Niekoľko poznámok k navrhovanej úprave konania štatutárneho orgánu v novom súkromnom práve (2. časť)

Analýzou právnej úpravy prejavu vôle kapitálovej obchodnej spoločnosti sme na inom mieste dospeli k záveru, že kapitálová obchodná spoločnosť potrebuje pre jej aktívnu účasť v právnych vzťahoch zastúpenie, ktoré jej umožňuje prejavovať vôľu, ktorá je jej určitým algoritmom pričítaná. Vzhľadom na to, že právne úpravy formulujú pre prípad zmluvného a zákonného zastúpenia odlišné pravidlá pre prípadný stret záujmov, pre odstránenie výkladových nejasností sa javí ako nevyhnutné, aby právna úprava výslovne vymedzila, či konanie štatutárneho orgánu je prípadnom zmluvného alebo zákonného (či prípadne iného) zastúpenia, a aby jednoznačne vymedzila s tým spojenú otázku aplikácie regulácie stretu záujmov zmluvného, resp. zákonného zastúpenia na konanie štatutárneho orgánu s prítomnou kolíziou v záujmoch. Uvedené platí o to viac, že v právnej teórii síce panuje zhoda na tom, že štatutárne orgány predstavujú zástupcov právnickej osoby, menej jasná je však už povaha tohto zastúpenia (zmluvné, zákonné, resp. iné - zastúpenie orgánmi), no ešte menej sa zdá byť jasné to, či vôbec a prípadne v akom rozsahu na konanie člena štatutárneho orgánu možno aplikovať reguláciu stretu záujmov zmluvného, resp. zákonného zastúpenia.

Nová úprava českého občianskeho zákonníka upúšťa od koncepcie priameho konania štatutárnym orgánom právnickej osoby. Teoreticky vychádza z toho, že právnické osoby sú umelé konštrukcie, ktoré môžu konať len prostredníctvom fyzických osôb. Nový občiansky zákonník spôsobilosť vytvoriť vlastnú vôľu a túto prejaviť právnym konaním upravuje len v prípade človeka. Tvorbu vôle právnickej osoby výslovne normuje § 151 NOZ tak, že vôľu právnická osoba nemá. Vôľu majú len členovia orgánov právnickej osoby a tá nahradzuje vôľu právnickej osoby, za ktorú tieto orgány rozhodujú. Priame konanie štatutárneho orgánu právnickej osoby je nahradené konceptom zastúpenia. Zákonnému zastúpeniu sa blíži v tom smere, že zákon určuje, kto je zástupcom právnickej osoby pri konaní jej menom. Svojím zmyslom a účelom je však toto zastúpenie zmluvné, pretože nejde o ochranu (aspoň nie v prvom rade), ale ide predovšetkým o uskutočňovanie jej práv a zakladanie jej povinností voči tretím osobám. V tomto zmysle koná zákonný zástupca právnickej osoby ako jej zmocnenec (zmluvný zástupca). Zákonné zastúpenie právnickej osoby v pravom zmysle slova predstavuje prípad, keď právnická osoba nemá štatutárny orgán, v dôsledku čoho nemôže konať, a súd takejto právnickej osobe ustanoví ako zákonného zástupcu opatrovníka. Opatrovníka možno právnickej osobe ustanoviť aj v prípade, keď sú záujmy člena štatutárneho orgánu v rozpore so záujmami právnickej osoby a chýba iný člen štatutárneho orgánu spôsobilý zastupovať právnickú osobu.

Ani nová právna úprava nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, či Vzhľadom na to, že konanie člena štatutárneho orgánu právnickej osoby je konaním zástupcu (§ 164 NOZ), je potrebné posúdiť väzbu medzi úpravou stretu záujmov zástupcu a zastúpeného podľa občianskeho zákonníkaa úpravou konfliktu záujmov podľa zákona o obchodných korporáciách. Ako väčšinové stanovisko je v teórii prijímaný záver, že ustanovenia o kolízii záujmov je potrebné aplikovať aj na konanie štatutárneho orgánu. V tomto smere sa uvádza, že ak teda bude konať člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorého záujem je v rozpore so záujmom právnickej osoby, s treťou osobou, a v prípade, že táto tretia osoba o tejto okolnosti vedela alebo o nej musela vedieť, právnická osoba sa tejto skutočnosti môže dovolať za podmienok podľa § 437 ods. 2 NOZ. Právne konanie uskutočnené v takomto konflikte záujmov bude relatívne neplatné. Na konanie štatutárneho orgánu sa uplatní aj vyvrátiteľná domnienka § 437 ods. 2 NOZ. Pre obchodné korporácie úpravu kolízie záujmov modifikuje úprava ustanovení § 54 a nasl. ZoK. Právna úprava obchodných korporácií konflikt záujmov pripúšťa, je však založená na notifikačných povinnostiach. Ak členovia štatutárneho orgánu obchodnej korporácie v prípade kolízie záujmov predvídanej ustanovením § 54 a nasl. ZoK nesplnia notifikačne povinnosti (povinnosť informovať príslušný orgán obchodnej korporácie), potom bude nutné aj na nich vztiahnuť zákaz zakotvený v ustanovení § 437 NOZ. V danom prípade by členovia štatutárneho orgánu nemohli obchodnú korporáciu zastupovať a obchodná korporácia by sa mohla tejto skutočnosti dovolať (príslušné právne konanie ju pritom nebude zaväzovať), avšak len za predpokladu, že tretia osoba o kolízii záujmov vedela alebo vedieť musela.

Nie je to však jednotne prijímaný názor. Časť právnej spisby v tomto smere poukazuje na to, že všeobecná regulácia konfliktu záujmov vo všeobecnom súkromnom práve predpokladá, že konflikt byť nemá. Naproti tomu regulácia obchodných korporácií stojí na úvahe, že konflikt záujmov pri správe korporácií existuje a je snahou korporátneho práva motivovať k rozumným a transparentným riešeniam, a to tak heteronómnym, ako aj autonómnym právom. Zákon však ide ešte ďalej a predpokladá ďalšie pravidlá pre rizikové konanie, a to predovšetkým notifikáciou hypotetického hroziaceho konfliktu záujmov podľa § 54 ZoK a notifikáciu self-dealingu. Obe tieto pravidlá dopĺňajú všeobecnú povinnosť konať so starostlivosťou riadneho hospodára podľa § 159 NOZ a sú tak súčasťou širšej fiduciárnej obligácie, ktorá existuje medzi korporáciou a členom jej orgánu. Preto platí, že všeobecný zákaz stretu záujmov, normovaný v § 437 ods. 1 NOZ, nie je použiteľný na členov orgánu obchodných korporácií, a to nezávisle od vedomosti alebo nevedomosti o strete záujmov. Z toho potom vyplýva aj záver, podľa ktorého úprava zákona o obchodných korporáciách vylučuje aplikovateľnosť § 437 ods. 2 NOZ na konanie štatutárneho orgánu. To sa odvodzuje zo skutočnosti, že funkčná povaha konfliktu záujmov v obchodných korporáciách nie je náhodné pravidlo riešiace len konflikt záujmov, ale ide o doplnok či kolaterál starostlivosti riadneho hospodára a pravidla podnikateľského úsudku. Ak platí, že vo vnútri správy obchodnej korporácie je konflikt záujmov mysliteľný, teda preto neplatí § 437 ods. 1 NOZ, je nekonzistentné súčasne dovodzovať, že však aj napriek tomu platí zákonná sankcia, totiž § 437 ods. 2 NOZ. Právna úprava stretu záujmov, ako ju formuluje § 54 a nasl. ZoK v spojení so starostlivosťou riadneho hospodára a ďalšími zložkami fiduciárnej obligácie, tvoria voči občianskoprávnej úprave a preto sa § 437 NOZ nepoužije. Porušenie pravidiel o strete záujmov podľa zákona o obchodných korporáciách môže viesť k porušeniu starostlivosti riadneho hospodára s tým, že ochranu korporácie či iného s právnym záujmom pre nepoctivosť člena orgánu a tretej osoby poskytuje koncepcia neplatnosti právneho konania pre porušenie poctivosti (dobrých mravov).

Pri posudzovaní otázky aplikácie § 437 ods. 1 NOZ (ako všeobecného ustanovenia o neprípustnosti kolízie v záujmoch pre oblasť všeobecného občianskeho práva) aj na zastúpenie právnickej osoby členom jej štatutárneho orgánu teda vzniká výkladový problém, či zastúpenie právnickej osoby členom štatutárneho orgánu je zmluvným alebo zákonným zastúpením (§ 437 ods. 1 NOZ totiž v prípade zmluvného zastúpenia umožňuje zastupovanie zástupcom s prítomným rozporom v záujmoch za predpokladu, že zastúpený o takomto rozpore vedel alebo musel vedieť).

V teórii nie sú ustálené ani závery vo vzťahu Pre všeobecné súkromné právo sú následky konania zástupcu v konflikte záujmov upravené v § 437 ods. 2 NOZ, ktoré je zvláštnou úpravou vo vzťahu k § 440 ods. 1 NOZ (podľa ktorého, ak zástupca prekročí zastupiteľské oprávnenie, právne konanie zastúpeného zaväzuje len v prípade, ak prekročenie bez zbytočného odkladu schváli, pričom uvedené platí aj v prípade, keď za iného právne koná osoba, ktorá na to nebola oprávnená). Prípadom, keď za zastúpeného koná osoba, ktorá na to nie je oprávnená, by mohol byť aj prípad, ak zástupca koná v nedovolenom konflikte záujmov. V tomto prípade by platilo, že ak koná zástupca v nedovolenom konflikte záujmov, o ktorom tretia osoba vedela alebo musela vedieť, konanie zastúpeného nezaväzuje, ak nebolo právne relevantným spôsobom schválené. Zastúpený by sa v danom prípade nebránil námietkou neplatnosti, ani námietkou zdanlivosti právneho konania, ale námietkou, že konanie zástupcu zastúpeného nezaväzuje. Konanie zástupcu, ktorý konal v rozpore záujmov, o ktorom tretia osoba vedela alebo vedieť musela, zastúpeného nezaväzuje a zastúpený sa toho môže dovolať tak voči tretej osobe, ako aj voči zástupcovi. Časť teórie preto považuje aplikáciu § 440 NOZ za vhodnú a žiaducu, avšak súčasne sa uvádza, že jazykový výklad, zrejme, nasvedčuje tomu, že zastúpený sa podľa § 437 NOZ môže brániť len námietkou relatívnej neplatnosti (a nie námietkou toho, že konanie zástupcu zastúpeného nezaväzuje).

Vzhľadom na naznačené výkladové úskalia, zrejme, neprekvapí, že aj rozhodovacia prax sa v týchto kalných vodách do určitej miery stráca. Podľa pôvodného stanoviska sa prípadná aplikácia ustanovenia § 437 NOZ na konanie člena štatutárneho orgánu odvíjala od toho, či si člen štatutárneho orgánu splnil informačnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 ZoK. Dovolací súd uzatvoril, že v pomeroch obchodných korporácií konflikt záujmov členov (štatutárnych) orgánov a obchodných korporácií rieši § 54 ZoK. Ak si člen (štatutárneho) orgánu splní svoju informačnú povinnosť podľa § 54 ods. 1 a ods. 2 ZoK, no kontrolný či najvyšší orgán obchodnej korporácie mu nepozastaví výkon jeho funkcie (§ 54 ods. 4 ZoK), V tomto prípade obchodnej korporácii tiež nemožno vymenovať opatrovníka podľa § 165 ods. 2 NOZ (pre takýto postup nie je dôvod, pretože obchodná korporácia má člena štatutárneho orgánu oprávneného za ňu konať). Ak sú splnené ostatné podmienky § 165 ods. 2 NOZ, možno takejto obchodnej korporácii vymenovať opatrovníka.

Tento právny záver následne dovolací súd rozvinul aj v opačnom smere, teda že konflikt záujmov členov (štatutárnych) orgánov a obchodných korporácií rieši ustanovenie § 54 ZoK, V kontexte právnych úkonov nedotknutých stretom záujmov dovolací súd vychádza z toho, že Zároveň vo vzťahu k prípadnému menovaniu opatrovníka právnickej osobe z dôvodu prítomného stretu v záujmoch platí, že ak členovia štatutárneho orgánu v súlade s ustanovením § 54 ZoK informujú valné zhromaždenie o strete záujmov, pre ktorý bol právnickej osobe ustanovený kolízny hmotnoprávny opatrovník, pričom valné zhromaždenie výkon ich funkcie nepozastavilo, uvedený stret záujmov nebráni tomu, aby právnickú osobu zastupovali aj vo veciach dotknutých stretom záujmov. Dôvod, pre ktorý bol právnickej osobe súdom menovaný opatrovník podľa § 165 ods. 2 NOZ, odpadol a funkcia menovaného opatrovníka zanikla. Úlohou opatrovníka menovaného podľa § 165 ods. 2 NOZ je zastupovať právnickú osobu v rozsahu, v ktorom tak nemôžu robiť (pre rozpor v záujmoch) členovia jej štatutárneho orgánu. Akonáhle sú tieto právne konania uskutočnené, prípadne je menovaný či zvolený nový člen štatutárneho orgánu, ktorý nie je v strete záujmov a môže právnickú osobu zastupovať bez obmedzenia, prípadne stret záujmov odpadne z iného dôvodu (napr. je v obchodnej korporácii vyriešený postupom podľa § 54 ZoK), odpadá dôvod, pre ktorý bol kolízny opatrovník právnickej osobe menovaný; jeho funkcia preto bez ďalšieho zaniká.

Zároveň bolo dovolacím súdom vo vzťahu k povahe zastúpenia právnickej osoby jej štatutárnym orgánom (zmluvné, resp. zákonné) ustálené, že Dovolací súd v tomto smere uzatvoril, že akokoľvek je vzťah medzi členom štatutárneho orgánu a právnickou osobou, o ktorej orgán ide, vzťahom zmluvným (vzniká na základe súhlasného prejavu vôle právnickej osoby a dotknutého člena), rozsah zastupiteľského oprávnenia je primárne upravený zákonom a v jeho medziach zakladateľským právnym úkonom. S ohľadom na špecifiká postavenia člena štatutárneho orgánu sa dovolací súd prikláňa k záveru, že nejde ani o zmluvného ani o zákonného zástupcu. Zastúpenie členom štatutárneho orgánu je zastúpením svojho druhu na ktorého nedopadá ani úprava zmluvného zastúpenia (§ 441 až § 456 NOZ) ani úprava zákonného zastúpenia (§ 457 až § 488 NOZ).

Ohľadom možných nárokov právnickej osoby, ktorej štatutárny orgán s prítomným stretom záujmov konal, dovolací súd uzatvoril, že ak koná zástupca, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, je týmto konaním zastúpený viazaný vždy, ak bola tretia osoba (s ktorou zástupca konal) v dobrej viere, že zástupcovi svedčí zastupiteľské oprávnenie (že medzi záujmami zástupcu a zastúpeného nie je rozpor poprípade, že existujúci rozpor neobmedzuje zastupiteľské oprávnenie zástupcu). Ak tretia osoba nie je v dobrej viere, zastúpený nie je konaním zástupcu viazaný, môže ho však v súlade s ustanovením § 440 NOZ dodatočne schváliť (ratihabovať).

V rozhodovacej praxi dovolacieho súdu taktiež možno vypozorovať kedy rozpor v záujmoch (za predpokladu, že o ňom zastúpený vie alebo o ňom vedieť musí), zastupiteľské oprávnenie neobmedzuje zástupcu a zástupca je napriek prítomnému rozporu oprávnený zastúpeného zastupovať. Vychádza sa pritom z toho, že ak zástupca koná aj napriek prítomnému rozporu so záujmami zastúpeného, prekračuje zastupiteľské oprávnenie, keďže koná v záležitosti, v ktorej nie je oprávnený zastupovať. Ak je totiž tretia osoba s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že medzi záujmami zástupcu a záujmami zastúpeného nie je rozpor, prípadne že existujúci rozpor neobmedzuje zastupiteľské oprávnenie zástupcu, je zastúpený konaním zástupcu viazaný bez ohľadu na to, že zástupca prekročí svoje zastupiteľské oprávnenie. Inými slovami, zastúpeného v tomto prípade viaže konanie osoby, ktorá ho nebola oprávnená pri danom právnom konaní zastúpiť. Prípadné nároky zastúpeného voči zástupcovi (prekračujúcemu svoje zastupiteľské oprávnenie) nie sú pritom dotknuté. Naproti tomu ak tretia osoba vedela či musela vedieť o tom, že zástupca nie je pre rozpor v záujmoch oprávnený za zastúpeného konať, nie je dôvod poskytovať jej ochranu. Zákon pre tento prípad poskytuje ochranu len zastúpenému, ktorého záujem je (alebo môže byť) zasiahnutý excesívnym konaním svojho zástupcu. Robí tak prostredníctvom právnej úpravy následkov prekročenia zastupiteľského oprávnenia (konania v strete záujmov) zástupcom. Zákon zástupcovi odníma oprávnenie zastupovať v prípade, ak sú jeho záujmy v strete so záujmami zastúpeného. Ak koná zástupca v strete záujmov, koná v záležitosti, pre ktorú mu nesvedčí oprávnenie zastupovať (svoje zastupiteľské oprávnenie prekračuje). Dôsledkom konania bez zastupiteľského oprávnenia, resp. prekročenia zastupiteľského oprávnenia pritom nie je neplatnosť právneho konania uskutočneného (neoprávneným) zástupcom, takéto konanie len zastúpeného nezaväzuje, pričom zastúpenému zostáva právo ho dodatočne schváliť (ratihabovať) a tým ho urobiť záväzným aj pre seba. Výklad, podľa ktorého je právne konanie uskutočnené zákonným zástupcom konajúcim v strete záujmov absolútne neplatné, či dokonca zdanlivé, odporuje ako zneniu ustanovenia § 437 ods. 2 NOZ (ktoré dáva obranu proti konaniu zástupcu v strete záujmov výslovne do rúk zastúpeného, bez ohľadu na povahu zastúpenia), tak aj jeho zmyslu a účelu. V dôsledku uvedeného výkladu totiž zastúpený nemôže dosiahnuť to, aby bol konaním zástupcu viazaný a to ani vtedy, ak je takéto konanie pre zastúpeného výhodné. Dovolací súd taktiež spochybnil prevládajúci názor, podľa ktorého dôsledkom porušenia zákazu zastupovať v strete záujmov je relatívna neplatnosť právneho konania uskutočneného zástupcom. Tento výklad bez rozumného dôvodu spája s nedostatkom (prekročením) zastupiteľského oprávnenia odlišné právne dôsledky, než aké má táto právna skutočnosť v iných prípadoch. Súčasne je v jeho dôsledku zastúpenému poskytovaná slabšia ochrana než zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi zástupcom, zastúpeným a treťou osobou. Napriek tomu, že tretia osoba nie je v dobrej viere (vie alebo musí vedieť, že zástupca nie je oprávnený v danej záležitosti konať za zastúpeného), je v dôsledku naznačeného výkladu ponechané na aktivite zastúpeného, či sa - vznesením námietky relatívnej neplatnosti - záväzkov vyplývajúcich z konania uskutočneného neoprávneným zástupcom zbaví. Inak povedané, hoci je to právne zastúpený, ktorého ako jediného (vo vzťahu zastúpený, zástupca, tretia osoba) právna úprava chráni (a má chrániť), výklad inklinujúci k relatívnej neplatnosti uskutočneného právneho konania ako dôsledku porušenia zákazu zastupovať v strete záujmov núti práve jeho, aby svojim aktívnym konaním zabránil tomu, že bude konaním neoprávneného zástupcu zaviazaný. Do tej doby, než tak urobí, je pritom zaviazaný (právne konanie je platné). V prípade absencie dobrej viery tretej osoby, že zástupca bol oprávnený za zastúpeného konať, je zastúpený jediný, koho je potrebné v danej situácii chrániť pred dôsledkami konania zástupcu (konajúceho v nedovolenom strete záujmov). Za takejto situácie zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov (medzi zastúpeným, zástupcom a treťou osobou), aby zastúpený nebol nútený robiť žiadne aktívne kroky preto, aby sa z uskutočneného právneho konania vyviazal. Teda, aby tak ako v iných obdobných situáciách (viď § 440 NOZ), ak nechce byť konaním zástupcu viazaný, mohol zostať pasívny. Súčasne uvedený výklad zastúpenému umožňuje, aby vo všetkých prípadoch, kedy bude právne konanie považovať pre neho za výhodné, ho dodatočne schválil (postupom podľa § 440 NOZ).