M. B. a ďalší proti Slovenskej republike (č. 2)

11. Dňa 7. apríla 2009 bolo sedem policajtov, spojených s uvedenými udalosťami, prepustených z dôvodu zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti. Toto rozhodnutie neskôr správne súdy zrušili, pretože nebolo preukázané žiadne nezákonné konanie zo strany týchto konkrétnych policajtov.

12. V rovnaký deň, teda 7. apríla 2009, bolo v súvislosti s týmito udalosťami začaté trestné stíhanie proti jednému alebo viacerým neznámym policajtom na základe podozrenia zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a vydierania spáchaných z "osobitného motívu", ktorým mala byť etnická nenávisť.

13. V období od 14. apríla do 17. augusta 2009 boli za predmetné trestné činy vznesené obvinenia desiatim policajtom. Dňa 13. mája 2010 na nich bola podaná obžaloba na Okresný súd Košice II.

14. V nasledujúcom konaní sťažovatelia vystupovali ako poškodení uplatňujúci si nárok na náhradu škody.

15. Dňa 8. októbra 2010 sa na okresnom súde konalo verejné zasadnutie na účel predbežného prejednania obžaloby a v období od 5. novembra 2010 do 20. septembra 2013 sa vo veci konalo na hlavnom pojednávaní.

16. V období od 29. januára 2014 do 27. februára 2015 bolo potrebné vec znovu prejednať na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že prísediaci v senáte nemohol viac zasadať zo zdravotných dôvodov.

17. Dňa 27. februára 2015 okresný súd obvinených oslobodil po tom, ako odmietol pripustiť ako dôkaz zvukovo-obrazový materiál. Pritom poukázal na nejasnosti o jeho pôvode a konštatoval, že je pravdepodobné, že s ním bolo manipulované, a preto ho nemožno použiť na zistenie skutkového stavu. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané, že došlo ku konaniu, ktoré bolo dotknutým policajtom kladené za vinu. Sťažovateľov ďalej odkázal s ich nárokmi na náhradu škody na konanie pred občianskoprávnymi súdmi.

18. Dňa 18. apríla 2016, po odvolaní prokurátora, Krajský súd v Košiciach zrušil oslobodzujúci rozsudok a vrátil vec okresnému súdu, keď zistil viaceré vady pri jeho prijímaní a pri hodnotení dôkazov. Tieto zahŕňali v prvom rade spôsob, akým okresný súd pristupoval k zvukovo-obrazovému materiálu. Ak mal prvostupňový súd pochybnosti o jeho celistvosti, mal túto otázku dať preskúmať znalcovi.

19. V období od 25. januára do 17. mája 2017 okresný súd vec opätovne prejednal. V naposledy spomenutý deň znovu oslobodil obvinených. Urobil tak bez toho, aby vykonal dokazovanie zvukovo-obrazovým materiálom, v podstate z tých istých dôvodov, o ktoré sa opieral v rozsudku z 27. februára 2015. Vzhľadom na všetky okolnosti nebolo možné tento materiál považovať za získaný zákonným spôsobom. Preto nebolo namieste, aby jeho pravdivosť preskúmal znalec. Rovnako ako predtým boli sťažovatelia s ich nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianskoprávne súdy.

20. Dňa 4. mája 2018, na základe odvolania prokurátora, krajský súd opäť zrušil oslobodzujúci rozsudok, podotknúc, že prvostupňový súd v rozpore s jeho predchádzajúcimi pokynmi nepripustil zvukovo-obrazový materiál ako dôkaz.

21. V treťom kole konania okresný súd 4. decembra 2019 opätovne oslobodil obvinených a sťažovateľov s nárokom na náhradu škody odkázal na občianskoprávne súdy. Následné odvolanie prokurátora bolo 11. decembra 2020 zamietnuté a výsledok konania sa tak stal právoplatným. Odôvodnenia súdov možno zhrnúť takto.

22. V deň incidentu na policajnej stanici boli obvinení policajti v službe a boli prítomní na policajnej stanici. Policajná stanica prechádzala rekonštrukciou, v dôsledku čoho tam boli sťažovatelia ponechaní v rôznych spoločných priestoroch v rámci stanice. Všetci sťažovatelia boli v tom čase maloletí.

23. Boli vykonané a preskúmané všetky dôkazy, ktoré boli dostupné a potrebné na posúdenie prípadu. Jadro usvedčujúcich dôkazov pochádzalo od sťažovateľov. Tieto dôkazy si však navzájom odporovali, pretože sťažovatelia si protirečili vo svojich výpovediach navzájom a rozpory sa vyskytovali aj vo výpovediach jednotlivých sťažovateľov v konaní pred súdom a vo výpovediach urobených v prípravnom konaní.

24. Na policajnej stanici sa sťažovatelia dostali do kontaktu s tridsiatimi dvomi osobami vrátane obvinených policajtov. Podľa ich svedeckých výpovedí však žiadna z týchto osôb nespozorovala na sťažovateľoch žiadne známky zranení, ani nič neobvyklé. Dokonca ani rodičia sťažovateľov si v skutočnosti nevšimli žiadne zranenia.