Projekt ADR – Záverečná konferencia projektu ADR – mediácia v civilnom práve – časť 11

Predbežné závery z projektu boli predstavené na záverečnej konferencii, ktorá sa konala 18. a 19. apríla 2023 v Bratislave. Prvý deň konferencia prebiehala ako plenárne zasadnutie, pričom prítomným účastníkom boli predstavené závery oboch častí projektu – podpory využitia mediácie v civilnom práve vysúťaženými mediátormi, ako aj overovanie efektívneho využitia nástrojov restoratívnej justície a podpory mediácie v trestnom práve realizovanej probačnými a mediačnými úradníkmi. Na záverečnej konferencii odzneli viaceré zaujímavé príspevky slovenských aj zahraničných prednášajúcich k témam mediácie, ktoré budú súčasťou zborníka z konferencie. Druhý deň konferencie prebiehal v dvoch sekciách – v sekcii trestného práva a sekcii civilného práva. V sekcii civilného práva okrem iných príspevkov v rámci panelovej diskusie odzneli názory zapojených sudkýň a sudcov a tiež mediátoriek a mediátorov, ktorí poskytovali služby pilotným súdom.

Celkovo bolo počas doby realizácie súdmi odporučených 196 prípadov na mediáciu, z ktorých veľká väčšina účastníkov súdneho konania reálne možnosť mediácie využila a zrealizovalo sa úvodné stretnutie s mediátormi. Percentuálna účasť na informatívnom stretnutí bola približne 80 % (teda z desiatich prípadov sa v ôsmich prípadoch účastníci súdneho konania zúčastnili na informatívnom stretnutí u mediátora) a približne v rovnakom pomere následne aj súhlasili so začatím mediácie v predmete sporu. V prípadoch, kde mediácia začala, približne polovica prípadov bola skončená dohodou alebo aspoň čiastočnou dohodou. Predmet sporu sa vyčerpal približne v 35 % prípadov.

Do projektu sa aktívne zapojilo viac ako 50 sudcov a sudkýň z okresných a krajských súdov. Počas projektu bol tiež realizovaný výskum v oblasti mediácie, ktorý posudzoval aj výsledky odporúčanej mediácie súdmi poskytnutej bezplatne pre účastníkov súdneho konania. Výsledky a závery výskumu budú zverejnené v záverečnej štúdii, ktorá ukončí analytickú časť projektu. Z predbežných výsledkov výskumu vychádza, že súdy odporúčali mediáciu z viacerých dôvodov. V zásade za najdôležitejší argument považovali to, že z hľadiska druhu sporu bolo prospešné, aby o ňom rozhodovali účastníci konania (napr. rodičia), pretože podľa ich vlastného posúdenia bola prípadná dohoda schopná uspokojiť potreby oboch účastníkov konania. Druhým najčastejším dôvodom bolo rozpoznanie hodnoty vzťahu a spolupráce medzi účastníkmi konania. S tým súvisí v poradí tretí najčastejší dôvod, pri ktorom súd vyhodnotil, že pre účastníkov by mohla byť ako dôvod mediácie dôležitá potreba rýchleho riešenia sporu a že mediácia znamenala nižšiu psychickú záťaž pre účastníkov konania, ktorá by inak bola spojená so súdnym konaním.

Projekt sa venoval všetkým oblastiam civilného práva vrátane rodinnoprávnej agendy. Mediácia v rodinnoprávnej agende tvorila približne 2/3 všetkých mediácií, ktoré boli v rámci projektu odporučené. Podľa spracovaných dát a tiež na základe kvalitatívneho zisťovania skúseností s realizáciou projektu sa dá urobiť záver, že na tých súdoch, kde boli koordinátori a sudcovia pre rodinnoprávnu agendu upovedomení o implementácii projektu ADR – mediácia ako súčasti multidisciplinárnej spolupráce pri poručenskej agende, sa osvedčila spolupráca nielen mediátorov sudcov, ale aj spolupráca mediátorov a koordinátorov. V rámci konferencie bola odprezentovaná aj kazuistika takéhoto úspešne vyriešeného prípadu.

Pre ďalší rozvoj mediácie v kontexte súdnych konaní je potrebné aj po skončení projektu pokračovať v podpore využitia mediácie, hoci hlavné ťažisko mediácie stále spočíva v predchádzaní súdnych sporov. Jedným z výsledkov projektu bude tiež návrh zmeny zákona o mediácii tak, aby reflektoval súčasné požiadavky na pružnejšie vzdelávanie.

Keďže využitie mediácie sa na pilotných súdoch osvedčilo, je potrebné zistené závery pretaviť aj do legislatívnej zmeny tak, aby sa podporila možnosť využívať možnosti mediácie pri súdnych sporoch. Zatiaľ sa javí, že inštitút informatívneho stretnutia s mediátorom, ktoré v minulosti bolo súčasťou zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, je vhodným nástrojom, ktorý má tendenciu podporiť využitie mediácie. Nie je však vylúčené, že v budúcnosti sa presunie ťažisko na problematiku absolvovania stretnutia s mediátorom ako predpokladu podania žaloby alebo návrhu na začatie konania v určitých typoch sporov. K problematike informatívneho stretnutia s mediátorom pozri bližšie článok publikovaný v mediačnej sekcii časopisu Súkromné právo č. 5/2022 uverejnený online na www.legalis.sk. V čase účinnosti § 99 OSP (v rokoch 2012 – 2016) bola legislatívne vytvorená možnosť tento inštitút využívať, ale neboli vytvorené dostatočné podmienky a prvky motivácie mediáciu využiť. Preto je potrebné sa z tejto situácie poučiť a jednoznačne popri legislatívnej úprave vytvoriť a podporovať nástroje, ktoré umožnia efektívne využitie mediácie v realite. Takýmito krokmi sú napríklad:

• Vytvorenie jednoduchého vyhľadávača mediátorov pre potreby odporučenia alebo výzvy súdu na mediáciu a podpora koordinácie pri vzťahu súdov a mediátorov.
• Sprístupnenie a aktualizovanie manuálu odporučenia mediácie pre súdy so zohľadnením rozdielov v mediácii sporov, ktoré sú riešené podľa Civilného mimosporového poriadku (najmä spory v rodinnoprávnej agende) a podľa Civilného sporového poriadku.
• Sprístupnenie a aktualizovanie doporučeného postupu pre mediátorov, ktorý sa týka sporov, v ktorých prebieha súdne konanie.

Ministerstvo spravodlivosti SR má záujem pokračovať v realizácii plánov smerujúcich k posilneniu mediácie, nie iba v kontexte mediácie v prebiehajúcich konaniach, ale aj v podpore mediácie ako jedného z možných postupov riešenia právnych sporov. Toto bude možné aj vďaka kreovaniu Výboru pre mediáciu v civilnom práve, ktorý je súčasťou Rady pre probáciu a mediáciu. V súvislosti s potrebou aktualizácie štatútu je návrh na zmeny znenia momentálne vo forme prípravy.

Z hľadiska trvalej udržateľnosti bude potrebné hľadať zdroje na financovanie mediácie, a to nielen, ale najmä v konaniach oslobodených od súdnych poplatkov, keďže iba takto sa dá podporiť pôvodná myšlienka – posunúť sa z východiska, že mediácia je iba doplnok súdneho konania, k myšlienke mediácie ako rovnocennej možnosti prístupu k spravodlivosti.