Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Obmedzenie zhromažďovacieho práva policajtom
Aktuálnou otázkou súčasnosti je nesporne uplatňovanie zhromažďovacieho práva, ktoré je garantované tak na medzinárodnoprávnej úrovni, na úrovni práva EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Uplatňovanie zhromažďovacieho práva poskytuje jednotlivcom účinný prostriedok k vyjadrovaniu názorov na veci verejné a predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti na verejnom živote. Z týchto dôvodov vystupuje do popredia otázka nielen garantovania tohto práva, ale aj vymedzenia podmienok na jeho obmedzenie. Referenčným rámcom na obmedzenie tohto práva je najmä rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Autori sa zamýšľajú najmä nad obmedzením tohto práva policajtom – príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.
The current issue is the application of the right to assembly, which is guaranteed both at the level of international law, at the level of EU law, and at the national level. Exercising the right of assembly provides individuals with an effective means of expressing opinions on public matters and is one of the main forms of active participation in public life. For these reasons, the issue of not only guaranteeing this right, but also defining the conditions for its limitation comes to the fore. The reference framework for limiting this right is mainly the decision-making activity of the European Court of Human Rights. The authors are particularly concerned with limiting this right by exercising the powers of a police officer - a member of the Police Force of the Slovak Republic.
ČENTÉŠ, J. – BELEŠ, A.: Obmedzenie zhromažďovacieho práva policajtom; Justičná revue, 75, 2023, č. 1, s. 1 – 17.
Kľúčové slová: základné právo, zhromažďovacie právo, obmedzenie, policajt, služobný zákrok, donucovací prostriedok.
Key words: fundamental right, assembly right, restriction, police officer, official intervention, means of coercion.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov, zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
I Úvod
Zhromažďovacie právo je základným právom a úzko súvisí so slobodou prejavu, pričom obidve patria k základným pilierom demokratického štátu.
1)
Uplatňovanie zhromažďovacieho práva predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti jednotlivcov na verejnom živote, ktorým sa poskytuje možnosť s určitými názormi sa stotožniť, vyjadriť im tak podporu a takto využiť svoje právo na slobodu prejavu.
2)
Možno zvýrazniť, že zhromažďovacie právo vo forme uplatnenia práva pokojne sa zhromažďovať je garantované na medzinárodnej úrovni, najmä v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor"),
3)
na úrovni práva Európskej únie, najmä v zmysle Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta"),
4)
ako aj na vnútroštátnej úrovni.II Zhromažďovacie právo v Dohovore a Charte
Zhromažďovacie právo vo forme uplatnenia práva pokojne sa zhromažďovať je garantované v čl. 11 ods. 1 Dohovoru.
5)
Toto právo úzko súvisí so slobodou prejavu podľa čl. 10 Dohovoru, preto Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") pri zhromažďovacom práve nadväzuje na svoju dlhodobo aplikovanú rozhodovaciu činnosť k slobode prejavu.
6)
Vzhľadom na funkcie zhromažďovacieho práva v spojení so slobodou prejavu považuje ESĽP čl. 11 Dohovoruza
lex specialis
vo vzťahu k čl. 10 Dohovoru, ktorý pôsobí ako
lex generalis
.
7)
Čl. 11 Dohovoru chráni len pokojné zhromaždenia; jeho ochranu nepožívajú zhromaždenia, ktorých organizátori a účastníci majú násilné úmysly alebo úmysly odmietať základy demokratickej spoločnosti. Od tejto situácie treba odlíšiť situáciu, keď sa sporadicky vyskytlo násilie zo strany iných účastníkov zhromaždenia. V takejto situácii nestráca ochranu podľa čl. 11 Dohovoruten účastník, ktorý sa správa pokojne a nemá násilné úmysly a prejavy.
8)
Možno zvýrazniť, že právo pokojne sa zhromažďovať nie je absolútnym právom, pričom podľa čl. 11 ods. 2 Dohovoru je prípustné obmedziť toto právo, ak
i) ide o obmedzenie ustanovené
zákonom
(zásada legality)
,ii) takéto obmedzenie je
nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
vzhľadom na dosiahnutie niektorého
cieľa verejného záujmu
, ktorým je národná bezpečnosť, verejná bezpečnosť, predchádzanie nepokojom alebo zločinnosti, ochrana zdravia alebo morálky alebo ochrana práv a slobôd iných
(zásada legitimity)
.
9)
Do týchto zásad možno zaradiť aj
zásadu proporcionality
obmedzenia práva pokojne sa zhromažďovať.
10)
Pritom treba brať do úvahy, že zásah do tohto práva predstavujú aj tie opatrenia, ktoré majú vo vzťahu k nositeľom tohto práva v konkrétnej situácii tzv. odradzujúci účinok (
chilling effect
),
11)
teda im plný výkon práva síce neznemožňujú, ale odrádzajú od neho.Podľa ESĽP - prípustnosť zásahu do práva pokojne sa zhromažďovať je potrebné posúdiť na základe (uvedených) zásad vo vzťahu najmä k prijatým opatreniam orgánov verejnej moci:
12)
1) pred konaním zhromaždenia
i) najmä povinnosť získať povolenie na konanie zhromaždenia alebo vykonať oznamovaciu povinnosť s možnosťou orgánu verejnej moci zakázať zhromaždenie;
ii) opatrenia poriadkového charakteru, napr. preventívne zisťovanie totožnosti účastníkov zhromaždenia, resp. obmedzenie osobnej slobody účastníkov pri ceste na zhromaždenie; takéto opatrenia môžu však byť aplikované aj v neskorších štádiách;
2) v jeho priebehu
i) predčasné rozpustenie zhromaždenia;
ii) obmedzenie osobnej slobody účastníkov konania;
3) alebo po jeho skončení
i) uloženie sankcií účastníkom zhromaždenia.
Povinnosť získať
predchádzajúce povolenie na konanie zhromaždenia alebo oznamovacia povinnosť
s oprávnením zakázať zhromaždenie
per se
nie sú v rozpore s právom na pokojné zhromažďovanie podľa čl. 11 Dohovoru.
13)
Nie je možné ukladať sankcie za účasť na zhromaždení, ktoré bolo povolené alebo nebolo zakázané, ak sankcionovaná osoba nespáchala protiprávny čin (najmä násilný alebo verbálny trestný čin). Účastníci zhromaždenia v takomto prípade nemôžu byť postihnutí za správny delikt (vrátane disciplinárneho deliktu), teda nie je prípustná ani akákoľvek mierna sankcia.
14)
Opatrenie spočívajúce v povoľovacom konaní alebo oznamovacej povinnosti však nesmie byť samoúčelné, resp.
nesmie predstavovať skrytú prekážku
(
hidden obstacle
) práva na pokojné zhromažďovanie. Ohlasovanie alebo povoľovanie zhromaždení má, totiž, umožniť orgánom verejnej moci prijať potrebné opatrenia na bezproblémový priebeh zhromaždení, nie im v nich brániť; napr. predchádzajúce nepovolenie alebo zákaz zhromaždenia, ktoré následne bez akéhokoľvek narušenia prebehne, predstavujú zásah do tohto práva podľa čl. 11 Dohovoru práve preto, že nevydanie príslušného povolenia má odradzujúci účinok tak vo vzťahu k reálnym, ako aj vo vzťahu k potenciálnym účastníkom zhromaždenia. Nepovolenie teda môže predstavovať porušenie práva podľa čl. 11 Dohovoru, pokiaľ nie je vykonané na základe zákona, nesleduje legitímny cieľ alebo nie je v demokratickej spoločnosti nevyhnutné.
15)
Orgány verejnej moci sú povinné uplatňovať určitú
mieru tolerancie voči účasti na nepovolených alebo zakázaných zhromaždeniach
, ak účastníci zhromaždenia nepáchajú iné protiprávne, najmä násilné konanie. Nepovolenie alebo zákaz zhromaždenia nepredstavuje "
bianko šek
" pre orgány verejnej moci na automatické prijatie represívnych opatrení voči účastníkom takého zhromaždenia.
16)
Zásada proporcionality, totiž, aj v takých prípadoch vyžaduje posúdenie, aký cieľ verejného záujmu je opatrením sledovaný, prečo nebolo zhromaždenie povolené (alebo bolo zakázané), aké riziká vyplývali z konania zhromaždenia - napr. ak zhromaždenie bolo zvolané na miesto, kde neprišlo k obmedzeniu dopravy a neboli blokované chodníky, účastníci zhromaždenia sa správali pokojne, neboli ozbrojení a bežný život bol narušený len v miere, ktorá zodpovedá takému zhromaždeniu - násilné rozpustenie takého nepovoleného zhromaždenia a obmedzenie osobnej slobody jej účastníkov nie sú primerané podstate práva na pokojné zhromažďovanie podľa čl. 11 Dohovoru.
17)
V osobitných prípadoch náhlych spoločenských alebo politických udalostí môže vzniknúť potreba
spontánneho zhromaždenia
(napr. demonštrácie), ako okamžitej reakcie občianskej spoločnosti. Neskoršie konanie zhromaždenia by z podstaty veci mohlo spôsobiť jeho obsolentnosť. V takom prípade nedodržanie povoľovacieho konania alebo oznamovacej povinnosti môže byť "
kryté
" podstatou práva podľa čl. 11 Dohovorua prípadné rozpustenie takého zhromaždenia s použitím donucovacích prostriedkov by bolo v rozpore so zásadou proporcionality. To platí najmä v prípade, že právna úprava povoľovacieho alebo oznamovacieho konania upravuje príliš dlhé lehoty na podanie žiadosti alebo oznámenia vopred napríklad v dĺžke 10 dní, resp. právna úprava vôbec nepredpokladá možnosť usporiadania spontánnych zhromaždení.
18)
Je však možné, že nedodržanie povoľovacieho konania alebo oznamovacej povinnosti môže mať za následok rozpustenie spontánneho zhromaždenia v súlade s podstatou čl. 11 Dohovoru napr. v prípadoch násilného správania, blokovania dopravy, teda podľa miery porušenia alebo ohrozenia verejného poriadku, príp. iných cieľov verejného záujmu.
19)
Povolené alebo vopred ohlásené (a nezakázané) zhromaždenie môže byť v súlade s čl. 11 Dohovoru predčasne rozpustené, najmä v prípadoch páchania trestnej činnosti (napr. výtržnosť). Pokiaľ ide o prípady
narušenia bežného života
(mesta, obce, regiónu) následkom konania zhromaždenia, najmä narušenia dopravy, primeraný rozsah tolerancie nie je možné určiť
in abstracto
. V zásade každá zhromaždenie prináša v určitej miere narušenie bežného života a pri posudzovaní primeranosti je nevyhnutné prihliadať na konkrétne okolnosti tohto narušenia.
20)
Vo všeobecnosti však platí, že úmyselné nedodržanie pravidiel verejných zhromaždení zo strany organizátorov protestu, ktorý spôsobí narušenie bežného života nad nevyhnutnú mieru, nepožíva privilegovanú ochranu ako pokojné politické prejavy alebo diskusie o otázkach verejného záujmu.
21)
Pokiaľ ide o
sankcie ukladané účastníkom zhromaždení
, ich prípustnosť je taktiež v súlade s mierou voľnej úvahy štátu a so zásadou proporcionality - nevyhnutné posúdiť, a to vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä sledovaný cieľ, závažnosť protiprávneho konania účastníkov zhromaždenia (porušenie podmienok povoleného zhromaždenia) a charakter sankcie. To taktiež znamená, že povaha a závažnosť sankcií sú jedným z faktorov, ktoré sa zohľadnia pri posudzovaní primeranosti zásahu do práva na pokojné zhromažďovanie.
22)
Veľká komora ESĽP vyslovila,
23)
že aj sankcie, ktoré majú charakter trestnoprávnych sankcií podľa čl. 6 Dohovoru (sankcie spojené s odňatím slobody, ale aj peňažné sankcie), za závažné porušenie pravidiel zhromaždenia - s následkom vážneho narušenia bežného života - sú v súlade s právom podľa čl. 11 Dohovoruaj vtedy, ak ide o cieľ ochrany práv a slobôd iných (čiže nielen ochranu verejného poriadku), teda aj v prípade blokovania dopravných ciest. Naopak, účasť na pokojnom zhromaždení bez uvedených následkov v zásade nesmie viesť k ukladaniu sankcií s trestnoprávnym charakterom.
24)
V podmienkach
právneho poriadku Európskej únie
je garancia práva pokojne sa zhromažďovať upravená v čl. 12 ods. 1 Charty. Súdny dvor EÚ priznáva tomuto právu charakter "
slobody demonštrácií
", pričom vychádza z koncepcie paralelnej (spoločnej) aplikácie slobody prejavu a slobody zhromažďovania.
25)
Na druhej strane, Súdny dvor EÚ priznal, že sloboda prejavu ani sloboda zhromažďovania nie sú absolútnymi právami (slobodami), je nevyhnutné ich vykladať vo vzťahu k spoločenskému účelu.
26)
Výkon slobôd môže byť obmedzený v súlade s čl. 52 ods. 1 Charty pod podmienkou, že obmedzenie je ustanovené zákonom, rešpektuje podstatu slobôd a je dodržané kritérium proporcionality obmedzenia (vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť vo vzťahu k cieľu všeobecného záujmu alebo ochrane práv a slobôd iného). Garancií podľa Charty sa však možno dovolávať, ak ide o oblasť patriacu do pôsobnosti práva EÚ (čl. 52 ods. 5 Charty), čo obmedzuje možnosť aplikácie garancie slobody zhromažďovania podľa Charty.III Zhromažďovacie právo v slovenskom právnom poriadku
Zhromažďovacie právo - vo forme up
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 1/2023
