Dohoda viacerých osôb o založení spoluvlastníctva k domu (ZSP 19/2023)

Okresný súd (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom z 24. septembra 2019 určil, že žalobkyňa a žalovaný sú podieloví spoluvlastníci rodinného domu označeného vo výroku rozsudku (ďalej aj "sporná nehnuteľnosť" alebo "dom"), každý v podiele 1/2.

V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť opodstatnenosť protichodných tvrdení žalobkyne (že dom je predmetom spoluvlastníctva strán sporu) a žalovaného (že ide o nehnuteľnosť v jeho výlučnom vlastníctve), ustáliť, či sa na výstavbe domu podieľali obe strany a v prípade, že bol postavený ich spoločnou činnosťou, či sa už pred začatím výstavby dohodli na založení ich spoluvlastníctva k budovanej stavbe. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dom bol postavený žalobkyňou a žalovaným svojpomocne za účasti rodičov oboch strán. Žalobkyňa a žalovaný žili vtedy v spoločnej domácnosti rodičov žalovaného, mali spoločné dieťa a plánovali spoločné bývanie a budúcnosť v manželskom zväzku. V spornej nehnuteľnosti bývali od roku 2012 do decembra 2014, kedy sa z nej žalobkyňa s dieťaťom odsťahovala pre vzájomné nehody so žalovaným. V nadväznosti na tieto zistenia súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu v presne nezistenom mesiaci roku 2009 konkludentným spôsobom uzavreli dohodu o vzniku ich spoluvlastníckych vzťahov k domu v podieloch po jednej polovici. Opodstatnene podanej žalobe preto vyhovel.

Odvolací súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Správny je jeho záver, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo ešte pred výstavbou domu ku konkludentnému uzavretiu dohody o vzniku ich spoluvlastníctva; pri nepreukázaní dohody o disparite ich spoluvlastníckych podielov treba mať za to, že výška spoluvlastníckeho podielu oboch je rovnaká. Okolnosti, ktoré predchádzali výstavbe domu, opodstatňujú aj podľa názoru odvolacieho súdu záver, že žalobkyňa a žalovaný, ktorí v tom čase žili spolu v domácnosti s rodičmi žalovaného a mali spoločné dieťa a plánovali spoločnú budúcnosť, sa konsenzuálne rozhodli riešiť spoločné bývanie výstavbou spornej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že pozemok, na ktorom dom stojí, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného právnym titulom darovania od jeho rodičov, rovnako aj to, že v stavebnom povolení je ako výlučný stavebník uvedený len žalovaný, nie sú významné z hľadiska záveru, že dom stavali spoločne žalobkyňa a žalovaný, ktorí jeho výstavbu realizovali s úmyslom mať ho obaja spoločne pre seba. Odvolací súd konštatoval, že všetky ďalšie osoby, ktoré sa zúčastňovali na výstavbe, pomáhali stranám sporu spôsobom, ktorý bol v ich možnostiach a ktorý si momentálna situácia vyžadovala. O spoločnom hospodárení a spoločných cieľoch žalobkyne a žalovaného nasvedčuje tiež skutočnosť, že na bankový účet vedený len na meno žalovaného, si žalobkyňa nechala poukazovať materské dávky a svoju mzdu od zamestnávateľa; z tohto účtu sa tiež financovali ich spoločné potreby a realizovali splátky úveru. Aj podľa záveru odvolacieho súdu bolo teda zrejmé, že v tomto smere bola medzi stranami sporu zhoda o spoločnom živote, spoločnom bývaní, spoločnom hospodárení. Tieto spoločné ciele žalobkyňa a žalovaný pretavili aj do dohody o vzniku ich podielového spoluvlastníctva k domu.

Podľa názoru žalovaného je jeho dovolanie prípustné podľa § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") a tiež § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Uviedol, že súdy oboch inštancií dospeli k nesprávnym skutkovým záverom, a to predovšetkým v dôsledku nevykonania dokazovania iným (žalovaným konkrétne označeným) súdnym spisom, ktorý