Ponuková povinnosť vhodnej práce

Okresný súd rozsudkom určil, že výpoveď žalovanej spoločnosti zo 16. augusta 2006 daná žalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2. Zákonníka práce, podľa ktorej sa pracovný pomer žalobcu mal skončiť k 31. decembru 2006, je neplatná a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, sa už nezaoberal existenciou hmotnoprávnych podmienok platnosti výpovede týkajúcich sa náležitostí výpovede a povinnosti prerokovať vopred výpoveď so zástupcami zamestnancov, ale sa zameral na zistenie, či žalovanej vznikla ponuková povinnosť, a či túto svoju povinnosť aj v zmysle § 63 Zákonníka práce splnila. V tejto súvislosti uviedol, že ustanovenie § 63 ods. 2 Zákonníka práce stanovuje tzv. ponukovú povinnosť zamestnávateľa, ktorej splnenie je hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru. Podľa ustálenej judikatúry nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu, teda ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať. Splnenie tejto ponukovej povinnosti v konaní o neplatnosť výpovede musí preukázať zamestnávateľ. V danej veci žalovaná od začiatku tvrdila, že v čase dania výpovede nemala žiadne voľné pracovné miesto v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve, a preto nemohla ponukovú povinnosť splniť. Žalobca však súdu predložil dôkaz - tabuľku vypracovanú žalovanou (aj) o plánovanom počte pracovných miest a o skutočnom počte pracovných miest za rok 2006, z ktorého dôkazu vyplýva, že plánované pracovné miesta boli v počte 1610 a v skutočnosti obsadené pracovné miesta boli v počte 1550. Správnosť tohto dôkazu bola potvrdená aj svedeckými výpoveďami svedkov G. a Sch., ktorí uviedli, že v čase výpovede boli na odštepnom závode K. (ďalej len "OZ K.") voľné minimálne pracovné miesta technického pracovníka GIS, ktoré potom zastával Ing. K., resp. aj robotnícke pracovné miesto prevádzkového montéra a pracovné miesta strážnikov. Keďže žalovaná tvrdila, že v rozhodnom čase sa voľné pracovné miesta týkali jej iných odštepných závodov a nie OZ K., žalovanú zaťažovalo dôkazné bremeno, aby toto svoje tvrdenie preukázala. Žalovaná na preukázanie uvedenej skutočnosti však žiadne dôkazy neprodukovala a neuviedla ani žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť zistenia vyplývajúce z tabuľky o plánovanom a skutočnom počte pracovných miest za rok 2006 a z výpovedí uvedených svedkov (za také nepovažoval dôkaz o odchode do dôchodku zamestnanca F. a ani dôkaz o zmene miesta výkonu práce zamestnanca Ing. K.). Na základe uvedených úvah dospel k záveru, že žalovanej vznikla ponuková povinnosť, lebo mala možnosť v mieste výkonu práce žalobcu ďalej zamestnávať. Túto povinnosť si nesplnila a nebola teda splnená hmotnoprávna podmienka platnosti výpovede vyplývajúca z ustanovenia § 63 ods. 2 Zákonníka práce. Považoval preto žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukázaním na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP.

Krajský súd na odvolanie žalovanej rozsudok sú