Nakladanie s nehnuteľnosťou a neodkladné opatrenie súdu

V¹⁾ zmysle § 31 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "katastrálny zákon") okresný úrad, katastrálny odbor (ďalej len "okresný úrad") v konaní o návrhu na vklad práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností²⁾ (ďalej len "návrh na vklad") skúma aj to, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.³⁾ Pri rozhodovaní o návrhu na vklad má totiž obmedzenie práva nakladať s nehnuteľnosťou ďalekosiahle dôsledky, a to v tom zmysle, že pokiaľ je právo nakladať s nehnuteľnosťou obmedzené, okresný úrad nesmie rozhodnúť o povolení vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností.⁴⁾

Konkrétny postup okresného úradu v konaní o návrhu na vklad v prípade obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou závisí od právnej skutočnosti, z ktorej toto obmedzenie vyplýva. Obmedzenie práva nakladať s nehnuteľnosťou totiž môže vyplývať z rôznych právnych skutočností. Právo nakladať s nehnuteľnosťou môže byť obmedzené zákonom⁵⁾ alebo tiež rozhodnutím súdu, ktorým súd nariadil zákaz nakladania s nehnuteľnosťou v podobe niekdajšieho predbežného opatrenia, resp. neodkladného opatrenia (ďalej spolu aj len "neodkladné opatrenie").

Práve dôsledky obmedzenia práva nakladať s nehnuteľnosťou vyplývajúceho zo súdom nariadeného neodkladného opatrenia, zakazujúceho nakladať s nehnuteľnosťou, vo vzťahu k rozhodovaniu okresného úradu o návrhu na vklad spôsobovali v minulosti aplikačnej praxi problémy, keďže žiadny právny predpis výslovne neupravoval, či právny úkon, ktorým bol takýto zákon porušený, je alebo nie je platný. Kým v českej judikatúre⁶⁾ a odbornej literatúre⁷⁾ bol prezentovaný právny názor, že taký právny úkon je neplatný, rozhodovacia prax senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky⁸⁾ smerovala skôr k tomu, že právny úkon porušujúci zákaz nakladania s nehnuteľnosťou nariadený súdom nie je neplatný. Keď zákonodarca novelou katastrálneho zákona vykonanou zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších prepisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 384/2008 Z.z."), ustanovil okresnému úradu povinnosť prerušiť konanie o návrhu na vklad, ak bolo účastníkovi konania o návrhu na vklad neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou, zdala sa byť otázka platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, ktorým bol porušený súdom nariadený zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, vyriešená, a to v prospech záveru, že takýto právny úkon nie je neplatný. Vzhľadom na právny názor veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj "veľký senát") prezentovaný v rozsudku sp. zn. 1 V Cdo 1/2017 z 27.4.2017 (ďalej aj "rozsudok sp. zn. 1 V Cdo 1/2017") je však potrebné, aby sa právna veda opätovne vrátila k tejto otázke a analyzovala argumentáciu veľkého senátu smerujúcu v konečnom dôsledku k opačnému záveru, a síce k záveru, že právny úkon, ktorým bol porušený súdom nariadený zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, je neplatný.

Zákonodarca, ako to už bolo uvedené, v katastrálnom zákone výslovne ustanovil, že okresný úrad konanie o návrhu na vklad preruší, ak bolo účastníkovi konania o návrhu na vklad neodkladným opatrením alebo predbežným opatrením nariadené, aby nenakladal s určitou nehnuteľnosťou.⁹⁾ Podľa dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu "prerušenie vkladového konania pri vydaní predbežného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou sa javí ako najefektívnejšie riešenie, pretože jednak zabráni nástupu vecnoprávnych účinkov a jednak bude umožnené pokračovať vo vkladovom konaní po strate účinkov predbežného opatrenia."¹⁰⁾ V predmetnej dôvodovej správe sa ešte uvádza, že "zrušenie návrhu na vklad v prípade predbežného opatrenia o zákaze nakladania s nehnuteľnosťou by mohlo znamenať výraznejší zásah do práva vlastniť majetok a pri nedôvodnosti predbežného opatrenia by účastník vkladového konania bol nútený opakovať úkony v katastrálnom konaní."¹¹⁾ Výslovná právna úprava v § 31a písm. e) katastrálneho zákona mala odstrániť (slovami dôvodovej správy) "výkladové otázniky spojené s účinkom predbežného opatrenia."¹²⁾

Už citovaná právna úprava ustanovená v katastrálnom zákone a účinná od 15. októbra 2008 vychádza, ako tomu nasvedčuje aj citovaná dôvodová správa k nej, zo stanoviska prezentovaného v rozhodovacej praxi správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého "súdne rozhodnutie, obsahom ktorého je zákaz nakladania s nehnuteľnosťou, sa v zásade dotýka iba účinkov právneho úkonu, nie predpokladov jeho vzniku. Nakladanie s nehnuteľnosťou sa prejaví až v čase účinnosti právneho úkonu."¹³⁾ V rovnakom duchu jeden zo senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky taktiež konštatoval, že "dočasné obmedzenie uložené súdnym rozhodnutím by v zásade nemalo počas svojho trvania vyvolávať trvalé a nezvratné účinky, ktoré nie je možné odstrániť po zániku predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie je inštitút predbežnej (zabezpečovacej) povahy a splnením jeho účelu jeho účinky zanikajú. Súčasne predbežné opatrenie má pôsobiť iba v nevyhnutnom rozsahu, aby sa dosiahol jeho účel."¹⁴⁾ Podľa stanovísk prezentovaných v rozhodovacej praxi senátov správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky teda samotné zistenie okresného úradu, že právo účastníka konania o návrhu na vklad nakladať s nehnuteľnosťou je obmedzené, nemôže bez ďalšieho viesť k "okamžitému" zamietnutiu návrhu na vklad, a že porušenie zákazu nakladať s nehnuteľnosťou vyplývajúceho z neodkladného opatrenia súdu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ktorým bol tento zákaz porušený.

Právna úprava prerušenia konania o návrhu na vklad ustanovená v § 31a písm. e) katastrálneho zákona sa v katastrálnej praxi dosiaľ vykladala tak, že ak okresný úrad v konaní o návrhu na vklad zistí, že bolo účastníkovi tohto konania neodkladným opatrením súdu nariadené, aby s u