Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Tri problémy trestného činu prechovávania extrémistického materiálu
Článok sa zaoberá trestným činomprechovávania extrémistického materiálu, ktorý bol zavedený do slovenského Trestného zákona v roku 2009. Autor argumentuje, že tento trestný čin je v rozpore s princípomultima ratio, princípomprávnej istoty, ako aj s právom na súkromie, pričom tiež navrhuje, ako možno tieto konflikty zmierniť, respektíve ako im možno predísť.
MALATINSKÝ, M.: Tri problémy trestného činu prechovávania extrémistického materiálu; Justičná revue, 73, 2021, č. 6-7, s. 814 - 828.
The article deals with the criminal offence of possession of extremist material, which was introduced in the Slovak Criminal Code in 2009. Author argues, that this criminal offence contradicts the ultima ratio principle, the principle of legal certainty as well as the right to privacy. He also proposes solutions how to mitigate or even eliminate the afore-mentioned contradictions.
Kategória trestných činov extrémizmu spolu so súvisiacou terminológiou (extrémistická skupina, extrémistický materiál) sa do slovenského právneho poriadku zaviedla novelizáciou Trestného zákona (ďalej aj "TZ") zákonom č. 257/2009 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2009. Zároveň vtedy došlo k zmenám skutkových podstát dotknutých trestných činov, ako aj k zavedeniu štyroch nových trestných činov do tejto kategórie. Jedným z nich je trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (dnes: extrémistického materiálu) podľa § 422c TZ.
Domnievame sa, že s týmto trestným činom je spojených viacero teoreticko-právnych, ale aj praktických problémov, ktoré dosiaľ neboli v literatúre komplexne reflektované. V nasledujúcom texte sa preto zameriame najmä na tri problémy tohto trestného činu:
1. kolíziu s princípom
ultima ratio
trestného práva,2. konflikt s princípom právnej istoty,
3. konflikt s právom na súkromie.
Prechovávanie extrémistického materiálu, jeho legislatívna história a kriminologická relevancia
Predtým, než sa budeme zaoberaťjednotlivými problémami, je potrebné bližšie si predstaviť predmetný trestný čin a jeho skutkovú podstatu, ako aj súvisiace ustanovenia Trestného zákona a ich legislatívnu históriu.
Pôvodný názov a znenie § 422c TZ bolo:
"§ 422c
Prechovávanie extrémistických materiálov
Kto prechováva extrémistické materiály, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
K jeho zmene došlo dosiaľ iba jediný raz, a to novelou zákonom č. 214/2019 Z.z., ktorou sa formulácia v množnom čísle zmenila na jednotné číslo, teda predmetné ustanovenie už nehovorilo o extrémistických materiáloch, ale o extrémistickom materiáli:
"§ 422c
Prechovávanie extrémistického materiálu
Kto prechováva extrémistický materiál, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky."
Pôvodné znenie totiž vyžadovalo, aby na naplnenie tejto skutkovej podstaty páchateľ prechovával aspoň dva extrémistické materiály (to isté sa týkalo príbuzných trestných činov výroby extrémistických materiálov podľa § 422a TZ a rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b TZ). Išlo o napravenie zjavnej formulačnej chyby, ktorá bola kritizovaná v literatúre
1)
a ktorá mala podľa dôvodovej správy spôsobovať problémy v aplikačnej praxi.
2)
K významnejšej súvisiacej zmene došlo novelizáciou zákonom č. 316/2016 Z.z., ktorý sa síce priamo nedotkol znenia § 422c TZ, avšak podstatne zmenil definíciu extrémistického materiálu, ktorý je pri tomto trestnom čine obligatórnym znakom skutkovej podstaty. Extrémistický materiál bol upravený v § 130 ods. 8 a ods. 9 (neskôr 7 a 8) TZ, pričom prvý z odsekov určoval výpočtom - aké vyhotovenie je obsahovo extrémistickým materiálom. Druhý odsek následne hovoril, kedy sa takto vymedzený extrémistický materiál zaň považuje na účel uplatnenia príslušných skutkových podstát trestných činov. Pôvodné znenie § 130 ods. 9 TZ:
"
Za extrémistický materiál sa považuje materiál podľa odseku 8, ak sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom."
Zmeny zákonom č. 316/2016 Z.z. sa dotkli oboch predmetných odsekov, avšak zmenu druhého odseku považujeme za významnejšiu,
3)
k čomu sa neskôr ešte vrátime. Po novom však tieto odseky znejú takto:"(7) Extrémistickým materiálom sa na účely tohto zákona rozumie písomné, grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie
a) textová vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody, alebo
d) ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny proti mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu Slovenskej republiky.
(8) Za extrémistický materiál sa nepovažuje materiál podľa odseku 7, ak sa preukázateľne vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva za účelom realizácie vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít."
Predtým, než sa dostaneme k podstatným častiam tohto textu, považujeme za dôležité pre kontext uviesť, aká je kriminologická relevancia tohto trestného činu, teda približne koľko osôb bolo zaň súdených, odsúdených, prípadne voči koľkým osobám bolo v súvislosti s týmto trestným činom ukončené trestné stíhanie.
| Rok | Ukončené trestné stíhanie | Súdení | Odsúdení | Nepodmienečný trest |
| 2010 | 4 | 2 | 2 | 0 |
| 2011 | 6 | 5 | 5 | 0 |
| 2012 | 5 | 2 | 2 | 1 |
| 2013 | 7 | 5 | 5 | 0 |
| 2014 | 4 | 4 | 4 | 2 |
| 2015 | 10 | 9 | 9 | 0 |
| 2016 | 1 | 2 | 2 | 0 |
| 2017 | 7 | 6 | 6 | 1 |
| 2018 | 13 | 11 | 10 | 1 |
| 2019 | 15 | 12 | 12 | 3 |
| 2020 | 35 | 22 | 22 | |
| Spolu | 72 | 80 | 79 | 8 |
Zdroj: Ročenky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.
4)
Z uvedených údajov je zrejmé, že roky 2018 až 2020 zaznamenali nárast odstíhaných, ako aj súdených a odsúdených prípadov v súvislosti s trestným činom prechovávania extrémistického materiálu. Či sa na náraste kriminologickej relevancie tohto trestného činu podpísala skôr opísaná novela zákonom č. 316/2016 Z.z., s účinnosťou od 1. januára 2017, však vyhodnotiť nevieme a ani to nie je zámer tohto článku, aj keď ide o nepochybne relevantnú otázku.
5)
Prvý problém: kolízia s princípom ultima ratio trestného práva
Účelom trestného práva je
"ochrana významných spoločenských vzťahov (práva a oprávnené záujmy fyzických osôb a právnických osôb, záujmy spoločnosti, ústavné zriadenie Slovenskej republiky) pred trestnými činmi."
Trestné právo totiž predstavuje
6)
"najprísnejší prostriedok, ktorý má štát k dispozícii na ochranu taxatívne vymedzených záujmov, dopĺňa ochranu poskytovanú normami iných právnych odvetví, nastupuje v prípade, keď sa ostatné právne prostriedky ukážu ako neúčinné. Štát teda prichádza k záveru, že neexistuje iné riešenie ako trestnoprávne a že pasivita štátu by mohla viest k svojvoľnosti, anarchii či chaosu."
Preto je trestné právo z hľadiska nástrojov štátu, ktorými môže zakročiť voči konaniu fyzických osôb a právnických osôb, prostriedkom poslednej inštancie, teda
7)
ultima ratio.
Myslíme, že z tohto princípu - ktorý tu aplikujeme nie na určité naplnenie skutkovej podstaty prečinu (pri možnom uplatnení materiálneho korektívu), ale na predmetnú skutkovú podstatu ako takú - vyplývajú dve otázky, ktoré možno riešiť teoreticky pri každom trestnom čine.
1. Je potrebné, aby vôbec štát konanie, ktoré napĺňa danú skutkovú podstatu určitého trestného činu, postihoval akýmikoľvek prostriedkami?
2. Je potrebné, aby štát dané konanie postihoval prostredníctv
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 6-7/2021
