Trestno-procesný inštitút zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, najmä s ohľadom na predpoklady jeho aplikácie zo strany generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor SR"). Jeho osobitosť je daná tým, že o ňom koná a rozhoduje výlučne generálny prokurátor SR, a tiež tým, že jeho aplikácia je obmedzená výlučne na právoplatné rozhodnutia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní (prokurátor a policajt) v štádiu prípravného konania. Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní nemá výlučne návrhovú (dispozitívnu) povahu, pretože generálny prokurátor SR ho môže aplikovať aj bez návrhu oprávnenej osoby
(ex offo).
V tomto zmysle má tento trestno-procesný inštitút povahu kasačného oprávnenia generálneho prokurátora SR, ktorý ním môže reagovať na zistenú nezákonnosť právoplatných rozhodnutí orgánov činných v trestnom konaní, prípadne aj v ich postupe, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to len ich zrušením podľa
§ 363 ods. 1 Trestného poriadku.
7)
V prípade, ak generálny prokurátor SR nezistí porušenie zákona alebo uplynula lehota na postup podľa
§ 363 ods. 1 Trestného poriadku, upovedomí o tom osobu, ktorá návrh podala podľa
§ 365 ods. 1 Trestného poriadku (rovnako postupuje, keď návrh na postup podľa
§ 363 ods. 1 Trestného poriadku podala neoprávnená osoba). Z uvedeného vyplýva, že jedinou procesnou situáciou, v ktorej generálny prokurátor SR vydáva rozhodnutie (uznesenie) v konaní podľa
§ 363 a nasl. Trestného poriadku, je zistenie dôvodu nezákonného právoplatného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní (a to či už na základe návrhu oprávnenej osoby alebo
ex offo).
V ostatných situáciách takúto osobu len "upovedomuje."
Z hľadiska právnej úpravy zvýrazňujeme, že aplikáciou tohto trestno-procesného inštitútu možno zrušiť
nie len právoplatné meritórne rozhodnutia,
ale aj
ďalšie právoplatné rozhodnutia,
ktorými bol porušený zákon v prípravnom konaní. Stotožňujeme sa s právnym názorom R. Mandalíka (pozri použitá literatúra), ktorý, rovnako ako my, za nedostatok na strane zákonodarcu označil možnosť zrušiť všetky nezákonné právoplatné rozhodnutia, vydané policajtom a/alebo prokurátorom v prípravnom konaní. Menovaný svoj právny názor doplnil o predlžovanie prípravného konania a o charakter tohto trestno-procesného inštitútu, ktorým by sa mali zrušiť iba rozhodnutia zásadného významu. S uvedeným právnym názorom sa stotožňujeme a poukazujeme na pôvodnú právnu úpravu tohto trestno-procesného inštitútu, ktorá limitovala jeho použitie len na
"podstatné porušenie zákona."
Sumarizujúc uvedené konštatujeme, že súčasná právna úprava tohto inštitútu nezodpovedá jeho zaradeniu medzi mimoriadne opravné prostriedky, keď možno jeho aplikáciou zrušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutie prokurátora a/alebo policajta v prípravnom konaní. Za zásadné považujeme tiež to, že jeho aplikovaním možno "obísť" riadne opravné konanie, keď oprávnená osoba môže podať návrh na jeho aplikovanie, bez predchádzajúceho využitia (podania) oprávneného prostriedku (sťažnosť).
Zastávame právny názor, že je potrebné obmedziť použitie tohto mimoriadneho opravného prostriedku iba na prípady
podstatného porušenia zákona.
V tejto súvislosti poukazujeme tiež na dôvodovú správu k Trestnému poriadku, v zmysle ktorej použitie tohto inštitútu pripadalo do úvahy v trestných veciach, v ktorých nekonal súd a bolo rozhodnuté prokurátorom o postúpení veci inému orgánu, zastavení trestného stíhania alebo podmienečnom zastavení trestného stíhania, alebo išlo o trestné konanie (trestné stíhanie), ktoré v tomto rozsahu spočívalo v chybnom procesnom postupe, ktorého nezákonnosť môže napraviť generálny prokurátor SR. Na porovnávanie uvádzame, že podľa súčasnej právnej úpravy generálny prokurátor SR
"zruš! právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktorému predchádzalo, bol porušený zákon." Z
tejto právnej úpravy vyplýva povinnosť generálneho prokurátora SR zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora a/alebo policajta, ktorým bol porušený zákon, vrátane trestného konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
Zároveň na základe aplikačných poznatkov z uplatňovania zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní považujeme za aktuálne zaoberať sa aj ďalšími rozhodnutiami (okrem meritórnych rozhodnutí), v prípade ktorých by pripadalo do úvahy uplatnenie tohto inštitútu. Pri týchto rozhodnutiach by bol potrebný enumeratívny výpočet rozhodnutí, ktoré by bolo možné týmto trestno-procesným inštitútom zrušiť v prípravnom konaní. Zákonodarca by predmetným výpočtom ustanovil konkrétne rozhodnutia, v prípade ktorých by sa oprávnená osoba mohla domáhať (na základe návrhu) uplatnenia základného práva na inú právnu ochranu podľa
§ 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Týmto výpočtom rozhodnutí by sa zamedzilo akýmkoľvek úvahám, či to-ktoré právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta možno/nemožno zrušiť v prípravnom konaní.
Vieme si predstaviť, že by takýmto rozhodnutím bolo aj uznesenie o vznesení obvinenia. Poznamenávame, že v zmysle aktuálnej rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR
"formulácia
"vo vecí nie je úplným synonymom formulácie "vo veci samej" a má širší rozsah (napr.
§ 32 ods. 4 Trestného poriadku). Navyše, bez ohľadu na uvedenú terminológiu má vznesenie obvinenia minimálne kvázi meritórnu povahu, nakoľko bez neho trestné stíhanie konkrétnej osoby nie je možné."
8)
V takomto prípade by mal však zákonodarca zvážiť tiež úpravu, ktorou by podmienil použitie tohto trestno-procesného inštitútu podmienkou, podľa ktorej nemožno dosiahnuť nápravu porušenia zákona inak [napr. postupom podľa
§ 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku].
Vo vzťahu k tomuto trestno-procesnému inštitútu je tiež potrebné precizovať jeho právnu úpravu tým, aby podmienkou podania návrhu na zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípravnom konaní bolo predchádzajúce podanie sťažnosti oprávnenou osobou a rozhodnutie o nej.
3 Aplikačné poznatky z uplatňovania zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
Diskutovanou otázkou z hľadiska zrušenia právoplatných uznesení orgánov činných v trestnom konaní (prokurátora a policajta) je, či by mali byť tieto rozhodnutia zrušené postupom podľa
§ 363 Trestného poriadku výlučne v prípade, ak sa vedie trestné stíhanie voči obvinenému alebo aj v prípade, ak sa vedie trestné stíhanie tzv. vo veci (bez vznesenia obvinenia voči konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe, postupom podľa
§ 199 Trestného poriadku). Aktuálne máme vedomosť, že bolo postupom podľa
§ 363 Trestného poriadku zrušené právoplatné rozhodnutie (uznesenie) v prípravnom konaní postupom podľa
§ 363 Trestného poriadku tiež v prípade, keď sa viedlo trestné stíhanie len tzv. vo veci.
Zastávame právny názor, že v prípade novelizácie
§ 363 a nasl. Trestného poriadku by bolo žiaduce pri enumeratívnom výpočte rozhodnutí, ktoré možno zrušiť v zmysle tohto ustanovenia, obmedziť jeho aplikovanie na právoplatné rozhodnutia, v ktorých sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému. Tento právny názor podporujeme tým, že uznesenie o vznesení obvinenia považujeme za jeden z najzávažnejších zásahov do práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, keď sa určuje subjekt, proti ktorému sa vedie trestné stíhanie za skutok, ktorý orgány činné v trestnom konaní právne kvalifikujú ako trestný čin. Takáto právna úprava by zodpovedala aj zneniu