SVÁK, J.: Nezávislosť disciplinárneho senátu na poľskom najvyššom súde; Justičná revue, 73, 2021, č. 10, s. 1196 - 1203.
Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP") vo veci
Reczkowicz proti Poľsku (z 22. júla 2021, č. 43447/19)
je voľným pokračovaním rozhodnutia vo veci
Xero Flor w Polsce sp. s. z. o. v. proti Poľsku (zo 7. mája 2021, č. 4907/18)
,
1)
s ktorým tak spoluvytvárajú ľudskoprávny príbeh veľkej a kontroverznej súdnej reformy v Poľsku od roku 2017. Zároveň je súčasťou skupiny 38-ich sťažností podaných v rokoch 2018 až 2021, ktoré sa týkajú rôznych aspektov reorganizácie poľského súdneho systému.
2)
Napokon je druhým (po prípade
Xero Flor
) vážnym preverením životaschopnosti testu na skúmanie naplnenia zásady zákonom ustanoveného sudcu, ktorý ESĽP vytvoril v prípade
Gudmundur Andri Ástrádsson proti Islandu (z 1. decembra 2020, č. 26374/18)
.
3)
Na rozdiel od prípadu
Xero Flor
, kde škoda spôsobená diviakmi a jeleňmi na pestovaných trávnikoch určených aj na futbalové ihriská bola dôležitým bodom rozhodnutia, tak o sťažovateľke a jej konkrétnom probléme sa z rozhodnutia
Reczkowicz
nedozvieme takmer nič.
4)
Oveľa väčší priestor je daný hodnoteniu a komentovaniu poľskej súdnej reformy, čo približuje toto rozhodnutie ESĽP viac k rozhodnutiam Súdneho dvora Európskej únie ("SD EÚ"), než k doterajšiemu spôsobu rozhodovania ESĽP, kde sa väčší priestor venoval sťažovateľovmu problému a k systémových vnútroštátnym opatreniam sa ESĽP správal veľmi zdržanlivo. Pozornému čitateľovi tak neunikne politizácia prípadu s jasným nadŕžaním rozhodnutiam orgánov EÚ a osobitne SD EÚ. Pre budúcnosť ESĽP to z pohľadu hodnotenia jeho nestrannosti ako prominentného ochrancu ľudských práv v Európe neveští nič dobrého, a to bez ohľadu na pozitívny dosah tohoto rozhodnutia na kvalitu právneho štátu nielen v krajinách strednej Európy.
Takmer anonymná (nie z hľadiska mena, ale jej príbehu) sťažovateľka namietala, že disciplinárny senát najvyššieho súdu, ktorý rozhodoval o jej odvolaní proti rozhodnutiam disciplinárnych orgánov advokátskej komory, nebol nezávislým a nestranným "súdom zriadeným zákonom", čím mal byť porušený čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor"). Odôvodnila to tým, že (po prvé) sudcovia, ktorí sa zaoberali jej prípadom, boli vybraní na politickom základe a (po druhé) disciplinárny senát najvyššieho súdu mal politický charakter a mal slúžiť na sankcionovanie sudcov, ktorí vystupovali proti reforme poľského súdneho systému.
Aké boli teda politické okolnosti vytvorenia disciplinárneho senátu najvyššieho súdu ako jedného z hlavných nástrojov presadzovania súdnej reformy v Poľsku? Je všeobecne známe, že predmetná reforma sa nestretla s veľkým pochopením nielen v Poľsku, ale stala sa predmetom neobyčajne intenzívnej verejnej diskusie aj na európskej úrovni, a to nielen v orgánoch EÚ
5)
, ale aj Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe s Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva ("OBSE/ODIHR"),
6)
Rady Európy,
7)
Poradnej rady európskych sudcov ("CCJE").
8)
Vo vzťahu k disciplinárnemu senátu najvyššieho poľského súdu (Izba Dyscyplinarna - "ID SN") sa najdôležitejšie časti súdnej reformy týkali predovšetkým zákonnej zmeny (novela príslušného zákona z 8. decembra 2018) spôsobu kreácie Národnej rady pre súdnictvo ("NCJ") ako orgánu sudcovskej legitimity. Táto zmena spočívala v tom, že zástupcov sudcov do nej už nemali voliť samotní sudcovia, ale parlament ("Sejm"), a zároveň bolo predčasne ukončené členstvo v NCJ sudcom zvoleným priamo sudcami. Na zvolenie sudcov ako nových členov NCJ bola potrebná 3/5 väčšina z hlasov odovzdaných najmenej polovicou členov Sejmu. Navrhovateľmi mohlo byť buď 25 sudcov alebo 2 000 občanov. Predmetná legislatívna zmena bola odôvodnená diskriminačnou volebnou geometriou znevýhodňujúcou sudcov nižších stupňov súdov, ktorú konštatoval vo svojom náleze poľský ústavný súd, ako aj potrebou zvýšenia demokratickej legitimity členov NCJ, ako to proklamovala vláda pri návrhu novely zákona o NCJ. Dňa 6. marca 2018 takto Sejm zvolil nových 15 sudcov za členov NCJ. Reakciou bolo, že Európska sieť súdnych rád ("ENCJ") 17. septembra 2018 pozastavilo NCJ členstvo v ENCJ.
Nový zákon o najvyššom súde z 8. decembra 2017, okrem iného, zriadil novú disciplinárnu komoru - ID SN. Dňa 24. mája 2018 prezident vyhlásil šestnásť voľných miest pre IDSN (túto kompetenciu preniesol nový zákon o najvyššom súde na prezidenta z predsedu najvyššieho súdu), avšak bez kontrasignácie premiéra ako to vyžadoval zákon o najvyššom súde. V priebehu augusta na štyroch svojich zasadnutiach vykonal NCJ výberové konania na miesta sudcov ID SN a prezident kandidátov navrhnutých NCJ vymenoval dňa 19. septembra 2018 do ID SN. Na základe viacerých návrhov aj neúspešných kandidátov Najvyšší správny súd dňa 6. mája 2021 rozhodol, že NCJ neposkytuje záruky nezávislosti od zákonodarnej a výkonnej moci v postupe pri výbere kandidátov za sudcov najvyššieho súdu, pričom sa oprel najmä o rozhodnutia SD EÚ z 19. novembra 2019 a 2. marca 2021, na ktorý sa obrátil s prejudiciálnou otázkou.
Sťažovateľka žiadala, aby sa na proces kreácie ID SN aplikoval test z prípadu
Gudmundur Andr
