Právo požadovať prevod akcií (drag-along právo) - vybrané aspekty

Navrhovaná novela Obchodného zákonníka je vládnym návrhom zákona. V čase odovzdania príspevku do redakcie už podľa webovej stránky Národnej rady Slovenskej republiky došlo dňa 12. novembra 2015 k schváleniu predloženého návrhu zákona. A hoci je účinnosť predmetnej novely plánovaná až na 1. január 2017, považujme predmet jej úpravy za natoľko zaujímavý, že už teraz máme v úmysle priblížiť vybranú časť problematiky budúcim adresátom.

Prijatím novely Obchodného zákonníka má dôjsť k vytvoreniu novej hybridnej formy obchodnej spoločnosti, tzv. . Jednoduchá spoločnosť na akcie má podľa úmyslu zákonodarcu predstavovať komplexné riešenie pre investovanie rizikového (venture) kapitálu do obchodných spoločností. Táto nová forma obchodnej spoločnosti má predovšetkým umožniť jej akcionárom flexibilne nastaviť vzájomné majetkové vzťahy, podmienky vstupu, koexistencie fungovania, ako aj podmienky odchodu (exitovania) akcionárov (najmä venture a privite equity investorov) zo spoločnosti. Ako nástroje využiteľné pri nastavovaní exitových stratégií ponúka navrhovaná právna úprava využitie "cudzorodých" inštitútov, typických pre anglo-americký právny systém. Ide o viaceré typy zmluvných dojednaní, ktoré navrhovaná úprava súhrnne označuje ako . Konkrétne ide o:

Zároveň treba uviesť, že prijatá zákonná úprava vedľajších dojednaní bude rozšírená aj na všetky doterajšie formy obchodných spoločností. Dôvodom je znenie § 66c novely OBZ, ktoré pojednáva práve o dohodách spoločníkov a vedľajších dojednaniach, pričom systematicky je toto ustanovenie zaradené medzi všeobecné ustanovenia o obchodných spoločnostiach (§ 56 až 75a OBZ). Vedľajšie dojednania tým budú môcť byť predmetom dohôd aj napríklad medzi spoločníkmi spoločnosti s ručením obmedzeným alebo akcionármi akciovej spoločnosti. Registrované formy práva pridať sa k prevodu akcií a práva požadovať prevod akcií však zostávajú (aspoň nateraz) vyhradené výlučne iba akcionárom jednoduchej spoločnosti na akcie¹⁾.

Takisto máme zato, že vedľajšie dojednania nemusia byť iba obsahom akcionárskych zmlúv a existovať iba v rovine záväzkovoprávnej; tiež ich možno inkorporovať priamo do spoločenskej zmluvy alebo stanov, čím sa stanú súčasťou korporátneho práva.

Naša pozornosť sa v príspevku zameria na jedno z uvedených vedľajších dojednaní, a to na a s ním súvisiace otázky. Právo požadovať prevod akcií sa v angloamerickej terminológii označuje výrazom "drag-along right" alebo "bring-along right". V slovenskej aplikačnej praxi sa tento amerikanizmus udomácnil a označovanie "práva požadovať prevod akcií" výrazom "drag-along právo" sa stalo zaužívaným. Aj pre účely príspevku budeme v texte bežne pracovať s označením tohto práva termínom "drag-along právo".

Hoci k normatívnemu zakotveniu drag-along práva do právneho poriadku Slovenskej republiky dochádza až v súvislosti s predmetnou novelou Obchodného zákonníka, samotné drag-along právo nie je pre slovenskú aplikačnú prax absolútnou novinkou. Práva drag-along, tag-along, ako aj klauzula shoot-out predstavujú už niekoľko rokov dôležitú oblasť regulácie právnych vzťahov spoločníkov (akcionárov) spojených s ich účasťou v spoločnosti. Nezvyknú bývať priamo obsahovou súčasťou spoločenskej zmluvy alebo stanov, v dôsledku čoho nemajú povahu korporátneho práva. Majú čisto obligačnú povahu a tradične tvoria predmet úpravy v rámci tzv. vedľajších dohôd ("sideletters"), známych tiež ako akcionárske zmluvy ("shareholders agreements"). Hlavnými dôvodmi voľby takého postupu spoločníkov (akcionárov) je týchto dohôd, ale predovšetkým ich , keďže tieto dohody nepodliehajú publikačnej povinnosti a neukladajú sa do verejne prístupnej zbierke listín obchodného registra.

Napriek čoraz častejšiemu používaniu drag-along práva, ako aj ďalších práv a klauzúl (tag-along, shoot-out ...), pretrváva v aplikačnej praxi určitá miera právnej neistoty. Táto neistota vo všeobecnosti pramení jednak z otázky prípustnosti/neprípustnosti regulácie vzťahov spoločníkov akcionárskymi dohodami, ako aj z absencie akejkoľvek doterajšej normatívnej úpravy v tejto oblasti (národnej, ako aj európskej) a cudzorodej povahy týchto práv (ktorých pôvod nachádzame v angloamerickom právnom systéme a ktoré sú bez ďalšieho transplantované do podmienok kontinentálneho systému práva uplatňovaného v Slovenskej republike). Absentuje aj rozhodovacia prax v tejto oblasti, a to aspoň zo strany súdov nižších stupňov. Problematickým mohol byť dosiaľ aj výkon drag-along práva, ak oprávnený akcionár v rámci výkonu drag-along práva prevádzal akcie povinného akcionára na tretiu osobu ako splnomocnený zástupca, ktorý konal na základe udeleného plnomocenstva. Plnomocenstvo je jednostranný právny úkon; povinný akcionár dokázal plnomocenstvo v ktoromkoľvek momente odvolať a spôsobiť tým jeho zánik [§ 33b ods. 1 písm. b) OZ].

Nová právna úprava má odstrániť právnu neistotu spojenú s používaním uvedených klauzúl. Navyše, zvýšenie miery právnej istoty vo vzťahu k akcionárom (a najmä akcionárom - investorom) je jedným z cieľov novej právnej úpravy tak, ako to konštatuje aj samotný zákonodarca v dôvodovej správe.

Prijatá právna úprava vymedzuje drag-along právo v § 220y ods. 1 a 2 novely OBZ nasledovne: "Právo požadovať prevod akcií oprávňuje akcionára (oprávnený) požadovať od iného akcionára (povinný), aby zároveň s prevodom akcií oprávneného previedol na tretiu osobu svoje akcie. Právu požadovať prevod akcií zodpovedá povinnosť povinného, ktorý sa zaviazal, že zároveň s prevodom akcií oprávneného na základe zmluvy prevedie svoje akcie na tretiu osobu za rovnakých podmienok."

Drag-along je právom oprávneného akcionára, ktoré mu umožňuje nútiť povinného akcionára, aby sa tento tiež (spoločne s oprávneným akcionárom) zúčastnil na obchode, ktorý spočíva v prevode akcií oboch akcionárov na tretiu osobu (záujemcu o kúpu). Drag-along právo obmedzuje povinného akcionára tým, že u povinného akcionára vyvolá vznik kontraktačnej povinnosti, ktorej obsahom je prevod akcií na tretiu osobu, na ktorú prevádza svoje akcie aj oprávnený akcionár. O využití drag-along práva má význam uvažovať najmä v prípadoch, ak tretia