Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Krajský súd v B. rozsudkom zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) a e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") rozhodnutie z 26. septembra 2008 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu a zmenil prvostupňové rozhodnutie z 3. júla 2008 v časti výroku pod bodom a) a b) a vo zvyšnej časti rozhodnutie potvrdil. V druhej časti výroku napadnutého rozsudku krajský súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a položenie predbežných otázok Európskemu súdnemu dvoru. Krajský súd tiež uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania v sume 306,19 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozsudku.

V odôvodnení krajský súd, s odkazom na jednotlivé ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej v texte rozsudku iba "správny poriadok") uviedol, že z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v súlade s cit. ustanoveniami, pretože po tom, ako z vlastného podnetu začal konanie, neumožnil účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, nepostupoval s ním v úzkej súčinnosti a svojim postupom mu znemožnil obhajovať svoje práva.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že žalobca mal možnosť sa oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie t.j. materiálom tvoriacim podklad uznesenia vlády SR č. 457/2008 pred začatím správneho konania. Uviedol, že je nespochybniteľné, že vláda SR prerokovala návrh opatrenia predloženého žalovaným 2. júla 2008, kedy vydala aj uznesenie o všeobecnom hospodárskom záujme, t.j. deň pred vydaním prvostupňového rozhodnutia, ktorý by mal byť zároveň totožný s dňom jeho doručenia žalobcovi. Poukázal na to, že je vylúčené, aby sa mohol žalobca v tak krátkom čase dostatočne oboznámiť s príslušnými podkladmi, zaujať k nim stanovisko a navrhnúť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenie. V administratívnom spise sa nenachádza žiaden doklad preukazujúci rokovanie účastníkov konania o navrhovaných opatreniach v súvislosti pred uvedenými termínmi, ktorým by žalovaný preukázal informovanosť žalobcu o pripravovaných opatreniach.

Krajský súd ďalej poukázal na to, že v spise sa nenachádza doklad, ktorým žalovaný preukazuje primeranosť určenej ceny regulácie ceny dodávok energie, najmä uznesenie vlády SR č. 457/2008, zdroj tvrdených štatistických údajov o výške podielu výdavkov slovenských domácností na energie v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ, o množstve ročnej spotreby elektrickej energie domácnosťami a malými podnikmi, hodnoverný doklad o vývoji cien elektrickej energie v rámci ostatných štátov EÚ, dôkaz preukazujúci podiel žalobcu na výrobe a dodávke elektrickej energie na Slovensku ani dôkaz potvrdzujúci obavu žalovaného z rastúcich vplyvov žalobcu na vývoj trhu v danej oblasti s konkretizáciou očakávaných dopadov. V oboch preskúmavaných rozhodnutiach sa uvádzajú tvrdenia o všeobecnom hospodárskom záujme, ktorý nie je patrične doložený, žalovaný ho dokladal iba odkazom na vydané uznesenie vlády SR, avšak toto nie je z dôvodu absencie akéhokoľvek dôkazu v administratívnom spise preskúmateľné súdom. Podľa názoru krajského súdu, chýbajúce podklady k rozhodnutiu spôsobili aj nedostatočné vysporiadanie sa žalovaného s námietkou žalobcu ohľadom jeho diskriminácie v porovnaní s ostatnými dodávateľmi energií.

Krajský súd, poukazujúc na ustanovenia zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte rozsudku iba "zákon o energetike") tiež uviedol, že z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, aké ďalšie subjekty sú dodávateľmi elektrickej energie na území SR, akej štruktúre odberateľov dodávajú energiu a v akom množstve, nebolo teda možné preskúmať, či povinnosti uložené žalobcovi spĺňajú náležitosti definované v § 15 ods. 4 zákona o energetike, najmä požiadavky antidiskriminačnej.

Krajský súd ďalej konštatoval, že výrok napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového, nespĺňa atribúty presnosti a určitosti výrokovej časti, pričom za najväčší nedostatok považoval chýbajúcu konkretizáciu ceny určeného množstva elektrickej energie pre určených odberateľov. Určenie ceny krajský súd nepovažoval za dostatočné, odkazom na to, že cenu určí Regulačný úrad sieťových odvetví (správne má byť "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví" - ÚRSO"], pričom toto určenie nie je súčasťou rozhodnutia. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že podmienka určená pod písm. b) výrokovej časti napadnutého rozhodnutia nie je zo strany žalobcu vykonateľná, pretože nemá nástroje na kontrolu spôsobu, či budú koneční dodávatelia žalobcom dodanú energiu dodávať určenému okruhu odberateľov.

Na záver krajský súd uviedol, že vzhľadom na to, že rozhodnutia žalovaného vykazujú vady, pre ktoré sú nepreskúmateľné, požiadavku na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Európskemu súdnemu dvoru považoval za predčasnú. Žalobu v tejto časti bolo z uvedených dôvodov potrebné zamietnuť.

Žalovaný podal proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote 28. júla 2009 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že krajský súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tým nespoľahlivo zistil skutkový stav veci. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci.

Žalovaný poukázal na to, že vo výrokovej časti napadnutého rozsudku je uvedené, že "Krajský súd v B. napadnuté rozhodnutie žalovaného z 26. septembra 2008 zrušuje podľa § 250j ods. c), d) a e) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie." Ide o nesprávne a zmätočné uvedenie právneho predpisu. Nepresné označenie právneho predpisu, podľa ktorého krajský súd rozhodol, predstavuje závažný nedostatok rozsudku, na základe ktorého výrok rozsudku nadobúda charakter zmätočnosti.

Žalovaný k údajnému nepostupovaniu v súlade s § 32, 33 ods. 1 a 2, § 34 ods. 1 až 5 správneho poriadku, s odkazom na s. 9, posledný odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, pretože správny poriadok nikde vo svojich ustanoveniach neobsahuje a neuvádza dobu zisťovania skutkového stavu. V otázke lehoty, v ktorej musel žalovaný stanoviť povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, je zrejmé, že musel konať bez zbytočného odkladu, kedže situácia na trhu s elektrinou sa vyvíja z hľadiska kontrahovania objemov na dennej báze. Odklad rozhodnutia by spôsobil vážne poškodenie záujmov štátu pri zabezpečení energetickej bezpečnosti. To by mohlo mať nielen vážne dôsledky na ekonomiku štátu, ale spôsobilo by aj ohrozenie majetku, života a zdravia občanov. Žalovaný uviedol, že tieto súvislosti krajský súd neposúdil ako relevantné napriek tomu, že tak mal urobiť a nezaoberal sa ani podstatou rozhodnutia žalovaného ani energetickou bezpečnosťou štátu a postupmi súvisiacimi s okolnosťami, ktoré podmieňovali postup žalovaného ako správneho orgánu. Z aspektu uvedených skutočností sa určité časové rezervy v postupe žalovaného, ktoré boli v prvostupňovom súdnom konaní spochybnené, javia vzhľadom na charakter rozhodnutia, ktorým boli zabezpečované povinnosti vo všeobecnom hospodárskom záujme, ako plne odôvodnené.

Pokiaľ ide o tvrdenia o nedoloženom hospodárskom záujme a údajnej diskriminácii žalobcu, žalovaný v odvolaní uviedol, poukazujúc na s. 10 prostredný odsek odôvodnenia napadnutého rozsudku, že v súlade so smernicou 2003/54/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou notifikoval povinnosti vo všeobecnom hos