Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Stret judikatúry ústavného súdu s judikatúrou najvyššieho súdu a jeho riešenie v dovolacom konaní ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou stretu judikatúry ústavného súdu s judikatúrou najvyššieho súdu a jeho riešenia v dovolacom konaní ohľadne nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa.
In his contribution, the author deals with the issue of the conflict between the case law of the Constitutional Court and the case lawof the Supreme Court and its solution in appellate review proceedings concerning the acquisition ofownership of real estate from a non-owner on the basis of good faith of the acquirer.
ĽALÍK, M.: Stret judikatúry ústavného súdu s judikatúrou najvyššieho súdu a jeho riešenie v dovolacom konaní ohľadne nadobudnutia nehnuteľnosti od nevlastníka na základe dobrej viery nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností; Justičná revue, 72, 2020, č. 8-9, s. 1015 - 1024.
 

Dňa 29. apríla 2020 vydal 4. senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Cdo 142/2019 rozsudok, ktorý sa týkal jednak zaujímavej problematiky stretu ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti verzus ochrana dobromyseľného nadobúdateľa tejto nehnuteľnosti hoci aj od nevlastníka, ktorú už od roku 2015 rieši ústavný súd v prospech dobromyseľného nadobúdateľa, a jednak riešenia rozporu judikatúry najvyššieho súdu s judikatúrou ústavného súdu, ktorý sa týkal práve tohto problému.
Najvyšší súd ho v tejto veci vyriešil vo všeobecnosti tak, že rozhodnutia ústavného súdu pôsobia vo vzťahu k všetkým rozhodovacím formáciám najvyššieho súdu ako precedentne záväzné bez toho, že by to musel ratifikovať veľký senát alebo príslušné kolégium, či plénum najvyššieho súdu. Tento záver vyplýva zo záväznosti rozhodnutí ústavného súdu nielen pre výkonnú a zákonodarnú moc, ale aj moc súdnu bez ohľadu na to, či s nimi súhlasia alebo nesúhlasia.
1)
Ako uviedol aj Európsky súd pre ľudské práva, rešpektovanie právomoci súdov zo strany štátu je nevyhnutnou podmienkou pre dôveru verejnosti v súdnictvo a dôveru v právny štát v širšom ponímaní
(Agrokompleks v. Ukrajina,
sťažnosť č. 23465/03, bod 136). Nerešpektovanie akéhokoľvek rozhodnutia ústavného súdu, resp. jeho vedomé alebo iné obchádzanie, má za následok len znižovanie vážnosti ústavy ako základného dokumentu v spoločnosti (štáte) a u všeobecných súdov osobitne. Ako Brigitte Zypries, bývalá federálna ministerka spravodlivosti Spolkovej republiky Nemecko skonštatovala, úspech SRN v porovnanís Weimarskou republikou nie je v tom, že text a obsah Základného zákona sú oveľa lepšie, aké boli v časoch Weimarskej republiky. Garantom úspechu je najmä kultúra, vrátane snahy a vôle silných politikov, či predstaviteľov vlády dodržiavať ústavu a rešpektovať skutočnosť, že kontrolu ústavnosti vykonáva spolkový ústavný súd (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 575/2016; in: č. 47/2017 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, bod 92).
I Skutkový stav a obsah rozhodnutí okresného a krajského súdu
Okresný súd Nové Zámky (ďalej len "súd prvej inštancie") v poradí druhým rozsudkom z 28. júna 2017, č. k. 13 C 136/2012-329, zamietol žalobu. Žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal určenia, že jeho rodičia ku dňu svojej smrti boli bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností a tvrdil, že je to tak preto, že kúpna zmluva, ktorou vlastníctvo k nehnuteľnostiam bolo prevedené na A. a Ľ. S., bola určená súdom za neplatnú, preto aj zmluvy, ktorými nadobúdatelia vlastníctva ďalej vlastníctvo prevádzali na Ing. M. T. a následne na žalovaných, sú taktiež neplatné. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania považoval za nepochybne preukázané, že žalovaní 1/ a 2/ nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam dobromyseľne a v dobrej viere v tom, že predávajúci, ktorému vlastnícke právo svedčalo a bolo osvedčené i zápisom v katastri, je platným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Neskoršia zmena v tom, že došlo k určeniu prvej z kúpnych zmlúv za neplatnú, nemôže byť na ťarchu dobromyseľných nadobúdateľov vlastníctva. Podotkol, že žalovaní 1/ a 2/ nemali žiadnu možnosť dozvedieť sa o spore o vlastníctvo kupovanej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 5. marca 1998. Navyše neboli účastníkmi konania vo veci vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 5 C 56/1997 o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 13. mája 1996 medzi právnymi predchodcami žalobcu ako predávajúcimi a A. S.a Ľ. S. ako kupujúcimi. Nemali o uvedenom konanívedomosť, s právnymi predchodcami žalobcu ani so žalobcom sa nikdy nestretli.
Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 123 a § 126 Občianskeho zákonníka s tým, že konštatoval, že žalobca sám nespochybnil dobromyseľnosť žalovaných pri nadobúdaní ich vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. On sám im spornosť vlastníckeho práva oznámil až následne. Zdôraznil, že súdy sú ochranu vlastníckeho práva povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený, hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp
nemo plus iuris).
Poukázal na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej je povinnosťou súdu individuálne sa zaoberať najmä otázkou dobrej viery (dobromyseľnosti) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa) a skutkovými okolnosťami v konkrétnej veci (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016). Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu
(dominum auctoris)
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tom smere musí dôjsť k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky
"nemo plus iuris"
(rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý-jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav, navyše potvrdený príslušným orgánom verejnej moci. Žalobu žalobcu zamietol s konštatovaním, že ochrana dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva (žalovaných) má prednosť pred ochranou žalobcovho vlastníckeho práva.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.").
Krajský súd v Nitre (ďalej len "odvolací súd") na základe podaného odvolania žalobcom rozsudkom zo 4. decembra 2018 sp. zn. 12 Co 95/2017 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Odvolací súd v odôvodnení konštatoval, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa úplne správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, pričom s odôvodnením sa stotožnil. Zdôraznil, že v judikatúre týkajúcej sa problematiky nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka došlo k posunu. Princíp práv
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).