Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Reflexie o aplikácii materiálneho korektívu pri prečinoch podplácania

Korupcia patrí medzi tie spoločensky negatívne javy, ktoré majú historicky dlhodobý globalizačný charakter. V rámci rozhodovacej činnosti súdov a prokuratúry sa začali objavovať značné názorové rozdiely pri vymedzení úplatku, resp. výšky jeho hodnoty. Autor sa venuje všeobecným otázkam subsidiarity trestnej represie, uplatňovaniu materiálneho korektívu pri prečinoch a predstavuje relevantnú judikatúru. V závere predstavuje legislatívny návrh, v zmysle ktorého by sa podplácanie úplatkami nepatrnej hodnoty malo postihovať ako priestupky.
Corruption is socially negative phenomena thathave historically long-term globalizing character. In the context of the decision-making activities of the courts and prosecution services, significant differences in the definition of a bribe of its value have begun to emerge. The authorpays attention to general issues of subsidiarity crim inal repression, application ofthe material element in cases of minor offences and presents relevant case-law. In conclusion, he introduces a legislative proposal in terms of which, minor bribes should be penalised as petty offences.
ZÁHORA, J.: Reflexie o aplikácii materiálneho korektívu pri prečinoch podplácania; Justičná revue, 72, 2020, č. 10, s. 1149 - 1162.

Úvod
Pre niektorého čitateľa môže vyznieť názov článku dosť kontroverzne. Hneď na úvod je preto potrebné zdôrazniť, že našim zámerom nie je bagatelizovať alebo ospravedlňovať prijímanie "drobných" úplatkov. Považujeme akékoľvek podplácanie či prijímanie úplatku za sociálne neakceptovateľný jav.
1)
Zámerom je poukázať na niektoré aplikačné problémy a pokúsiť sa navrhnúť riešenia, pretože máme určité výhrady k aplikačnej praxi súdov vo vzťahu k trestnoprávnemu postihu "drobných" úplatkov. Článok je pokračovaním vystúpenia na konferencii Právne a ekonomické aspekty korupcie - príčiny, dôsledky, prevencia a ekonomická analýza právnej úpravy.
2)
Korupcia sa vyskytuje vo všetkých štátoch, v niektorých je viac či menej "spoločensky tolerovaná", z čoho pramení jej vysoký stupeň spoločenskej závažnosti. O globalizácii v súvislosti s korupciou možno hovoriť nielen preto, že korupcia preniká do všetkých štátov sveta, ale tiež preto, že sa s ňou môžeme stretnúť nielen vo verejnom, ale aj v súkromnom sektore.
3)
Korupcia má svoje špecifiká, ktorými sa odlišuje od iných protispoločenských konaní. Často býva radená medzi trestné činy "bez obete", pretože spokojný spravidla býva jednak ten, kto prijíma úplatok, ale aj ten, ktorý podpláca - čiže žiadna zo zúčastnených strán nemá záujem oznámiť uvedenú činnosť orgánom činným v trestnom konaní. To je, zrejme, jedným z hlavných dôvodov, prečo sa pri korupcii predpokladá vysoká miera latencie. Obeťou korupcie je z kriminologického hľadiska predovšetkým celá spoločnosť a sprostredkovane sú to aj tretie osoby.
4)
Korupcia sa na prvý pohľad nejaví takým závažným trestným činom ako iná trestná činnosť, napr. násilná kriminalita, organizovaná kriminalita, terorizmus, obchodovanie s ľuďmi či drogami. Korupcia sa však od nich odlišuje skrytou podobou, no pokiaľ neprekračuje hranice dvoch štátov, je trestná v rámci daného štátu. V odbornej literatúre však autori poukazujú na veľmi úzke prepojenie korupcie s organizovaným zločinom, niektorí korupciu subsumujú pod organizovaný zločin.
5)
Organizovaný zločin priamo súvisí s korupciou, ktorá je jeho základným stavebným prvkom.
6)
Prvotným podnetom na hlbšie zamyslenie sa nad uvedeným problémom bola skôr zverejnená správa Transparency International Slovensko
7)
z augusta 2014 (autori: Hukelová, Spáč a Šípoš), ktorá vznikla na základe analýzy súdnych rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu v Pezinku vo veciach korupcie za roky 2012 až 2014 (239 prípadov). V uvedenej správe sa konštatuje, že "
až 48 percent všetkých úplatkov, ktoré sa dostali pred súd, boli úplatky nižšie ako 20 eur.
" Najnižším úplatkom v skúmaných rozhodnutiach súdu boli
dve eurá
za potvrdenie o práceneschopnosti!
Ďalším impulzom, ktorý nás priviedol k napísaniu tohto článku, je vydanie rozporuplného uznesenia generálneho prokurátora
8)
, v ktorom sa konštatuje, že skutok spočívajúci v odovzdaní/prijatí drobnej finančnej hotovosti lekárovi ako prejavu vďaky za už poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nie je trestným činom. [...] konanie pacienta, ktorý prinesie lekárovi nejakú pozornosť ako vyjadrenie vďaky za už poskytnutú starostlivosť, či úspešne zvládnutú operáciu, možno akceptovať ako poskytnutie daru.
Hlavným dôvodom na spracovanie tohto článku bolo zverejnenie judikátu NS SR
9)
, v ktorom najvyšší súd uvádza, že
aplikácia tzv. materiálneho korektívu v prípadoch tohto druhu (v zásade) nie je prípustná
. Najvyšší súd dodáva, že u podplácajúcich pacientov (ktorí sú často v dôsledku svojej choroby náchylnejší urobiť čokoľvek a ak je to nutné, aj korumpovať) treba mimoriadne citlivo zvažovať, do akej miery by použitie § 10 ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. (ďalej aj "TZ") ako
ultima ratio
prostriedku trestnej represie nepopieralo legitímny celospoločenský záujem na nevyhnutnom potieraní tohto nebezpečného neduhu.
Subsidiarita trestnej represie
Subsidiarita trestnej represie je historickou súčasťou trestného práva hmotného. Uplatňovala sa ako v podmienkach spoločnej československej právnej úpravy, tak aj neskôr v samostatnej slovenskej trestnoprávnej úprave. Na rozdiel od Českej republiky, kde je priamo vyjadrená v trestnom zákonníku
10)
, v slovenskom Trestnom zákone nebola a nie je explicitne vyjadrená, ale rešpektuje sa.
11)
Uvedenú zásadu uznáva aj Ústavný súd SR, ktorý konštatuje, že
"Trestné právo je prostriedkom ultima ratio (ide o poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo sa podľa právnej teórie, ako aj súdnej praxe chápe aj ako zásada pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné, teda už boli vyčerpané, sú neúčinné alebo zjavne nie sú vhodné."
12)
Formulácia, že trestné právo je
ultima ratio
, znamená, že nielen zákonodarca, ale aj aplikačná prax má používať trestné právo v prípade, keď prostriedky iných právnych odvetví nestačia. Podstata tejto zásady tkvie v tom, že trestné právo disponuje tými najintenzívnejšími prostriedkami štátneho donútenia, ktoré výrazne zasahujú do práv a slobôd páchateľa a jeho blízkych osôb, a môžu vyvolať viacero negatívnych účinkov nielen pre páchateľa samotného, ale aj jeho rodinu či spoločenstvo v ktorom žije. Zákonodarca by mal v nadväznosti na učenie o právnom štáte starostlivo uvážiť, ktoré prípady (skutky) kriminalizovať, t.j. označiť ich za trestné, a kde uplatňovať iba občianskoprávnu, obchodnoprávnu, pracovnoprávnu či administratívnu zodpovednosť.
13)
V súčasnom význame zásada subsidiarity trestnej represie všeobecne v trestnom práve hmotnom reflektuje dvojaký prístup:
a)
akcesorický
, lebo trestné zákony poskytujú ochranu chráneným záujmom, ktoré sú upravené a do značnej miery aj chránené inými právnymi odvetviami (napr. občianske právo, obchodné právo či správne právo), a preto sa trestné zákony nazývajú akcesorickými alebo sekundárnymi, lebo ochrana nimi poskytovaná
je až druhotná
;
b)
subsidiárny
, lebo trestnoprávna zodpovednosť sa uplatňuje až v prípade, ak zodpovednosť uplatňovaná v rámci "základného" právneho odvetvia (napr. občianskeho, obchodného či správneho) motivačne ani sankčne
nepostačuje
.
14)
Zásada subsidiarity trestnej represie má byť v prvom rade východiskom pri normotvornej činnosti. Pri tvorbe trestnoprávnych noriem má zákonodarca uprednostniť prijatie netrestných opatrení a nekriminalizovať konania, pri ktorých si to ich závažnosť nevyhnutne nevyžaduje. Legitimitu trestnoprávnych zásahov môže odôvodniť výlučne
nutnosť ochrany
určitých hodnôt pred činmi nebezpečnými pre spoločnosť s tým, že neexistuje iné riešenie než trestnoprávne, resp. iné riešenie by bolo neúčelné. Samotné legislatívne riešenie by malo kategorizovať protiprávne konania do určitých skupín podľa ich závažnosti, napríklad na administratívne či trestné delikty. Subsidiárna úloha trestnej represie takspočíva v uprednostnenízodpovednosti podľa noriem netrestných pred postihom páchateľa podľa trestného práva. Je totiž výlučným právom zákonodarcu stanoviť, ktoré konanie sa bude považovať za trestný čin a ktoré nie.
Subsidiárna úloha trestnej represie sa uplatňuje aj v aplikačnej rovine.
15)
V zmysle účinného Trestného zákona sa uplatňuje len pri prečinoch v zmysle "materiálneho korektívu" (§ 10 ods. 2, § 95 ods. 2 TZ).
Všeobecné úvahy k uplatňovaniu materiálneho korektívu pri prečinoch
Súčasná úprava trestného činu, uvedená v § 8 TZ, vychádza z formálneho chápania vymedzenia tohto pojmu, keď za trestný čin považuje
"protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone, ak tento zákon neustanovuje inak'.
Možno to povedať aj tak, že zo zákonnej dikcie vyplýva formálny prístup k chápaniu trestného činu, keďže o trestný čin ide vtedy, ak sú súčasne naplnené obligatórne podmienky, teda protiprávnosť činu a formálne znaky. Ustanovenie § 10 ods. 2 TZ určuje podmienky, ktoré ak sú splnené, tak čin nemožno považovať za prečin. V tomto prípade opúšťa platná právna úprava čisto formálne vymedzenie trestného činu a určuje takzvaný
materiálny korektív
predovšetkým pre odlíšenie prečinu od iného deliktu, najmä od priestupku, resp. vyvodenia zodpovednosti podľa iného predpisu. Podľa uvedeného ustanovenia nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. V tomto prípade ide vlastne o päť kritérií, pomocou ktorých môže orgán činný v trestnom konaní alebo súd posúdiť, aká je pri posudzovanom čine miera jeho závažnosti.
16)
Pre lepšie pochopenie problematiky by sme mohli urobiť malý historický exkurz. Klasická doktrína trestného práva bola vybudovaná výlučne na platnosti zásady
nullum crimen, nulla poena sine lege,
kde ťažiskom trestnej zodpovednosti je objektívne skutok, nie páchateľ. Ale už v priebehu 19. storočia sa začali objavovať ojedinelé hlasy, podľa ktorých nebolo možné odhliadnuť od určitej materiálnej povahy formálnych znakov trestného činu.
17)
Čo sa týka územia dnešnej Slovenskej republiky, materiálny znak trestného činu bol do trestného práva zavedený podľa sovietskeho vzoru Trestným zákonom č. 86/1950 Zb. V zmysle § 2 cit. zákona "
Trestným činom je len také pre
spoločnosť nebezpečné konanie
, ktorého výsledok uvedený v zákone páchateľ zavinil."
Podľa dôvodovej správy k uvedenému zákonu k pojmu trestného činu sa vyžaduje, aby išlo o konanie pre spoločnosť nebezpečné. Ako súdne trestné činy majú byť však postihované len také činy, ktoré zvýšenou mierou porušujú alebo ohrozujú záujmy chránené trestným zákonom. Je možné, že niektorý čin, hoci má naplnené všetky znaky uvedené v osobitnej časti, nie je pre spoločnosť nebezpečný alebo jeho nebezpečnosť pre spoločnosť je nepatrná.
Z podobnej koncepcie vychádzal aj Trestný zákon č. 140/1961 Zb. Československá trestná náuka, ktorá od r. 1961 v podstate otvorene hlásala, že spoločenská nebezpečnosť je len materiálnym korektívom formálnych znakov trestného činu.
Predovšetkým po páde totalitného režimu sa začali objavovať kritické hlasy, ktoré vyslovovali pochy
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 10/2020

10/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov