Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Splnomocnenie na pracovnoprávne úkony
Príspevok autora sa odvíja od zásadného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým sa v nemalej miere oklieštila možnosť využitia inštitútu splnomocnenia v pracovnom práve. Autor podrobuje toto rozhodnutie argumentačnej polemike, v rámci ktorej poukazuje na inú rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, ako aj postuláty právnej vedy k inštitútom poverenia a splnomocnenia v pracovnom práve.
Splnomocnenie na pracovnoprávne úkony
JUDr.
Marcel
Dolobáč
PhD.
Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
Úvod
Plnomocenstvo je všeobecne a dlhodobo akceptovaný právny inštitút, siahajúci až k rímsko-právnym tradíciám, a o jeho uplatnení v pracovnoprávnych vzťahoch nemožno mať na prvý pohľad pochýb. V praxi je využívaný najmä zamestnávateľmi, ktorí splnomocňujú tretie osoby, v početných prípadoch aj advokátov, na úkony týkajúce sa predovšetkým zániku pracovnoprávnych vzťahov. Vedú ich k tomu logické dôvody, zamestnávatelia tak prenášajú ťarchu zodpovednosti za formálnu precíznosť právneho úkonu a súčasne sa vyhnú potenciálnym konfrontačným situáciám.
V Zákonníku práce právnu úpravu zastúpenia na základe plnej moci nenachádzame, preto sa aj v pracovnom práve štandardne využíva občianskoprávny inštitút zastúpenia, ktorý je generálne zakotvený vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka (§ 22 a nasl.). Nadväzujúc na to podotýkame, že Zákonník práce zakotvuje subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka v rozsahu jeho úvodných všeobecných ustanovení, a preto sa aj z tohto pohľadu javí konanie na základe plnej moci v pracovnoprávnych vzťahoch za dovolené1).
"Prekvapivé" rozhodnutie Najvyššieho súdu
Zaužívanú prax však do veľkej miery obrátil na "ruby" rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 4/2012 zo 16.8.20122).
Najvyšší súd v označenom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 9 Zákonníka práce, podľa ktorého "
v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi (§ 9 ods. 1 ZP). Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov, aby robili určité právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. V písomnom poverení musí byť uvedený rozsah oprávnenia povereného zamestnanca (§ 9 ods. 2 ZP)."
Na základe právnej úpravy následne vyvodil záver, že zamestnávateľom splnomocnené osoby
"neboli osobami oprávnenými robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch za žalovaného ani na základe udeleného splnomocnenia z (...), pretože z obsahu spisu vyplýva, že v čase udelenia im tohto plnomocenstva neboli zamestnanci žalovaného.
"Inými slovami, najvyšší súd judikoval, že podmienkou platnosti úkonov smerujúcich k skončeniu pracovného pomeru, ktoré boli uskutočnené osobami na základe plnomocenstva, je tým vylúčil uplatnenie klasického občianskoprávneho inštitútu plnomocenstva na pracovnoprávne vzťahy4).
pracovnoprávny vzťah týchto osôb so zamestnávateľom
3). De facto
Obdobné závery vyslovil Okresný súd Bratislava III5), ktorý neplatnosť skončenia pracovného pomeru zdôvodnil tým,
"...že zamestnávateľ pri skončení pracovného pomeru navrhovateľa výpoveďou zo dňa (...) nepostupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Zákonníka práce, a to predovšetkým z dôvodu, že predmetná výpoveď nebola podpísaná za odporcu ako zamestnávateľa oprávnenou osobou podľa § 9 ods. 1, 2 Zákonníka práce. Aj napriek skutočnosti, že výpoveď bola podpísaná za odporcu (...), ktorému štatutárni zástupcovia odporcu dňa (...) udelili v zmysle § 31 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo na zastupovanie odporcu ako zamestnávateľa aj pri skončeniach pracovných pomerov zamestnancov, ... ak špeciálne § 9 Zákonníka práce upravuje okruh osôb konať v pracovnoprávnych vzťahoch za zamestnávateľa, nemožno súčasne postupovať podľa vš
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Súkromné právo 3/2017
