Doručenie rovnopisu obžaloby bez meškania v zmysle § 240 Trestného poriadku, Vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného podľa §252 Trestného poriadku vo vzťahu k trestnému činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona

S ohľadom na spôsob, akým prezentoval svoje názory - citujem z jeho článku:

"Tento právny názor Krajského súdu v Žiline treba označiť za vyslovene pochybný",

"takýto právny výklad je nesprávny",

"...trvať na tom, aby lehota na prípravu začala plynúť, je absurdný a takýto postup možno označiť za neadekvátny právny formalizmus",

"...z uvedeného možno vyvodiť, že rovnosť všetkých strán v konaní pred súdom ... je na začiatku hlavného pojednávania len iluzórnou, nakoľko ...",

"...(§ 255 ods. 2 TP) uvedené ustanovenie je nesprávne formulované, nakoľko ...",

"takýto postup súdu je však zjavne zbytočný (nie celkom logický), pretože ...",

"tento názor (niektorých odvolacích senátov) nemožno označiť za správny",

si nie som istý, či vôbec môžem vysloviť iný názor, no aj napriek takto striktne a neomylne prezentovaným tvrdeniam svojho kolegu si dovolím ponúknuť iný pohľad na postup podľa § 240 TP a na účasť obžalovaného na hlavnom pojednávaní (§ 252 TP) v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 TZ, ako to prezentoval JUDr. P. Šamko.

Menovaný kolega v článku uviedol: "Pokiaľ ide o doručovanie obžaloby súdom, tak je potrebné skonštatovať, že Trestný poriadok neobsahuje žiadnu určitú lehotu, v akej má byť doručená oprávneným osobám po nápade obžaloby na súd. Ustanovenie § 240 ods. 1 TP hovorí len to, že sa tak má stať "bez meškania". Podstatou práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je to, aby súd vo veci riadne konal, t.j. aby vo veci vykonával úkony smerujúce k ukončeniu veci, resp. aby vo veci čo možno najskôr rozhodol. Súd má preto primárne konať a rozhodovať, a nie doručovať. Len samotné zaslanie obžaloby oprávneným osobám bez ďalšieho nie je úkon súdu smerujúci ku skončeniu veci, a preto ako čisto administratívny úkon sám o sebe nemá nič spoločné s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov či s právnom obvineného na obhajobu. Ustanovenie § 240 ods. 1 TP o doručovaní obžaloby treba vykladať v spojitosti s ustanovením § 238 ods. 1 TP, ktoré ukladá súdu povinnosť po nápade obžaloby na súd preskúmať nielen obžalobu, ale aj kompletný spisový materiál a posúdiť, či predstavuje spoľahlivý podklad na vedenie súdneho konania, či prípravné konanie zodpovedalo ustanoveniam Trestného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že preskúmanie kompletného spisového materiálu zo strany sudcu by sa malo považovať za prvý krok sudcu vo veci po nápade obžaloby a malo by nasledovať ešte pred doručením obžaloby oprávneným osobám. De lege ferenda by bolo vhodným upraviť priamo v Trestnom poriadku doručovanie obžaloby tak, aby bolo spojené vždy aj s konkrétnym procesným úkonom či rozhodnutím súdu vo veci. To napokon zodpovedá aj požiadavke hospodárnosti konania, keď je vyslovene nehospodárnym doručovať oprávneným osobám len obžalobu a potom o pár dní aj napr. trestný rozkaz (súd by mal v prvom rade konať a rozhodovať a až potom doručovať)."

Ďalej JUDr. P. Šamko vyslovil, že Krajský súd v Žiline vôbec nevysvetlil, prečo by sa obžaloba mala doručovať práve do piatich pracovných dní, a keď už krajský súd ustálil, že by sa obžaloba mala doručiť do piatich pracovných dní, tak takýto právny názor treba označiť za vyslovene pochybný.

Stručne zhrniem, JUDr. P. Šamko vyslovil, že:

- postup podľa § 240 ods. 1 TP nemá nič spoločné s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ani s právom na obhajobu,

- ustanovenie § 240 ods. 1 TP je potrebné vykladať v spojitosti s ustanovením § 238 ods. 1 TP,

- nesúhlasí s tým, že Krajský súd v Žiline vyložil lehotu "bez meškania" tak, že ide o lehotu spravidla päť pracovných dní,

doručenie len obžaloby samej o sebe je nehospodárne.

Na úvod považujem za potrebné uviesť, že Krajský súd v Žiline k § 240 ods. 1 TP uviedol nasledovné:

Ustanovenie § 240 ods. 1 TP treba vykladať komplexne tak, aby postup podľa neho zodpovedal účelu, ktorému má slúžiť, a preto postup medzi vyšším súdnym úradníkom, resp. sudcom, správou súdu a trestnou kanceláriou musí byť koordinovaný tak, aby obžaloba spolu s výzvou boli expedované (vypravené) zo súdu spravidla do piatich pracovných dní od podania obžaloby" (Jtk 5/09-I - uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 26/2008 z 28. februára 2008).

Nedovolím si tvrdiť, že výklad ustanovenia § 240 ods. 1 TP, ponúknutý krajským súdom, je jediný správny, nemenný a už vonkoncom nie záväzný. Bol však urobený s tým najlepším úmyslom v snahe prakticky vyložiť lehotu tam uvedenú "bez meškania" tak, aby sa každý laik i odborník mohol zorientovať a sudcovia v praxi aplikovať lehotu "bez meškania". Tento výklad nebol urobený na šikanovanie okresných súdov, pretože nedodržanie tejto lehoty nemôže byť dôvodom na zrušenie veci, keďže nedodržanie tejto lehoty dokonca nemôže byť ani v ďalšom postupe napravené. Účelom výkladu tohto ustanovenia bolo do budúcna predísť prípadným ústa