Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Online časopis

Význam konania oznamovateľa protispoločenskej činnosti v dobrej viere

Článok sa zaoberá významom konania v dobrej viere, ako jedným z kritérií rozhodovania o poskytnutí ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti (whistleblowerovi). Toto kritérium upravuje rozhodovacia prax ESĽP i Smernica, ale zároveň aj vnútroštátna legislatíva. Je preto kľúčové porozumieť predmetnému kritériu v tom-ktorom režime ochrany oznamovateľa.

This paper explores the significance of acting in good faith, which is one of the criteria for deciding whether the whistleblower is to be protected. This criterion is used in both the judicial practice of European Court of Human Rights and the Directive, and also by the national legislation. It is therefore crucial to understand this criterion in respective whistleblower protection regimes.

BRATKO, M.: Význam konania oznamovateľa protispoločenskej činnosti v dobrej viere; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1069 – 1078.

Kľúčové slová: ochrana oznamovateľov, konanie v dobrej viere, protispoločenská činnosť.

Key words: whistleblower protection, acting in good faith, anti-social activity.

Právne predpisy/legislation: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd; smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie; zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Úvod
Jednou z posudzovaných okolností pri rozhodovaní o poskytnutí ochrany oznamovateľovi protispoločenskej činnosti (ďalej aj ako "whistleblower") je kritérium konania v dobrej viere. Kritérium dobrej viery môže spôsobovať aplikačné problémy v dôsledku svojej nejednoznačnosti. O tom svedčí aj istá protirečivosť informácií poskytovaných Úradom na ochranu oznamovateľov (ďalej len "úrad").
Na webovej stránke úradu je uvedená nasledovná pasáž:
"Oznámenie podávam v dobrej viere -
Oznamovateľ nechce nikomu uškodiť, naopak, jeho úmyslom je ochrániť verejný záujem.
Informácie, ktoré uvádza v oznámení, teda nie sú klamlivé a oznamovateľ je presvedčený, že vec treba preveriť, lebo došlo k porušeniu zákona."
1)
V porovnaní s tým úrad v infografike na sociálnych sieťach Instagram a Facebook definuje konanie v dobrej viere takto:
"Konanie, pri ktorom sa človek odôvodnene domnieva, že uvádzané skutočnosti sú pravdivé, pretože to vyhodnotí vzhľadom na okolnosti, ktoré sú mu momentálne známe a vedomosti, ktoré v tom čase má.
Motivácia človeka nie je podstatná, dôležité je, že je o pravdivosti oznámenia úprimne presvedčený.
"
2)
Zvýraznené pasáže sú protirečením, ktorého príčinu treba hľadať v neprehľadnosti problematiky konania v dobrej viere ako takej. K tejto neprehľadnosti prispieva viacero režimov ochrany oznamovateľov.
Keďže Slovenská republika je signatárom Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj ako "EDĽP" alebo "Dohovor") a členom Európskej únie, na praktické účely je nemenej relevantná rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj "ESĽP" alebo "Súd") a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie (ďalej aj "Smernica"). V neposlednom rade je relevantná i vnútroštátna úprava, a to zákon č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj "zákon o ochrane oznamovateľov").
Zákon o ochrane oznamovateľov je výsledkom transpozície Smernice, preto na účely tohto článku považujeme Smernicu a zákon o ochrane oznamovateľov za jeden režim ochrany. Tieto systémy ochrany síce jednotlivo (spravidla) posilňujú ochranu oznamovateľov, vo vzájomnej súvislosti však vytvárajú nie príliš prehľadnú dvojkoľajnosť medzi smernicou a nadväzujúcou vnútroštátnou legislatívou na jednej strane, a judikatúrou ESĽP na druhej strane.
1 Prax ESĽP
Vzhľadom na to, že ESĽP rozvíja kritériá testu tzv. legitímne howhistleblowingu
3)
od rozhodnutia
Guja proti Moldavsku
,
4)
budeme sa najprv zaoberať prístupom Súdu ku kritériu konania v dobrej viere.
Po preskúmaní rozhodovacej praxe ESĽP možno formulovať záver, že kritérium dobrej viery má dva rozmery. V
užšom zmysle
sa týka pohnútky, ktorou je oznamovateľ vedený. V
širšom zmysle
ide o presvedčenie oznamovateľa, že vyhovel aj ostatným kritériám, teda že oznamovaná informácia sa týka dôležitého verejného záujmu, že je pravdivá, že oznamovateľ použil tie správne spôsoby oznamovania a že verejný záujem prevyšuje prípadnú ujmu porušovateľa.
Najvýraznejšie (nie však výlučne) sa dobromyseľnosť v širšom zmysle prejavuje vo vzťahu k pravdivosti informácie. Môže tak dochádzať k rôznym kombináciám, kedy:
1.
motivácia je bez postranných úmyslov a zároveň sú informácie podľa okolností pravdivé (napr.
Guja proti Moldavsku
,
5)
Bucur & Toma proti Rumunsku
,
6)
Heinisch proti Nemecku
7)
);
2.
oznamovateľ ani nie je vedený správnou motiváciou, ani neoznamuje pravdivé informácie (
Langner proti Nemecku
8)
);
3.
oznamovateľ je motivovaný osobným prospechom, zištnou pohnútkou alebo získaním inej osobnej výhody, pričom oznamuje pravdivé informácie (
Kudeshkina proti Rusku
,
9)
Rubins proti Lotyšsku
10)
);
4.
oznamovateľ je vedený dobrým úmyslom, avšak informácie, resp. obavy oznamovateľa sa ukázali ako nedostatočne podložené, alebo nepravdivé (
Marchenko proti Ukrajine
,
11)
Gawlik proti Lichtenštajnsku
12)
).
Na účely tohto článku upriamujeme pozornosť na prípady, ktoré patria medzi najviac formujúce toto kritérium
v užšom významovom zmysle
(
Rubins proti Lotyšsku
,
Langner proti Nemecku
,
a Gawlik proti Lichtenštajnsku
).
1.1 Rubins proti Lotyšsku
Sťažovateľ bol vedúci jednej z katedier leká
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).