovostne, najskôr z vlastných zdrojov, a tie sú mu pri jednotlivých platbách refundované v pomernej výške. V súvislosti s predstieranou realizáciou výstavby je nepochybné, že k žiadosti o platbu, resp. refundáciu NFP obžalovaný s cieľom dosiahnuť schválenie predstieraných výdavkov a neoprávnené získanie finančných prostriedkov dal vypracovať žiadosť o platbu vo výške 781 667,50 €, pričom podriadenej zamestnankyni uložil povinnosť podpísať žiadosť falošným podpisom predsedu predstavenstva, k žiadosti o platbu taktiež zabezpečil priloženie dokladov vypracovaných podriadenými, bez vedomia konateľa spoločnosti K. a to faktúru dodávateľa K. pre odberateľa Y. s celkovou fakturovanou čiastkou 1 876 002 €, krycí list rozpočtu, rekapituláciu rozpočtu a zadanie výkazu výmer, zoznamu deklarovaných výdavkov opatrených falošným podpisom konateľa, výpisom z účtu v banke. Obžalovaný v tomto smere zodpovedá za úmyselné vyhotovenie falzifikátov dokladov, prostredníctvom použitia ktorých chcel od PPA vylákať poskytnutie NFP.

Z rozhodovacej praxe vyplýva aj záver, že prípadné späť vzatie žiadosti o poskytnutie platieb, resp. odstúpenie od zmluvy o poskytnutí dotácie je pre posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti irelevantné. Odvolací súd v tomto smere uzatvoril, že neobstojí ani obhajobné tvrdenie obžalovaného, podľa ktorého k späťvzatiu žiadostí a odstúpeniu od Zmlúv o poskytnutí NFP spoločnosťami došlo z dôvodu nepriaznivej finančnej situácie. Nepriaznivá finančná situácia podľa čl. VII ods. 2 Zmluvy totiž vylučovala už samotné podanie žiadosti o refundáciu platby a, naopak, bolo povinnosťou obžalovaného v zmluve stanovených lehotách PPA oznámiť nepriaznivú finančnú situáciu, vyhlásenie likvidácie, konkurzu, povolenie reštrukturalizácie a ďalšie relevantné skutočnosti. Súčasne, podľa rozhodovacej praxe samotné neoboznámenie sa s príslušným zmluvným rámcom poskytovanej dotácie zo strany páchateľov (prípadne inými dokumentami, ako napr. príručkou pre prijímateľa dotácie) či spoliehanie sa na rady od agentúry, ktorá proces uzatvárania zmluvy o poskytnutí dotácie zabezpečovala, nespôsobuje prekážku pri vyvodzovaní trestnoprávnej zodpovednosti.

Predmetom posudzovania trestnoprávnej zodpovednosti bolo aj konanie obvineného, ktorý príspevok poskytnutý zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu nevrátil a časť z neho použil pre vlastnú potrebu. V predmetnej veci bolo znaleckým dokazovaním ustálené, že obvinený nakúpil použitý tovar v celkovej hodnote 743,30 €. Odvolací súd uzatvoril, že obvinený z poskytnutého príspevku v sume 3 516,52 € zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu oprávnene použil celkovú sumu 1 272,58 € a zvyšnú časť príspevku v sume 2 243,94 € použil neoprávnene v rozpore so svojimi povinnosťami uvedenými v uzatvorenej dohode o poskytnutí príspevku. Pohnútkou obvineného bolo pritom nepochybne obohatiť sa, čo vyplýva z nadhodnotenia kúpnej ceny použitého zariadenia kancelárie, uvedenia kúpy neexistujúceho notebooku a kúpy neschváleného kancelárskeho kresla. Stôl pod počítač nepredložil ani po upozornení a poskytnutí primeranej doby na jeho predloženie k obhliadke.

Trestnoprávna zodpovednosť aj vo vzťahu k použitiu poskytnutej dotácie na iný ako na určený účel bola vyvodená v prípade, keď oprávnenosť nákladov nebola deklarovaná účtovnými dokladmi reflektujúcimi skutočný stav oprávnenosti nákladov a to s poukázaním na to, že účtovné doklady boli vystavené spoločnosťou B., s.r.o. (víťaz obchodnej verejnej súťaže), ktorá v skutočnosti v účtovných dokladoch uvedené zariadenia a práce len formálne a fakturačne dodala spoločnosti O., s r.o. (príjemca dotácie), pričom dôvodnosť navýšenia ceny komplexu zariadení v celkovej výške 183 482,70 € oproti zistenej reálnej cene samotných strojových zariadení nijako nedokladovala. Z dokazovania v tomto smere vyplynulo, že ešte pred samotným podaním žiadosti o poskytnutie dotácie obvinení Ing. Ľ. O. a Ing. R. D. ako konatelia spoločnosti O., s.r.o. (príjemca dotácie), v skutočnosti tieto strojové zariadenia kúpili na základe Zmluvy o dodávke mechanických, elektrických a príbuzných výrobkov s dodávateľom spoločnosťou T. S., s.r.o., na dodávku laserového rezacieho zariadenia TruLaser 3030BE za sumu 290 000 €, ktorý im na základe faktúry č. 2009022573 z 31. mája 2010 bol dodaný 31. mája 2010, ohraňovacieho lisu TruBend 3120 za sumu 71 000 €, ktorý im bol na základe faktúry č. 2009022616 zo dňa 8. júna 2010 dodaný 8. júna 2010, tabuľových nožníc TruShear 3103 za sumu 39 000 €, ktoré im na základe faktúry č. 2009022625 z 8. júna 2010 boli dodané 8. júna 2010; následne vyhotovili účtovné doklady o dodávke technologických zariadení dodávateľom spoločnosťou O., s r. o. (príjemca dotácie), pre odberateľa B., s.r.o. (víťaz obchodnej verejnej súťaže), a to faktúru č. 1000217 z 1. júna 2010 za dodávku laserového rezacieho centra typu TruLaser 3030BE za sumu 462 000 €, faktúru č. 1000240 z 15. júna 2010 za dodávku hydraulického ohraňovacieho listu CNC za sumu 81 949,51 €, faktúru č. 1000241 z 15. júna 2010 za dodanie nožníc na plech za sumu 30 700 €, kde takisto dôvodnosť navýšenia ceny komplexu strojov vrátane prípadných prác, úkonov a nákupov potrebných k sfunkčneniu týchto strojov v celkovej výške 174 649,51 € oproti spoločnosťou T.S., s.r.o., deklarovanej cene samotných strojových zariadení nebola nijako dokladovaná. Odvolací súd k takto ustálenému konaniu obvinených dodal, že celý skutkový dej prebiehal vopred naplánovaným sofistikovaným spôsobom, na základe ktorého výberové konanie na dodávku zložitých technológií a zariadení vyhrala firma bez zamestnancov, ktorá sa doteraz venovala len stavebnej činnosti, aj to v malom (B., s.r.o.). Táto firma následne nerokovala s dodávateľom technológií. Boli to práve obvinení Ing. D. a Ing. O., ktorí oslovili konateľa firmy B., s. r. o, keďže potrebovali práve takého výhercu obchodnej verejnej súťaže, cez ktorého mohli prefinancovať aj inak neschválené náklady na projekt.Z výpovedí svedkov Ing. M. L. a Ing. B. L., vystupujúcich za spoločnosť T., s.r.o., je zrejmé, že títo potvrdili, že zástupcovia spoločnosti O., s.r.o.(príjemca dotácie), prejavili záujem o technologické zariadenia už v roku 2006, 2007. Následne boli podpísané dodávateľsko-odberateľské zmluvy na dodávku strojov pre spoločnosť O., s.r.o. (príjemca dotácie). Odvolací súd vykonané dokazovanie vyhodnotil tak, že .

V rámci konania o odvolaní bol v inej veci revidovaný pôvodne oslobodzujúci rozsudok, podľa ktorého bol záver o nevine obvinenej odôvodnený aj s poukázaním na to, že obvinená síce vyhotovila nepravdivé a falošné dokumenty, tieto pripojila k ostatným písomnostiam zasielaným poskytovateľovi príspevku kvôli vyplateniu finančných transferov, jej konaním došlo k porušeniu predmetných článkov zmluvy medzi poskytovateľom príspevku a príjemcom príspevku, avšak porušenie týchto článkov zmluvy, podľa názoru prvostupňového súdu, nemôže mať a nemá trestnoprávny rozmer. Odvolací súd uzatvoril, že z dôvodu nesplnenia podmienok zmluvy na vyplatené finančné prostriedky obvinená nemala nárok (teda boli neoprávnene vyplatené). Z uvedeného vyplýva, že obvinenej boli vyplatené finančné prostriedky počas obdobia, kedy si neplnila povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o spolupráci, pričom aj po konštatovaní poruše