Investície zo spoločného majetku manželov do majetku jedného z nich

rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov (ďalej len "BSM") tak, že hnuteľné veci (uvedené v bodoch 1. až 44. prvého výroku jeho rozsudku) a zostatkovú hodnotu členského podielu v bytovom družstve (uvedenú v bode 45. výroku) prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľky. Hnuteľné veci nachádzajúce sa v malej vodnej elektrárni (uvedené v bodoch 1. až 27. druhého výroku rozsudku), motorové vozidlo, garáž a zostatok pôžičky (uvedené v bodoch 28. až 30. výroku) prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Z titulu vyporiadania BSM zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi sumu 18 277,80 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z titulu "výplaty hodnoty výlučného majetku žalovaného slúžiaceho pre výkon jeho povolania nadobudnutého zo spoločného majetku účastníkov" odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 37 222,91 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Z dôvodu vyporiadania pasív spoločného majetku vzniknutých z pôžičiek uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 1 521,10 € v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu a obidvom účastníkom uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov preddavkovaných štátom (navrhovateľke v sume 367,03 € a odporcovi v sume 533,01 €) a súdny poplatok po 620,50 €. Výrok o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke 37 222,91 € "z titulu výplaty hodnoty výlučného majetku žalovaného slúžiaceho pre výkon jeho povolania nadobudnutého zo spoločného majetku účastníkov" odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že si účastníci počas trvania manželstva výlučne zo spoločných prostriedkov postavili malú vodnú elektráreň, ktorá ale slúži výkonu povolania len odporcu. Z posudkov znalcov mal za preukázané, že "východisková hodnota" stavby malej vodnej elektrárne (podľa súdu suma, ktorá bola vynaložená na jej výstavbu) je "70 695,83 €" (podľa znaleckého posudku 70 965,83 €; poznámka dovolacieho súdu) a že hodnota jej strojnotechnologickej časti je 3 475,99 €, a teda že účastníci na stavbu malej vodnej elektrárne spoločne vynaložili sumu 74 441,82 €. S odkazom na ustanovenie § 150, druhá veta Občianskeho zákonníka (OZ) v znení neskorších predpisov potom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke "37 222,91 €" (podľa súdom zachovaného postupu pri určení tejto sumy a hodnôt, z ktorých vychádzal, by to mala byť suma 37 220,91 €; poznámka dovolacieho súdu). O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") a svoje rozhodnutie o nich odôvodnil tým, že na účely znaleckého dokazovania bolo zo štátnych prostriedkov vyplatených celkom 900,04 €. Pri rozhodovaní o miere účasti účastníkov na náhrade trov štátu zohľadnil, že navrhovateľka zložila preddavkovo o 5 000 Sk viac, a preto jej podiel na trovách musí byť nižší o 82,99 € ako podiel odporcu. O povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov. Keďže sa súdne konanie skončilo rozsudkom, je poplatková povinnosť každého z účastníkov po 3% z majetku, ktorý im súd vyporiadal, uviedol súd prvého stupňa.

na odvolanie odporcu potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa. Účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel k záveru, že odvolaním odporcu napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Mal za to, že odporcom tvrdené odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) a e) OSP nie sú dané.

(ďalej len "dovolateľ") podal proti výrokom roz