Nepripustenie zastúpenia v civilnom procese: dura lex, sed lex alebo boj za právo? (1.)

Súčasná odborná spisba neponúka mnoho plnohodnotných definícií pojmu "zastúpenie" pravdepodobne z dôvodu, že ide o aj medzi laickou verejnosťou známy, pochopiteľný a pochopený inštitút, ktorý sa vo svojej samotnej podstate nejaví byť problematickým.

Z tohto penza doktrína definuje procesné zastúpenie ako . Staršia odborná literatúra uvádza, že zastupovanie účastníka konania je upravené tak, aby účastník konania mal možnosť právneho zastúpenia, ak sa preň rozhodne, alebo aby bol zastúpený v prípadoch, v ktorých nemá procesnú spôsobilosť v celom rozsahu, prípadne zastúpenie si vyžaduje ochrana jeho záujmov, ktorá sa nedá zabezpečiť inak, než procesným zastúpením. Podstatou zastúpenia je to, že . Účelom zastúpenia je teda umožniť zastúpenému, aby za neho právne úkony realizoval niekto iný tak, ako keby konal sám, teda s tým, že právne účinky právnych úkonov vo vzťahu k zastúpenému budú rovnaké, ako keby ich realizoval sám zastúpený.

Z prechádzajúcej (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len "OSP") i súčasnej (zákon č. 160/2015 Z. z.Civilný sporový poriadok v účinnom znení, ďalej len "CSP") právnej úpravy civilného procesu, ako aj z doktríny, vyplývajú tri druhy zastúpenia - zastúpenie na základe zákona, zastúpenie na základe rozhodnutia súdu a zastúpenie na základe splnomocnenia. Kým prvé dva slúžia na zhojenie neúplnej procesnej spôsobilosti, zastúpenie na základe splnomocnenia je prejavom vôle zastúpeného a v aplikačnej praxi môže byť motivované skutočne rôznorodo, preto si vyžaduje odborné bádanie. V dôvodoch pritom môže ísť o nedostatok času, neprítomnosť v čase úkonu, nedostatok (odbornej) znalosti, s akou by chcel zastúpený daný právny úkon realizovať, neochota realizovať právne úkony osobne, vzdialenosť, osobnostné predispozície, a iné.

Právnu úpravu procesného zastúpenia na základe splnomocnenia nachádzame v § 89 až 92 CSP, ktoré sú z hľadiska systematického členenia právneho predpisu zaradené v piatom diele piatej hlavy (Strany a zastúpenie) prvej časti (Všeobecné ustanovenia) CSP. Aj napriek skromnému rozsahu normatívneho textu a predkladaným nedostatkom možno inak právnu úpravu považovať za konzistentnú a vo všeobecnosti bez zásadných aplikačných problémov. Zákonodarca výnimočne, ba až nad mieru obvyklú pomerom, dodržal príslušné ustanovenia zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, keď uplatnil systematiku členenia právneho predpisu aj na samotný piaty diel (Zastúpenie na základe splnomocnenia), ktorý je tak systematicky členený na Všeobecné ustanovenia a špeciálne ustanovenia o zastúpení advokátom. V tejto súvislosti treba uviesť, že podľa § 1 a § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v účinnom znení, sa predmetné ustanovenia o zastúpení vzťahujú v rovnakom rozsahu aj na mimosporové konania, preto úvahy a výsledky syntézy predložené v príspevku sa vzťahujú aj na mimosporové konania, ak je to pre nerelevantné.

Typologický nie je legislatívne zakotvený. Vyplýva najmä zo systematického výkladu CSPa doktríny, a tak môže byť v civilnom procese zástupcom: