Vplyv zastavenia konania na plynutie premlčacej doby v incidenčnom konaní

Krajský súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému určenia, že vyhlásenie vkladateľa BBB, s. r. o. z 25. marca 2002 o vložení nehnuteľného a hnuteľného majetku spoločnosti BBB, s. r. o. do základného imania spoločnosti TTT, a.s. je voči všetkým konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné. Navrhol, aby bol žalovaný povinný vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu všetky nehnuteľnosti, ako aj hnuteľné veci a iné majetkové hodnoty a pre prípad, že nebude možné uvedený nehnuteľný a hnuteľný majetok vrátiť žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20 063 267,60 eur.

Súd prvého stupňa s odkazom na § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 4 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len "ZKV") a § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ")uviedol, že už pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu BBB, s. r. o. sa žalobou z 25. októbra 2005 domáhal odporovateľnosti právnych úkonov. V priebehu uvedeného súdneho konania bol na žalovaného TTT a.s. vyhlásený konkurz, pričom v konaní o odporovateľnosť právnych úkonov bolo možné pokračovať len so súhlasom správcu, ktorý ho však neudelil. V dôsledku toho nebolo možné vec prerokovať a rozhodnúť a podľa žalobcu jediným riešením bolo zobrať žalobu späť a podať novú žalobu, čiže vyvolať opäť súdne konanie o odporovateľnosť, avšak s tým rozdielom, že v tomto novom konaní už súhlas správcu úpadcu TTT, a.s. nie je potrebný. Na základe späťvzatia žalobcu tak bolo pôvodné konanie zastavené uznesením z 18. novembra 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23. decembra 2014. Podľa názoru žalobcu právoplatnosťou tohto uznesenia odpadla prekážka, ktorá spôsobila spočívanie premlčacej doby, a premlčacia doba začala opäť plynúť vo svojej zostávajúcej časti 23. decembra 2014. Žalobu podal 18. marca 2015. Zo zostávajúcej časti premlčacej doby uplynuli približne tri mesiace. V dôsledku spočívania premlčacej doby bola opätovná žaloba podaná v lehote a žalobca má za to, že jeho nárok nie je premlčaný.

S uvedeným názorom súd prvého stupňa nesúhlasil a zdôraznil, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v p