Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Oslobodenie spod obžaloby - existuje možnosť voľby?

Oslobodenie spod obžaloby je z pohľadu obvineného najpriaznivejšie rozhodnutie, ktoré prichádza do úvahy po skončení trestného konania. Rozsudok, ktorým súd zbavil obvineného viny, by mal nepochybne vyvolať úľavu na strane obvineného a jeho spokojnosť s výsledkom konania, pretože jeho obhajoba bola úspešná. Oslobodenie spod obžaloby môže však mať v praxi niekoľko podôb v závislosti od toho, ktoré "písmeno" z možných siedmych možností súd vyberie ako dôvod pre oslobodenie spod obžaloby. Otázkou ostáva, či je obvinenému jedno, ktoré písmeno súd "zvolí" ako dôvod pre oslobodenie spod obžaloby.

 

Dôvody oslobodenia spod obžaloby
Dôvody oslobodenia spod obžaloby ustanovuje Trestný poriadok (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej iba "Trestný poriadok" alebo "TP") v § 285:
"Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak:
  1. nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
  2. skutok nie je trestným činom,
  3. nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný,
  4. obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
  5. obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie,
  6. trestnosť činu zanikla, alebo
  7. prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2."
O tom, že tieto dôvody nie sú ekvivalentné pre obvineného, sa dozvieme z odbornej literatúry:
"Dôvod oslobodenia spod obžaloby potom môže byť predmetom námietok obžalovaného, ktorý je oprávnený napadnúť odvolaním aj oslobodzujúci rozsudok a domáhať sa priaznivejšieho dôvodu, než ktorý bol v rozsudku uvedený (R 68/1978)."
1) Ako vyplýva z dáta uvedeného citovaného judikátu, ide o niekoľko desaťročí akceptovaný názor odbornej verejnosti. Hoci ide o českú odbornú literatúru, dôvody pre oslobodenie spod obžaloby pod písmenami a) až c) sú a boli tie isté pre Slovenskú i Českú republiku a citovaný text platí bez ohľadu na zmeny v tomto, či iných ustanoveniach, ktoré nastali prijatím nových trestnoprávnych kódexov. Práve týmto dôvodom by som sa chcel venovať na nasledujúcich riadkoch tohto článku a rozobrať 2 prípady z praxe, ktoré vyvolávajú pochybnosti o tom, ktorý z uvedených dôvodov pod písm. a) až c) je potrebné aplikovať.
Odborná literatúra k týmto trom dôvodom uvádza, že
"priaznivejšie sú podľa okolností prípadu práve dôvody podľa písm. a), b) a c)"
2)oproti iným dôvodom.
"Dôvod uvedený pod písm. a) je priaznivejší než dôvod podľa písm. b) - porovnaj R 37/1989-III. Oslobodenie spod obžaloby podľa dôvodu pod písm. c) môže byť v konkrétnom prípade pre neho najpriaznivejšie - porovnaj B 2/1989-7-II."
3)
Pre aplikáciu dôvodov oslobodenia spod obžaloby podľa písm. a) až c) je dôležitý fakt, že
"oslobodenie spod obžaloby toho istého obvineného pre jeden a ten istý skutok môže byť opreté len o jeden z týchto dôvodov ..., pretože tieto sa vzájomne vylučujú."
4)
Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvody pre oslobodenie spod obžaloby podľa písm. a) až c) nemusia byť v danom prípade ekvivalentné, a je vylúčené, aby bolo možné aplikovať viacero týchto dôvodov na jeden a ten istý prípad. Každý prípad oslobodenia spod obžaloby teda môže spadať pod charakteristiku výlučne jedného z týchto dôvodov a nie je možná alternatívna voľba medzi nimi. V zásade by tiež malo platiť, že súd by pri aplikovaní dôvodov oslobodenia spod obžaloby mal postupovať od písm. a) a ďalší dôvod skúmať len v tom prípade, že predchádzajúci naplnený nie je.5) Preto treba z teoretického hľadiska jednoznačne vymedziť, čo sa rozumie pod naplnením jednotlivých dôvodov oslobodenia spod obžaloby podľa písm. a) až c).
Dôvod podľa § 285 písm. a) je na mieste vtedy, ak
"súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ... nemôže spoľahlivo uzavrieť, že sa vôbec stal skutok uvedený v obžalobnom návrhu, ..., teda, že sa neuskutočnilo to, čo sa v popise skutku uvádza. ... Pre použitie tohto oslobodzujúceho dôvodu tiež nie je nutné, aby sa nestalo vôbec nič z toho, čo uvádza obžalobný návrh v popise skutku. ... Oslobodenie spod obžaloby podľa tohto ustanovenia je na mieste ako v prípade, ak sa preukáže, že sa skutok nestal, tak aj v prípade, že po úplnom a správne vykonanom dokazovaní a po všestrannom vyhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú dôvodné pochybnosti o tom, že sa skutok skutočne stal."
6)
Z uvedenej definície je zrejmé, že tento dôvod je na mieste vždy vtedy, ak nie je preukázaný skutok v celosti, alebo ak nie sú preukázané niektoré jeho podstatné náležitosti, t.j. ak na podklade vykonaného dokazovania nemožno bez dôvodných pochybností súhlasiť s priebehom skutku tak, ako ho definovala obžaloba. Odborná literatúra jasne určuje, že preukázanie ča
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Zo súdnej praxe 3/2015

Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Zo súdnej praxe

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov