Predbežné opatrenie,
ako tradičný procesný inštitút nariaďovaný podľa zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinného do 30.6.2016 (ďalej len "
OSP"), bol od 1.7.2016 nielen terminologicky, ale aj obsahovo nahradený
neodkladným opatrením
podľa
§ 324 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "
CSP").
1)
Napriek niekoľkým radikálnym legislatívnym zmenám (návrh môže mať povahu podania vo veci samej, prepracovanie úpravy vo vzťahu k zániku účinkov neodkladného opatrenia, či kontrola dodržiavania uloženej povinnosti technickými prostriedkami
2)
), nedošlo k zmene primárneho účelu nariadenia neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho možno naďalej podporne a analogicky vychádzať zo skorších súdnych rozhodnutí, týkajúcich sa predbežných opatrení. Rozhodovanie a rozhodnutie o neodkladnom opatrení v civilnom konaní je teda naďalej súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
3)
Ustanovenie § 336 ods. 1 CSP nevylučuje, že v určitých prípadoch bude mať rozhodnutie o neodkladnom opatrení meritórny charakter (aj keď bude vydané vo forme uznesenia), ak ním možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami (tento zákonný predpoklad bude posudzovať súd podľa vlastnej úvahy) a ak súd neuloží navrhovateľovi povinnosť podať v určitej (inštruktívnej) lehote žalobu vo veci samej. Vtedy by neodkladné opatrenie, nariadené eventuálne bez časového obmedzenia, úplne strácalo dominantné atribúty bývalého predbežného opatrenia - dočasnosť, provizórnosť a predovšetkým nemeritórnosť.
V drvivej väčšine prípadov je však neodkladné opatrenie (rovnako ako bolo aj predbežné opatrenie) účinným inštitútom, ktorý má navrhovateľovi
de iure
garantovať, aby sa v konaní vo veci samej pokračovalo bez ďalšieho ohrozenia alebo porušenia práva, ktorému sa má priznať súdna ochrana. Ak navrhovateľ nepodal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou, súd mu vo výroku uznesenia uloží povinnosť podať ju v určitej lehote, vrátane konkretizácie, aký druh žaloby je potrebné podať vo veci samej.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR by teda stále malo platiť, že základným účelom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany navrhovateľovi, a to bezodkladnou úpravou pomerov, ktorou nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu,
"... keďže ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam."
4)
Obdobný záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 5.5.2016, sp. zn. 3 Cdo 54/2016, v zmysle ktorého bolo predbežné opatrenie jedným zo zabezpečovacích inštitútov občianskeho súdneho konania, ktoré malo za cieľ dočasnou úpravou eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli nastať, akbysa takáto (dočasná) úprava nenariadila. V tomto rozhodnutí dovolací súd opätovne zdôraznil, že predbežným opatrením sa mal nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Z týchto dôvodov dovolací súd ďalej vyvodil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým dochádza pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie (zrušenie) predbežného opatrenia, sa vyznačovali nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (resp. strany sporu), na čo by mali súdy vziať zreteľ pri posudzovaní prípustnosti dovolania, v ktorom sa namieta procesná vada konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP [aktuálne § 420 písm. f) CSP].
Zákonodarca "po novom" ustanovil, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, ak sú splnené zákonné predpoklady (podmienky) podľa § 324 ods. 1 CSP. Z úvodného (generálneho) ustanovenia možno teda implicitne vyvodiť, že zákonodarca nelimitoval dispozičné oprávnenie navrhovateľa (žalobcu), pokiaľ ide o predmet konania vo veci samej, ktorý explicitne nešpecifikoval.
Z hľadiska samotného predmetu konania, zákonodarca upravil osobitný procesný postup pri nariaďovaní neodkladného opatrenia jednak v § 341 a § 342 CSP (neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva), v § 55b zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v rámci osobitných ustanovení k právnym prostriedkom ochrany obchodného tajomstva a v tretej časti zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP"), pokiaľ ide o nariadenie neodkladného opatrenia vo veciach ochrany maloletého (§ 365 CMP), výživného (§ 366 CMP), osobnej starostlivosti o maloletého (§ 367 CMP) alebo ak ide o povolenie súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých (§ 368 CMP).
Okrem už uvedených vecí, právna doktrína
5)
upozorňuje aj na ďalšie druhy určovacích konaní, kedy je nariadenie neodkladného opatrenia už z povahy samotnej veci opodstatnené. Takýmito typickými konaniami sú najmä spory o určenie neúčinnosti právneho úkonu podľa
§ 42a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "
OZ") alebo o určenie vlastníckeho práva podľa
§ 126 ods. 1 OZ.
Okruh konaní, v ktorých hlavným predmetom sporu je práve vlastnícke alebo užívacie právo k nehnuteľnému majetku a kedy je naozaj účelné nariadiť neodkladné opatrenie, je v praxi určite oveľa širší. Pre ilustráciu možno preto ešte napríklad spomenúť konanie o vypratanie nehnuteľnosti
6)
, konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
7)
, konanie o určenie, že vec (nehnuteľnosť) patrí do dedičstva
8)
alebo konanie o určenie neplatnosti dražby
9)
.
2 OSVEDČENIE NEBEZPEČENSTVA BEZPROSTREDNE HROZIACEJ UJMY
V nadväznosti na úvod je potrebné stručne zmieniť zákonné podmienky nariadenia neodkladného opatrenia, ktorých naplnenie bude súd obligatórne skúmať pred vydaním rozhodnutia
10)
. Podľa
§ 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie pri splnení aspoň jedného z dvoch alternatívnych predpokladov: (i) akje potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) akje obava, že exekúcia bude ohrozená. Stav v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade právne bezvýznamný, keďže pre prvoinštančný súd bude rozhodujúce splnenie zákonnej podmienky v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Prostredníctvom jazykového výkladu prvého predpokladu možno teda dospieť k tomu, že neodkladným opatrením je potrebné naliehavo a nevyhnutne (
"bezodkladne"
) upraviť právne vzťahy, obvykle medzi stranami
11)
("
pomery"
). Pri interpretácii druhého predpokladu možno hovoriť o dôvodnej hrozbe (
"obave"
), že exekvovateľný majetok dlžníka (povinného) sa v dôsledku jeho správania buď kvantitatívne zmenšuje alebo kvalitatívne mení (štandardne ide o zmenu štruktúry alebo likvidity majetku, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje jeho speňažiteľnosť). V súlade s princípom proporcionality musí súd pred rozhodnutím o nariadení neopatrenia zvážiť, či v dôs
