Ochorenie COVID-19 v trestnoprávnych súvislostiach

Aj keď v súvislosti s rozširovaním ochorenia COVID-19 sa na prvom mieste podvedome ponúka posudzovať takéto konanie v intenciách znakov skutkovej podstaty trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 alebo § 164 Trestného zákona - "Tr. zákona" (ďalej aj "trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby"), z dôvodu subsidiarity označeného trestného činu k trestnému činu všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Tr. zákona (ďalej aj "trestný čin všeobecného ohrozenia") považujeme za vhodné v našom príspevku venovať pozornosť práve tomuto trestnému činu.

Skutková podstata postihuje typovo oveľa závažnejšie konania páchateľa, ktoré sú spôsobilé vyvolať nepomerne závažnejšie následky, než konania subsumovateľné pod skutkovú podstatu Prv spomenutá skutková podstata trestného činu chráni ľudské zdravie užšie (z pohľadu následku špecifickejšie), než je tov prípade skutkovej podstaty trestného činu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Oba vymenované trestné činy sú čo do spôsobeného následku trestnými činmi ohrozovacími.

Zjednodušene povedané, z hľadiska trestnej zodpovednosti za akýkoľvek ohrozovací trestný čin bude bez významu taký originálny dej, pri ktorom si jeho alternatívny dej (vznik zodpovedajúceho poruchového následku) možno predstaviť iba abstraktne - ako krajne nepravdepodobný, hyperbolizovaný. pri uvažovaní nad trestnou zodpovednosťou za ohrozovací trestný čin nemožno vymýšľať absurdne nepravdepodobné skutkové kombinácie.

Pre úplnosť dodávame, že pod pojmovým (zákonným) znakom sa v zmysle ustálenej judikatúry rozumie najmenej sedem ľudí. Zároveň je nevyhnutné dodať, že všeobecné nebezpečenstvo musí existovať pre všetkých (najmenej) sedem ľudí súčasne.

Pri skúmaní trestnej zodpovednosti pre je bez právneho významu taký skutkový dej, ktorý najneskôr v momente, kedy vytvára ohrozenie pre určitú osobu, ohrozenie inej osoby, ktoré je dôsledkom skoršieho pôsobenia toho istého deja, zaniká.

Požiadavka súčasnosti bude splnená napríklad aj vtedy, ak páchateľ otrávi zdroj pitnej vody, pričom jednotlivé poškodené osoby sa z tohto zdroja napijú postupne, jedna po druhej. V takomto prípade nebezpečenstvo vyvolané páchateľom trvá až do odstránenia protiprávneho stavu.

Pokiaľ ide o objektívnu stránku možno konštatovať, že množina konaní, ktorými možno spôsobiť všeobecné nebezpečenstvo, je otvorená. Trestnoprávne relevantné konania, ktoré sú v objektívnej stránke predmetnej skutkovej podstaty explicitne vyjadrené, majú iba demonštratívny charakter, čo jednoznačne vyplýva z gramatických formulácií: a Takéto gramatické formulácie majú povahu právne neurčitých pojmov.

Pri právne neurčitých hmotnoprávnych pojmoch, od ktorých sa odvíja trestná zodpovednosť páchateľa, je nevyhnutné pri ich výklade aplikovať zásadu lat. (zákaz rozširovania podmienok trestnej zodpovednosti). Aplikujúc uvedené na objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu potom platí, že

Otázkou, ktorú je v naznačených súvislostiach nevyhnutné vyriešiť, je, či vydanie ľudí do všeobecného nebezpečenstva ich vystavením vírusom spôsobujúcim konkrétne ochorenia, baktériou či iným vyvolávateľom infekčného ochorenia je ohrozením dostatočne závažným pre možnosť jeho podradenia pod objektívnu stránku skutkovej podstaty

Zastávame názor, že podľa konkrétnej povahy infekčného vyvolávateľa môže konanie páchateľa, pri splnení ostatných zákonných podmienok, naplniť skutkovú podstatu

Všeobecné nebezpečenstvo vyvolané vyvolávateľom infekčnej povahy môže byť z pohľadu intenzity ohrozovacieho následku (z pohľadu závažnosti) porovnateľné s ostatnými konaniami demonštratívne vymenovanými v skutkovej podstate V tejto súvislosti možno spomenúť napríklad ochorenie vírusom chrípky A H3N2, ktorý bol zaznamenaný prvýkrát v septembri roku 1968 v USA. Odhaduje sa, že vírus usmrtil asi 1 milión ľudí celosvetovo a okolo 100 000 obyvateľov USA.

Je však nepochybné, že nie každý vyvolávateľ infekčného ochorenia je tak nákazlivý a má takú vysokú úmrtnosť a smrtnosť, a preto, ak sa chceme zaoberať otázkou, či sa možno dopustiť trestného činu všeobecného ohrozenia v súvislosti s ochorením COVID-19, musíme podrobne poznať všetky jeho najvýznamnejšie medicínske aspekty.

O ochorení COVID-19 sme sa prvýkrát v globálnom rozmere dozvedeli v decembri 2019, kedy sa objavil pomerne ťažký zápal pľúc medzi zákazníkmi a personálom trhu s morskými živočíchmi vo Wuhan, Provincia Hubei, v Číne. Po analýze prípadov bol izolovaný vírus SARS-CoV-2 ako pôvodca infekcie.

Koronavírusy sú v prírode široko rozšírené u cicavcov, vtákov aj u človeka. Prostredníctvom rôznych divoko žijúcich zvierat (napr. netopiere, šupinavce, cibetky a pod.) vírus dokázal prekonať medzidruhové bariéry a preniesol sa na človeka. Tento mechanizmus prenosu bol opísaný už pre vírusy SARS-CoV a MERS-CoV v roku 2003 aj 2012. Podobná situácia sa pravdepodobne odohrala aj na konci roka 2019, kedy sa vírus SARS-CoV-2 preniesol na človeka.

SARS-CoV-2 patrí medzi RNA vírusy. Vírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou pri bezprostrednom kontakte. Inkubačná doba varíruje medzi 2 až 14 dňami. Medián predstavuje cca 5,1 dňa. Prenos vírusu SARS-CoV-2 z človeka na človeka je možný aj v bezpríznakovom období (v inkubačnej dobe), no najrizikovejší je prenos približne 1-3 dni pred objavením sa príznakov ochorenia a počas nasledujúcich 5-7 dní trvania príznakov. Ohrození sú predovšetkým jedinci v tesnej blízkosti infikovanej osoby menej ako dva metre a v čase trvania kontaktu viac ako 15 minút. Pri novších mutáciách aj menej. Podstatne vyššie riziko prenosu je v uzatvorených priestoroch, pri hlasnom hovore, smiechu či speve. Pripúšťa sa aj prenos nákazy kontaminovaným jedlom. K prenosu môže dôjsť aj infikovaným močom a stolicou. Vírus SARS-CoV-2 napáda bunky slizníc, najčastejšie nosohltana, kde sa množí. Takto prebieha pod obrazom nádchy a lokálna imunita s ním intenzívne bojuje. Infekcia môže pri malej infekčnej dávke vírusu prebehnúť aj bezpríznakovo. Špecifické protilátky sa ani nemusia v organizme vytvoriť.

Ak vírus za rôznych okolností preniká nižšie do dýchacích ciest a do pľúc, vzniká vírusový zápal priedušiek či pľúc. V danej súvislosti sa už môže prejaviť kašeľ či zvýšená telesná teplota alebo horúčka. Najvýznamnejší dôsledok postihnutia pľúc, najmä v zmysle pľúcnej krvnej cirkulácie, je teda nedostatok okysličovania organizmu, a to práve v dôsledku poškodenia pľúc vírusom, čo sa prejavuje aj stavom dychovej tiesne. Daný stav si už spravidla vyžaduje intenzívnu starostlivosť, prípadne umelú pľúcnu ventiláciu či iné postupy vedúce k zvýšeniu okysličenia krvi a prognóza ochorenia COVID-19 sa výrazne zhoršuje.

Z epidemiologického hľadiska a nepriamo aj z hľadiska forenzného pri dokazovaní dôsledkov prípadného porušenia karanténnych opatrení má význam upozorniť na nasledovné pojmy a súvislosti.

znamená rýchlosť a schopnosť infekčného vyvolávateľa (napr. vírusu) šíriť sa medzi vnímavou populáciou.

je počet osôb, ktoré v typickom prípade nakazí jeden infikovaný jedinec. Infekcia sa šíri, ak je číslo vyššie ako 1. Hodnota reprodukčného čísla pod 1 znamená, že epidémia vyhasína.

je podiel počtu zomrelých na určité ochorenie k počtu všetkých obyvateľov ohrozených daným ochorením za konkrétne časové obdobie.

je podiel zomrelých na určité konkrétne ochorenie k počtu osôb postihnutých touto chorobou. Pri ochorení COVID-19 je letalita od cca 3,4 %. V niektorých krajinách môže pri nekontrolovanej pandémii stúpať až na 10 % a vyššie, a to aj podľa aktuálnej situácie a p