Vada odvolania vo vzťahu k rozsahu a dôvodom odvolania

Okresný súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1019,99 eur s 8,76% úrokom z omeškania ročne od 14. januára 2010 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 60,97 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie odôvodnil odkazom na § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4, § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj "OZ") v znení účinnom od 1. apríla 2004, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 879 f) ods. 3, 4 OZ. Okrem toho poukázal aj na čl. 3 ods. 1, 2, 3, čl. 5, čl. 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli úverovú zmluvu č. 5304263697 o poskytnutí revolvingového úveru s dohodnutým úverovým rámcom 995,82 eur (30 000 Sk), s výškou mesačnej s plátky 39,83 eur (1 200 Sk), ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Predmetnú zmluvu posúdil v súlade s ustanovenia § 52 ods. 1 a nasl. OZ, účinným od 1. apríla 2004 ako štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Vyslovil názor, že z úverovej zmluvy nemožno zistiť ďalšie podmienky poskytnutia a splácania úveru, pretože tieto boli zakomponované v úverových podmienkach žalobcu, ktoré boli vyhotovené v drobnom, voľným okom nečitateľnom písme. Z uvedeného dôvodu vyslovil pochybnosť, či mal možnosť žalovaný sa s nimi oboznámiť. S odkazom na uvedené považoval úverové podmienky žalobcu tvoriace prílohu úverovej zmluvy za neplatné, v dôsledku čoho bolo možné priznať žalobcovi plnenie len titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovanému tým, že prijal plnenie na základe týchto neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré boli neplatné. Preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1019,99 eur, predstavujúcu rozdiel medzi čerpanou sumou, t.j. sumou 4 393,51 eur a sumou uhradenou žalovaným, t.j. sumou 3 373,51 eur a vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol. Okrem toho priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,76% ročne od 14. januára 2010 do zaplatenia. V súvislosti s úverovými podmienkami žalobcu uviedol, že žalobcovi nič nebránilo v tom, aby dojednanie ohľadne svojich jednotlivých nárokov uviedol priamo v zmluve tak, aby tieto boli čitateľné a zrozumiteľné. Poukázal na to, že na uvedenú skutočnosť reagoval zákonodarca tým, že s účinnosťou od 1. júna 2010 vsunul do Občianskeho zákonníka ustanovenie § 53c ohľadom veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách pod následkom neplatnosti zmluvy. Navyše v zmysle ustanovenia § 879f OZ spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred 1. aprílom 2004 museli byť dané do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 OZ účinného od 1. apríla 2004 s tým, že pokiaľ neboli dané do súladu, tak sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosť tohto zákona, t.j. od 1. apríla 2004. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP").

Krajský súd odvolanie žalobcu zamietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Súd s odkazom na § 5 ods. 1 a 2 OSP, § 205 ods. 1, 2 a 3 OSP, § 221 ods. 1 písm. d) a f) OSP konštatoval, že uplynutím lehoty na odvolanie zaniká možnosť odvolateľa upravovať nielen rozsah, v akom