Súdne precedensy - Limity reorganizácie súdov z pohľadu právneho štátu

 

Druhá dekáda 21. storočia je v našom stredoeurópskom priestore v oblasti justície poznamenaná radikálnym zásahom politických subjektov do súdnej moci. Rok 2021 priniesol reakciu Európskeho súdu pre ľudské práva ("ESĽP") na tieto zásahy, ktoré majú spoločného menovateľa v podobe právneho štátu a z neho vychádzajúcej požiadavky zabezpečenia sudcovskej nezávislosti ako určujúceho kritéria hodnotenia týchto zásahov z pohľadu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ("Dohovor"). Predmetné zásahy je však potrebné zásadne odlíšiť v závislosti od cieľa, ktorý sledujú, aj keď rétoricky sú všetky vedené vo verejnom záujme zvýšenia dôvery (je otázka, že zo strany koho - či verejnosti alebo politikov) v nezávislosť súdnictva, vrátane eliminácie sudcov najmä z dôvodu, že túto nezávislosť svojou činnosťou spochybňujú. Na jednej strane sú tak politické zásahy, ktoré ESĽP (ale aj orgány Európskej únie, vrátane Súdneho dvora Európskej únie) vyhodnotil ako rozporné s princípmi právneho štátu (v prípade, že ide o členský štát Európskej únie, tak z jeho chápania ako základnej hodnoty Európskej únie v zmysle čl. 2 Zmluvy o Európskej únii), čo je prípad Maďarska a Poľska. Na druhej strane sú to štáty, pri ktorých v zásade ESĽP legitimizuje ciele súdnej reformy a k nim v rozhodnutí pribudla Ukrajina, ktorá vykonala súdnu reformu v roku 2016 a táto bola súčasťou rozsiahleho zavádzania reforiem v sociálnej a politickej sfére, spojených s požiadavkami Európskej únie pri snahe Ukrajiny dosiahnuť bezvízový režim so štátmi Európskej únie. Spoločným znakom pre posudzovanie vplyvov súdnych reforiem tak v štátoch, kde je ich cieľom politické ovládnutie súdov (Maďarsko, Poľsko), ako aj štátov s legitimizovanými cieľmi (väčšinou hlavným cieľom je boj proti korupcii ) je, že kľúčovým kritériom pre posudzovanie ich relevantnosti z pohľadu Dohovoru je dodržiavanie princípov právneho štátu a najmä deľby moci s osobitným akcentom na zachovanie sudcovskej nezávislosti.

Tradičným miestom počiatku spoločensko-politických zmien na Ukrajine je kyjevský Majdan. Koncom novembra 2013 sa tu začali veľké protivládne demonštrácie, ktoré sa potom rozšírili do ďalších miest na Ukrajine a toto vyústilo do odchodu bývalého prezidenta, došlo k rezignácii premiéra A. Jaceňuka a vytvoreniu vlády V. Hrojsmana. Demonštrácie na viacerých miestach prerástli do vážnych stretov medzi demonštrantmi a políciou, ktoré si vyžiadali aj obete na životoch. Do potlačenia demonštrácií sa aktívne zapojili aj niektorí sudcovia na prvostupňových súdoch, ktorí vydali svojvoľné rozhodnutia o zadržaní demonštrantov. Podľa novej vlády sa súdnictvo na konci týchto udalostí zmenilo na najmenej dôveryhodnú verejnú inštitúciu a súdna reforma sa tak stala jednou z najočakávanejších udalostí v ukrajinskej spoločnosti a napokon aj jednou z mála reálne uskutočnených.

Prezident v roku 2015 inicioval prácu na stratégii súdnej reformy, ktorá si vyžadovala novelu ústavy zákonom č. 1401 s nadobudnutím účinnosti 30.9.2016, ako aj prijatie nových zákonných úprav a najmä prijatie zákona č. 1402 o súdnictve a postavení sudcov. Z dôvodových správ k nim vyplýva, že tieto zmeny boli zamerané " Zrušila sa Najvyššia rada justície, ktorej zloženie bolo kritizované aj v precedentných rozhodnutiach ESĽP a vytvorila sa Najvyššia sudcovská rada ("HCJ"). Zrušili sa špecializované súdy a zaviedla sa trojstupňová súdna sústava na vrchole s Najvyšším súdom ("SC"), ktorému boli prinavrátené kasačné právomoci. Zrušený bol tak štvorstupňový tzv. na vrchole s Najvyšším súdom Ukrajiny ("SCU"). Došlo aj k rozsiahlym zásahom do radov sudcov, ktorých počet bol znížený zo 7 000 na 1 800 pri zvýšení ich platov a podstatnom zúžení ich imunity. Všetci sudcovia musia prejsť hodnotením, zložiť skúšku a prejsť majetkovými previerkami. K tomu bola zriadená osobitná Najvyššia kvalifikačná komisia ("HOCJ").

V Záverečných a prechodných ustanoveniach zákona o súdnictve a postavení sudcov z roku 2016 bol zrušený SCU a nahradený SC. Sudcovia SCU stratia (po prechodnom období) svoje funkcie, avšak majú právo zúčastniť sa výberových konaní na sudcov nového SC. Plénum SCU 3. októbra 2016 spochybnilo ústavnosť týchto ustanovení zákona a ako oprávnený subjekt podalo podnet na ukrajinský ústavný súd o preskúmanie jeho ústavnosti z dôvodu, že ukončením činnosti SCU bolo zabránené jeho sudcom vykonávať súdnictvo. Dňa 7. novembra 2016 HCOJ vyh