Šikanovanie symbolu boja za nezávislosť poľského súdnictva a právny štát

Nadštandardná pozornosť venovaná rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP"), ktoré sa týkali nezávislosti poľského súdnictva, odráža ich význam v kontexte ochrany právneho štátu ako základnej hodnoty Európskej únie, zakotvenej v čl. 2 Zmluvy o Európskej únii (konsolidovaného znenia). Ich význam ďaleko presiahol hranice Poľska a predmetné rozhodnutia možno chápať aj ako európske limity pri presadzovaní súdnych reforiem. Vzhľadom na to, že aktuálna politická moc, predovšetkým v krajinách strednej a východnej Európy, sa často zameriava na súdnictvo, ktoré je v očiach verejnosti vykresľované ako "neefektívne" (predmetný mediálny obraz tu spravidla padá na úrodnú pôdu, a to nielen u ľudí majúcich bezprostrednú negatívnu skúsenosť so súdmi), tak predmetné limity odvodené z poľských skúseností nadobúdajú univerzálny charakter. Osobitne to platí v prípadoch, keď obeťami porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor") sa stávajú sudcovia verejne brániaci hodnoty právneho štátu. Títo sudcovia predstavujú aj určité symboly boja za nezávislú justíciu. K nim možno v Rumunsku zaradiť či v Bulharsku . Za takýto symbol boja za nezávislosť poľského súdnictva je považovaný sudca ktorý veľmi kriticky, aj ako hovorca poľskej najvyššej súdnej rady (Krajowa Rada Sdownictva "KRS"), vystupoval proti reforme súdnictva, presadzovanej po parlamentných voľbách v roku 2015 vládnucou politickou stranou Právo a spravodlivosť (Prawo i Spravedlivosc - "PiS"). Práve o jeho sťažnosti rozhodol ESĽP ako o poslednej (zatiaľ) v sérii sťažností proti Poľsku z rokov 2018 a nasl., ktoré sa týkali nezávislosti najvyšších poľských justičných orgánov. Došlo k tomu v rozhodnutí

Sudca W. Zurek namietal porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru z dôvodu nemožnosti súdneho prieskumu nedobrovoľného zániku funkcie člena KRS, a zároveň jej hovorcu. V tej istej sťažnosti namietal aj porušenie práva na slobodu prejavu, chránenú čl. 10 Dohovoru, zavedením rôznych opatrení voči nemu zo strany výkonnej moci ako reakcie na výroky sťažovateľa a s cieľom "umlčať ho". Teda ide o zásadne vecne odlišné sťažnosti a preto sa im bude aj v ďalšom venovať samostatná pozornosť.

Záver ESĽP o porušení práva na prístup k súdu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, už po rozhodnutí vo veci nie je až tak prekvapujúci a skôr sa v ňom ESĽP utvrdzuje v správnosti svojho mimoriadne extenzívneho výkladu pojmu " ", zakotveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Vzhľadom na to, že rozhodnutie vo veci bolo podané v Justičnej revue len ako informácia, tak širší priestor tejto otázke bude poskytnutý pri tomto rozhodnutí. Sudca Zurek obdobne ako sudca Grzda boli sudcami zvolenými do KRS na štvorročné funkčné obdobie a tvorili tak sudcovskú časť KRS. V rámci justičnej reformy sa PiS rozhodla sťažovateľa a jemu podobne "nepohodlných" členov KRS zbaviť členstva v nej, a to systémom "jednou ranou dve muchy". Zákonnou úpravou sa zmenil spôsob kreácie sudcovskej časti KRS tak, že ich už nevolili priamo sudcovia, ale Sejm (poľský parlament). Čo si o tejto zmene mysleli sudcovia, svedčí aj fakt, že o vznik členstva v KRS na základe voľby v Sejme prejavilo záujem len osemnásť sudcov z približne desiatok tisícov sudcov. Táto "demokratizácia" (kandidátov mohla navrhovať aj verejnosť na základe 2 000 podpisov) volebného procesu členov KRS podľa dôvodovej správy k novele zákona o KRS mala rozvinúť princíp právneho štátu, pravda, podľa predstavy PiS, ktorá potrebovala lojálnu sudcovskú časť (zvyšok tvorili priamo politickí nominanti) KRS, pričom tým "zabila" prvú muchu.

Druhou "muchou" bolo zbavenie sa politicky nepohodlných sudcov v