Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Právo na náboženský mier vo svetle rozhodnutia E. S. proti Rakúsku

Článok sa zaoberá analýzou niektorých najdôležitejších častí rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Súd") vo veci E. S. proti Rakúsku, v ktorom Súd potvrdil, že rakúske súdy právom odsúdili sťažovateľku za znevažujúce výroky voči islamskému prorokovi Mohamedovi. Článok sa zameriava predovšetkým na tie časti rozhodnutia Súdu, ktoré sa týkajú legitímnosti cieľa zásahu a nevyhnutnosti zásahu v demokratickej spoločnosti.
The article deals with the analysis of some of the most important parts of the judgment of European Court for Human Rights in the case E. S. against Austria in which the Court confirmed that the Austrian courts were right when convicted the applicant for abusive statements against the Islamic Prophet Muhammad. The article focuses in particular on those parts of the Court's decision which are concerning the legitimacy of the aim of the intervention and the necessity of intervention in a democratic society.
ŠAJMOVIČ, P.: Právo na náboženský mier vo svetle rozhodnutia E. S. proti Rakúsku; Justičná revue, 72, 2020, č. 1, s. 92 - 100.

1 Stručné zhrnutie skutkového stavu
Skutkový stav tohto prípadu je pomerne jednoznačný. Sťažovateľka, ako členka pravicovo orientovanej politickej strany Slobodná strana Rakúska (
Freiheitliche Partei Österreichs
), od januára roku 2008 organizovala vo Vzdelávacom inštitúte Slobodnej strany Rakúska niekoľko seminárov s názvom "Základné informácie o Islame". Tieto semináre boli prístupné nielen pre členov strany či pozvaných hostí, ale boli taktiež verejne propagované aj na jej internetovej stránke. Dva z takýchto seminárov zameraných na problematiku Islamu, ktoré organizovala sťažovateľka, sa konali aj dňa 15. októbra a 12. novembra 2009, pričom na každom z týchto seminárov sa zúčastnilo asi 30 účastníkov. Týchto seminárov sa tajne zúčastnil aj novinár pracujúci pre rakúsky týždenník dúfajúc, že počas nich zachytí nejaké kontroverzné názory týkajúce sa problematiky Islamu. Sťažovateľka počas týchto seminárov prezentovala výroky (ktoré mali podľa záverov rakúskych súdov a následne aj podľa názoru Súdu) znevažovať islamského proroka Mohameda v tom zmysle, že Mohamed bol pedofil, pretože uzatvoril manželský zväzok so 6-ročným dievčaťom menom Aisha, a následne keď mala Aisha 9 rokov, mal s ňou aj pohlavný styk. Za tieto prednesené výroky podal rakúsky týždenník, ktorého novinár sa v tajnosti zúčastnil týchto seminárov, na sťažovateľku trestné oznámenie. Prokurátor následne sťažovateľku obvinil z trestného činu znevažovania náboženských doktrín v zmysle článku 188 rakúskeho trestného zákona a z podnecovania nenávisti v zmysle článku 283 rakúskeho trestného zákona. Počas konania bola sťažovateľka oslobodená spod obžaloby za trestný čin podnecovania nenávisti v zmysle článku 283 rakúskeho trestného zákona, avšak bola odsúdená zo spáchania trestného činu znevažovania náboženských doktrín podľa článku 188 rakúskeho trestného zákona, za čo jej bolo nariadené zaplatiť pokutu vo výške 480 eur a trovy konania. Sťažovateľka sa proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolala, ale odvolací súd vo Viedni jej odvolanie zamietol a v podstate potvrdil právne a skutkové zistenia krajského súdu. Takisto Rakúsky najvyšší súd zamietol sťažovateľkinu žiadosť o obnovu konania podľa rakúskeho trestného poriadku. Sťažovateľka preto podala na Súd sťažnosť z dôvodu porušenia jej práva na slobodu prejavu v zmysle článku 10 Dohovoru.
2 Podstata problému - kolízia dvoch práv
Z popísaného skutkového stavu je zrejmé, že v danom prípade došlo ku kolízií práva sťažovateľky na slobodu prejavu, zaručeného článkom 10 Dohovoru a práva veriacich vyznávajúcich predovšetkým islamské náboženstvo na ich slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, zaručeného článkom 9 Dohovoru.
Podľa článku 10 Dohovoru
"Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať, ale aj rozšírovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice."
1)
Súd v kľúčovom rozhodnutí týkajúcom sa slobody prejavu vo veci
Handyside proti Spojenému kráľovstvu
zo dňa 7. decembra 1976 slobodu prejavu definoval nasledovne:
"sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokratickej spoločnosti, jedna zo základných podmienok pre jej pokrok a pre rozvoj každého človeka. Podľa odseku 2 článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, sa vzťahuje nielen na také informácie alebo myšlienky, ktoré sú priaznivo prijímané alebo považované za neškodné či bezvýznamné, ale tiež na tie, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo akúkoľvek skupinu obyvateľstva. Také sú požiadavky plurality, tolerancie a otvorenosti, bez ktorých neexistuje demokratická spoločnosť. To okrem iného znamená, že každá formálna požiadavka, podmienka, obmedzenie alebo sankcia uložená v tejto oblasti musí byť primeraná legitímnemu sledovanému cieľu."
2)
Na druhej strane, podľa článku 9 Dohovoru
"Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať náboženstvo alebo vieru sám alebo spoločne s inými, verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradov."
3)
V súvislosti s právom podľa článku 9 Dohovoru Súd napr. v rozhodnutí
Kokkinakis proti Grécku
uviedol, že:
"sloboda myslenia, svedomia a náboženstva, zakotvená v článku 9 Dohovoru, je jednou zo základných zásad "demokratickej spoločnosti" v zmysle chápania Dohovoru. Vo svojom náboženskom rozmere je jedným z najpodstatnejších prvkov prispievajúcich k vytváraniu identity veriacich a ich predstavy života."
4)
V odbornej literatúre sa prípadne môžeme stretnúť aj s názorom, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je duševným pedantom (fyzickej) slobody. Tak, ako chráni článok 5 Dohovoru telesnú integritu človeka a je zárukou toho, že štát svojvoľne nepozbaví človeka jeho osobnej slobody, tak článok 9 Dohovoru predstavuje ochranu pred tým, aby ktokoľvek mohol vniknúť do vnútorného sveta človeka bez jeho dovolenia a neprimeraným spôsobom. Úlohou štátu je na jednej strane poskytovať túto ochra
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 1/2020

1/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov