Previerky sudcov a prokurátorov v boji proti korupcii

Boj proti korupcii v justícii ako jedna z reakcií na nedostatok dôvery verejnosti v súdny systém sa predovšetkým v postsocialistických štátoch synonymizuje s previerkami sudcov a prokurátorov s cieľom "verejnej očisty" a vyzliekania z kabátov nehodných to sudcov a prokurátorov. Zákony, ktorými sa ustanovujú podmienky previerok sudcov a prokurátorov, však v mnohých krajinách (vrátane Slovenska) prechádzali testom ústavnosti na ústavných súdoch.V závislosti od ich výsledku sa potom postupne uvádzali do života, pričom mnohé z už vykonaných previerok boli ukončené nedobrovoľným zánikom sudcovskej funkcie. Prvýkrát sa k takémuto nedobrovoľnému zániku sudcovskej funkcie musel vyjadriť aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej "ESLP") v prípade Vzhľadom na to, že súčasťou začatej súdnej reformy na Slovensku je aj kodifikovanie previerok sudcov, bude pre ich vykonávanie dôležitým aj uvažovanie ESLP. Treba však vziať do úvahy fakt, že predmetom uvažovania bola krajina, o ktorej v strednej Európe vieme azda zo všetkých krajín najmenej a ani pred ESLP sa často neobjavuje.

Ako sa to všetko v Albánsku začalo. V roku 2014 bol zriadený parlamentný výbor na účel reformy súdnictva, ktorý vypracoval hodnotiacu správu. Táto hodnotiaca správa vychádzala z viacerých prieskumov verejnej mienky (akože inak) z rokov 2009 až 2015, z ktorých vyplývala veľká nedôvera verejnosti v súdnictvo. Verejnosť vnímala súdnictvo ako podliehajúce vonkajším vplyvom, sužované korupciou, rodinkárstvom, netransparentnosťou a neúmernou dĺžkou súdneho konania.

Hodnotiaca správa slúžila ako základný kameň pre vypracovanie a prijatie stratégie reformy súdneho systému, ktorej kľúčovým bodom sa mali stať previerky sudcov, súdnych úradníkov a prokurátorov. V tomto duchu bola v roku 2016 novelizovaná ústava a na jej základe bolo prijatých niekoľko zákonov, vrátane zákona o previerkach sudcov a prokurátorov (zákon č. 84/2016 s účinnosťou od 8. októbra 2016). V dôvodovej správe k tomuto zákonu sa uvádzalo, že previerky sudcov boli vyvolané predovšetkým potrebou riešenia vysokej prevalencie korupcie v justičnom systéme.

Proces preverovania, ktorému podliehali všetci aktívni sudcovia a prokurátori, pozostával z troch súčastí, a to overovania

Parlament zákonom vytvoril tri osobitné orgány, ktoré proces preverovania vykonávajú. V prvom stupni to bola Nezávislá kvalifikačná komisia ("IQC"), zložená zo štyroch trojčlenných senátov, ktorých členovia mali postavenie sudcov najvyššieho súdu a boli zvolení do funkcie parlamentom. V druhom stupni pôsobila Odvolacia komora so siedmimi členmi v postavení sudcov ústavného súdu, ktorí po uplynutí deväťročného funkčného obdobia sa stali sudcami všeobecných súdov. Do funkcie boli tiež volení parlamentom a museli spĺňať rovnaké podmienky, aké sa kladú na sudcov. Osobitné postavenie v procese mala skupina medzinárodných pozorovateľov ("IMO"), ktorá sa zúčastňovala verejných konaní na IQC a mohla pripájať v priebehu previerok vlastné stanoviská. Jej nezávislosť garantovala aj Európska komisia (Albánsko je dlhodobo kandidátom na členstvo v Európskej únii), ktorá vystupovala aj v konaní pred ESLP v postavení vedľajšieho účastníka.

Samotný proces preverovania začal po splnení zákonnej povinnosti, ktorá vyžadovala od sudcov a prokurátorov, aby do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona o previerkach predložili majetkové priznanie (okrem toho každoročne predkladali majetkové priznanie inému orgánu a na základe osobitného zákona), ako aj vyhlásenie o svojej bezúhonnosti, pri vyhodnocovaní ktorého mohla IQC požiadať o súčinnosť aj iné orgány verejnej moci, najmä z oblasti štátno-bezpečnostných služieb, s cieľom zistiť pozadie integrity sudcov a osobitne odhaliť prípadné ic