Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Zákonné požiadavky podmieňujúce platnosť inominátnych zmlúv a výklad ich obsahu

Autorka analyzuje zákonné podmienky podmieňujúce platnosť inominátnych zmlúv a ich obsahovú interpretáciu, aby nastolila realistický pohľad na ich význam v zmluvnom práve. Uvedomením si základnej skutočnosti, že inominátne zmluvy sú schopné vlastnej existencie aj bez zákonných ustanovení, pretože vôľa jednotlivca vyjadruje zámer, ktorý zmluvou sleduje a určuje dojednané práva a povinnosti. Inominátne zmluvy sú reflexiou zmluvnej slobody limitované bazálnymi princípmi súkromného práva a všeobecnými požiadavkami na platnosť právnych úkonov.

The author analyses the legal conditions determining the validity of innominate contracts and their content interpretation to provide a realistic view of their significance in contract law. By realizing the basic fact that innominate contracts are able to exist even without legal provisions because the will of the individual expresses the intention realized by the contract and determines the negotiated rights and obligations. Innominate contracts reflect a freedom of contract limited by the basic principles of private law and the general requirements for the validity of legal acts.

DUBAJOVÁ JAVÚREKOVÁ, E.: Zákonné požiadavky podmieňujúce platnosť inominátnych zmlúv a výklad ich obsahu; Justičná revue, 75, 2023, č. 11, s. 1268 – 1275.

Kľúčové slová: určitosť a zrozumiteľnosť obsahu inominátnych zmlúv, zásada dobrej viery ako kritérium platnosti inominátnych zmlúv, zásada dobrých mravov, zákaz obchádzania zákona limitujúci zmluvnú autonómiu.

Key word: certainty and comprehensibility of the content of innominate contracts, the principle of good faith as a criterion for validity of innominate contracts, the principle of good morals, prohibition of circumvention of the law limiting contractual autonomy.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.


Úvod
Inominátne zmluvy, tzv. nepomenované zmluvy, majú dlhodobú históriu vývoja a ich pretrvávanie v zmluvnom práve na vnútroštátnej aj nadnárodnej úrovni je prejavom zachovávania zmluvnej autonómie ako základného princípu súkromného práva. Ich uplatnenie sa datuje už od čias rímskeho práva a bez pochybností ich nemožno považovať iba za zmluvy, na ktoré zákonodarca pozabudol pri konštruovaní typových zmlúv.
Význam inominátnych zmlúv podporuje skutočnosť, že samotná inominátna zmluva je sama sebe "normatívnym" základom a jej obsah určuje povinnosti a práva zmluvných strán. Zákonom ustanovené povinnosti sa neuplatnia
1)
, pretože relevantným je zámer zmluvných strán a nimi vykonané rozhodnutie o vlastnej vôli. Článok sleduje cieľ preskúmať podmienky platnosti inominátnych zmlúv v slovenskom právnom prostredí, ktoré by malo garantovať uplatňovanie zmluvnej slobody.
Základnými kritériami na priradenie konkrétnej zmluvy k určitému typu zmluvy sú predovšetkým podstatné náležitosti. Limity ustanovené zákonom pre platnosť inominátnych zmlúv plnia hranice, prekročením ktorých dochádza k obchádzaniu účelu a obsahu zákona a tým k rozporu so základnými ideami súkromného práva.
Určitosť a zrozumiteľnosť obsahu inominátnych zmlúv
Pri typových zmluvách, zmluvných typoch, parciálne aj pri zmiešaných zmluvách, je dôležité, aby účastníci právnych vzťahov dodržali podstatné náležitosti príslušnej zmluvy. Od podstatných náležitostí sa nemožno odchýliť pod sankciou neplatnosti typovej, prípadne zmiešanej zmluvy. Fundamentom týchto zmlúv je, že prostredníctvom podstatných náležitostí zmluvných záväzkov je zmluva charakterizovaná, určuje základný (podstatný) okruh práv a povinností jej účastníkov, zvyčajne v synalagmatickom vzťahu. Tento záver nemožno absolutizovať, pretože synalagmatické vzťahy
2)
sú odplatné, hoci pri úprave vzájomných práv a povinností zmluvných strán nemusí ísť výlučne o odplatnú povahu zmluvy.
Podstatné náležitosti typových zmlúv sú ich hmotnoprávnou podstatou a musia byť dodržané pod sankciou neplatnosti. Od ich dodržiavania závisí aj výklad obsahu zmluvy. Pri nepomenovaných zmluvách podstatné náležitosti absentujú, pretože zákon ponecháva na zmluvných stranách obsah ich zmluvného záväzku. Skutočnosť, že pri nepomenovaných zmluvách zákonodarca nemôže určiť podstatné náležitosti ich v budúcnosti vytváranej vôle, sa prenáša na povinnosť zmluvných strán, aby si podstatné náležitosti nepomenovanej zmluvy dôkladne dojednali.
Dohoda účastníkov nepomenovanej zmluvy o jej podstatných náležitostiach je okamihom vzniku nepomenovanej zmluvy s dojednaným obsahom. Celý proces dojednávania podstatných náležitostí nepomenovanej zmluvy, vrátane ďalších zmluvných dojednaní, musí byť v určitom okamihu ukončený. Až ukončením procesu dojednávania podstatných náležitostí možno hovoriť o vzniku nepomenovanej zmluvy. Vzhľadom na to, že pri nepomenovaných zmluvách nie je zrejmé, k čomu smerovala vôľa zmluvných strán, ak to nie je výslovne uvedené, musí byť z jej obsahu zrejmé, či zmluvné strany už ukončili proces kontraktácie. Musí byť jednoznačné, že zmluvnými stranami vyjadrené podstatné náležitosti sú konečným výsledkom ich rokovania o obsahu zmluvy a nie sú iba čiastočným dojednaním, na ktoré bude nadväzovať ďalšie dojednanie, prípadne či sa časť ich zmluvy ponechá na rozhodnutí iného orgánu.
3)
Zjednodušene povedané, nepomenovaná zmluva musí byť koncipovaná takým spôsobom, aby exaktne vypovedala o tom, že kontraktačný proces bol ukončený a jeho výsledok je obsahom príslušnej nepomenovanej zmluvy. Musí z nej vyplývať, že nejde iba o dojednania či čiastkové prejavy vôle predchádzajúce úvahám o záverečnom obsahu nepomenovanej zmluvy.
Ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka má vplyv aj na posudzovanie platnosti občianskoprávnych nepomenovaných zmlúv a určitosť predmetu nepomenovanej zmluvy je zas podmienkou uzavretia nepomenovanej zmluvy v obchodnoprávnom režime.
Obchodný zákonník podľa § 269 ods. 2 vyžaduje dostatočné určenie predmetu záväzku, inak inominátna zmluva nie je uzavretá. Dostatočné určenie predmetu záväzku substituuje podstatné náležitosti inak prítomné v pomenovaných (typových) zmluvách.
Obsah ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka priamo nadväzuje na ods. 1 tohto ustanovenia, pretože z neho vyplýva, že podstatné časti zmluvného záväzku nepodmieňujú platnosť zmluvy. Platnosť zmluvy nezávisí od existencie podstatných častí, pretože slúžia "iba" na kvalifikáciu niektorého zo zmluvných typov
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 11/2023

11/2023
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov