Právo na náboženský mier vo svetle rozhodnutia E. S. proti Rakúsku

Skutkový stav tohto prípadu je pomerne jednoznačný. Sťažovateľka, ako členka pravicovo orientovanej politickej strany Slobodná strana Rakúska ( ), od januára roku 2008 organizovala vo Vzdelávacom inštitúte Slobodnej strany Rakúska niekoľko seminárov s názvom "Základné informácie o Islame". Tieto semináre boli prístupné nielen pre členov strany či pozvaných hostí, ale boli taktiež verejne propagované aj na jej internetovej stránke. Dva z takýchto seminárov zameraných na problematiku Islamu, ktoré organizovala sťažovateľka, sa konali aj dňa 15. októbra a 12. novembra 2009, pričom na každom z týchto seminárov sa zúčastnilo asi 30 účastníkov. Týchto seminárov sa tajne zúčastnil aj novinár pracujúci pre rakúsky týždenník dúfajúc, že počas nich zachytí nejaké kontroverzné názory týkajúce sa problematiky Islamu. Sťažovateľka počas týchto seminárov prezentovala výroky (ktoré mali podľa záverov rakúskych súdov a následne aj podľa názoru Súdu) znevažovať islamského proroka Mohameda v tom zmysle, že Mohamed bol pedofil, pretože uzatvoril manželský zväzok so 6-ročným dievčaťom menom Aisha, a následne keď mala Aisha 9 rokov, mal s ňou aj pohlavný styk. Za tieto prednesené výroky podal rakúsky týždenník, ktorého novinár sa v tajnosti zúčastnil týchto seminárov, na sťažovateľku trestné oznámenie. Prokurátor následne sťažovateľku obvinil z trestného činu znevažovania náboženských doktrín v zmysle článku 188 rakúskeho trestného zákona a z podnecovania nenávisti v zmysle článku 283 rakúskeho trestného zákona. Počas konania bola sťažovateľka oslobodená spod obžaloby za trestný čin podnecovania nenávisti v zmysle článku 283 rakúskeho trestného zákona, avšak bola odsúdená zo spáchania trestného činu znevažovania náboženských doktrín podľa článku 188 rakúskeho trestného zákona, za čo jej bolo nariadené zaplatiť pokutu vo výške 480 eur a trovy konania. Sťažovateľka sa proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolala, ale odvolací súd vo Viedni jej odvolanie zamietol a v podstate potvrdil právne a skutkové zistenia krajského súdu. Takisto Rakúsky najvyšší súd zamietol sťažovateľkinu žiadosť o obnovu konania podľa rakúskeho trestného poriadku. Sťažovateľka preto podala na Súd sťažnosť z dôvodu porušenia jej práva na slobodu prejavu v zmysle článku 10 Dohovoru.