Legalis

Právny portál určený širokej odbornej verejnosti

Rozšírené vyhľadávanie

Online časopis

Zákaz účasti tretích strán vo volebnej kampani vo vzťahu k slobode prejavu

Autor sa v príspevku zaoberá parciálnym problémom zákona č. 181/2014 Z.z. - definovaním volebnej kampane. Na základe súčasného znenia zákona dochádza k značným reštrikciám vo vzťahu k slobode prejavu jednotlivcov. Cieľom príspevku je, okrem odporúčaní de lege ferenda, aj hľadanie ústavne konformného výkladu súčasného znenia zákona, pričom autor pri koncipovaní príspevku vychádza najmä z problémov aplikačnej praxe.
The author deals with a partial problem of the Act No. 181/2014 Coll. - definition of the election campaign. The outcome of the recent law wording is significant restriction of the freedom of speech. Aim of the article is not only to draft recommendations de lege ferenda, but also to search for interpretation in accordance with the Slovak Constitution. When drafting the paper, the author mainly deals with the application problems of the law.
IVANČÍK, J.: Zákaz účasti tretích strán vo volebnej kampani vo vzťahu k slobode prejavu; Justičná revue, 72, 2020, č. 5, s. 591 - 601.


1 Úvod
Proces prijímania nových volebných zákonov bol spojený s veľkými očakávaniami odbornej verejnosti, ktoré v mnohých smeroch neboli naplnené. Zákon č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z.z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov ("zákon o volebnej kampani") preto prakticky od svojho prijatia čelí výraznej kritike.
Jej značná miera bola adresovaná možnosti participácie na volebnej kampani osobami odlišnými od subjektov kandidujúcich vo voľbách. Mnohokrát diskutovaný inštitút tretích strán bol napokon v skrátenom legislatívnom konaní odstránený zo skúmaného legislatívneho predpisu, čo vytvorilo ešte širší výkladový problém, než aký bol v pôvodnom znení zákona o volebnej kampani.
Na základe právnej analýzy § 2 zákona o volebnej kampani je cieľom tohto krátkeho príspevku determinovať, či sú obmedzenia vedenia volebnej kampane
de lege lata
ústavne konformné a za akých podmienok. Cieľom je zároveň identifikovať praktické problémy, ktoré súčasné znenie zákona prináša, a v neposlednom rade navrhnúť možnú úpravu
de lege ferenda.
1)
2 Obmedzenia vedenia volebnej kampane tretích strán podľa § 2 zákona o volebnej kampani
Napriek tomu, že zákon o volebnej kampani nadobudol účinnosť v roku 2014, za necelých šesť rokov bol novelizovaný už siedmimi predpismi.
2)
Aplikačných problémov v súvislosti s reguláciou volebných kampanísa všakvyskytuje stále pomerne mnoho.
3)
Navyše sa javí, že zákonodarcovi nie vždy šlo o systematické zmeny, ale skôr o účelovú úpravu, ktorá so sebou priniesla množstvo výkladových nezrovnalostí.
4)
2.1 Krátky exkurz o účele zákona a vývoji skúmanej regulácie
Aj s ohľadom na početné novelizácie zákona o volebnej kampani je pred tým, než prejdeme k analýze stavu
de lege lata,
potrebné poukázať na úmysel zákonodarcu, s ktorým bol analyzovaný právny predpis prijatý.
Dôvodová správa k zákonu o volebnej kampani uvádza, že cieľom zákona je prehodnotiť
"financovanie politických strán smerom k precíznejším a transparentnejším pravidlám financovania, identifikácie poskytovateľovpríspevkov a zverejňovania údajov o financovaní"
Zákonodarca prijatím novely regulácie volebnej kampane chcel reagovať aj na medzinárodné záväzky a efektívnejšie regulovať finančné i nefinančné toky smerujúce k podpore politických strán a kandidátov vo voľbách. Ďalším deklarovaným cieľom bolo pri prijatí zákona zlepšiť kontrolu financovania politických strán a zefektívniť sankcionovanie porušovateľov.
5)
Deklarované ciele zákonodarcu sa premietli do zákonnej úpravy finančných limitov pre jednotlivé typy volieb a úpravy financovania volebných kampanízo strany nezávislých kandidátov. Keďže je nemysliteľné, aby do priebehu volebnej kampane nezasiahli aj iné, tretie subjekty, bol v zmysle § 8 pôvodného znenia zákona o volebnej kampani zavedený aj postup pre vedenie volebnej kampane tretími stranami.
6)
V zmysle pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov výborov Národnej rady Slovenskej republiky došlo aj k úprave § 2 ods. 1 analyzovaného zákona, čím bola pozmenená finálna verzia pôvodnej definície volebnej kampane, ktorá okrem aktivít politických strán, koalíciístrán, hnutí a kandidátov obsiahla aj aktivity tretích strán podľa § 8, za ktoré sa obvykle platí úhrada a smerujú k propagácii ich činnosti, cieľov a programu, na účel získania volenej funkcie.
7)
V zmysle dôvodovej správy bolo účelom tohto doplnenia spresniť definíciu tak, aby bol
"zrejmý rozdiel medzi kampaňou vedenou podľa tohto zákona a vyjadrovaním názorov občanov v súvislosti s voľbami."
Toto doplnenie bolo nepochybne zásadné pre pochopenie účelu analyzovaného zákonného ustanovenia.
Novelizácia z roku 2019 však uvedený "zrejmý rozdiel" opätovne opomenula, čím zapríčinila absolútnu absenciu akejkoľvek ingerencie tretích strán v definícii volebnej kampane
de lege lata.
Následkom tohto stavu sú značné interpretačné problémy a možnosť širokého výkladu úmyslu zákonodarcu, na ktoré sa budeme zameriavať v ďalšej časti tohto príspevku.
2.2 Súčasná definícia volebnej kampane
Aktuálne platné a účinné znenie § 2 zákona o volebnej kampani je dôsledkom novely z roku 2019, ktorú Národná rada Slovenskej republiky prijala v skrátenom legislatívnom konaní.
8)
Azda viac ako nad obsahom sa preto v čase jej prijatia zamýšľala odborná, ale aj laická verejnosť nad spôsobom, akým bol predmetný zákon schválený.
9)
Cieľom predmetnej novely bolo vynechanie inštitútu tretích strán
10)
zo zákona o volebnej kampani, a tým obmedzenie možnosti viesť volebnú kampaň výlučne politickými stranami, politickými hnutiami, koalíciami politických strán a politických hnutí a kandidátov. Zo zákona o volebnej kampani bol úplne vypustený § 8 a v nadväznosti na túto zmenu došlo aj k úprave definície volebnej kampane v § 2 ods. 1.
11)
Keďže je v zmysle § 2 ods. 3 analyzovaného zákona činnosť iných, ako už nami uvedených subjektov na podporu alebo v neprospech kandidujúcich strán, hnutí a kandidátov počas volebnej kampane vylúčená, dochádza k stavu, ktorý zásadne koliduje so slobodou prejavu a, ako poukážeme ďalej v tomto príspevku, iba s popieraním gramatického znenia zákona možno nájsť ústavne konformný výklad.
Dôvodová správa k zákonu č. 209/2019 Z.z. uvádza, že cieľom prijatia zákona je náprava dovtedajšieho stavu, prostredníctvom ktorého často dochádzalo k zneužívaniu inštitútu tretích strán na obchádzanie finančných limitov stanovených zákonom. Vypustením stále relatívne novej a praxou nie veľmi vyskúšanej regulácie tretích strán chcel zákonodarca vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov volieb, ktorí majú voličov oslovovať
"predovšetkým svojim programom, politickou činnosťou a cieľmi tejto činnosti; nie len vynakladaním finančných prostriedkov na volebnú kampaň využívaním moderných marketingových nástrojov a obchádzaním ustanoveného limitu na volebnú kampaň prostredníctvom tzv tretích strán".
Je nepochybné, že nedokonalosti pôvodného znenia zákona o volebnej kampani, na ktoré poukazuje dôvodová správa k zákonu č. 209/2019 Z.z., majú racionálny základ. Neobmedzené množstvo ingerujúcich tretích strán vo svojej podstate zakladá možnosť obchádzať finančné limity nekontrolovateľným spôsobom a tretie strany boli vo volebnej kampani využité aj na účel tzv. negatívnej kampane. Domnievame sa však, že išlo o aplikačné problémy, ktoré bolo potrebné precizovať praxou a prípadným parciálnym zásahom zákonodarcu. Absolútny zákaz participácie tretích strán vo volebnej kampani je jednak iba ťažko obhájiteľný s ohľadom na ústavou a medzinárodnými zmluvami garantované politické práva občanov, ale aj prakticky nepredstaviteľný, najmä v dobe šírenia väčšiny informácií prostredníctvom internetu a moderných informačných technológií.
2.3 Gramatické znenie zákona a hľadanie výkladu konformného so zákonnými obmedzeniami slobody prejavu
Striktne gramatický a formálny výklad súčasného znenia zákona o volebnej kampani jednoznačne nabáda k interpretácii, podľa ktorej nie sú iné subjekty ako politické strany, hnutia, resp. koalície a kandidáti oprávnení vykonávať akúkoľvek činnosť na podporu alebo v neprospech subjektov kandidujúcich vo voľbách.
12)
Takto široká reštrikcia vylučuje prakticky akúkoľvek občiansku participáciu, nepripúšťa žiadne výnimky, a to bez ohľadu na celkový rozsah prípadných aktivít.
Ad absurdum
možno hodnotiť, že neprípustná je činnosť médií, informujúcich o porušení zákona niektorého kandidujúceho subjektu, ale aj priateľský rozhovor v úzkom kolektíve, ktorý má potenciál zmeniť politické preferencie spolubesedujúcich.
Pri posúdení, či je načrtnutý rozsah obmedzení akceptovateľný, je potrebné poukázať na skutočnosť, že sloboda prejavu je hodnotená ako jeden z fundamentov demokratického právneho štátu.
13)
Osobitnou zložkou slobody prejavu sú politické prejavy, ktoré požívajú najvyšší stupeň ochrany zo strany ESLP, a teda aj najnižšiu mieru voľnej úvahy štátnej moci pri ich obmedzovaní.
14)
Slobodný prejav sa teda v demokratickej spoločnosti dostal do popredia ako základná záruka plur
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).

Registrácia Prihlásenie

Vydanie Justičná revue 5/2020

5/2020
Zobraziť aktuálne vydanie

Archív Justičná revue

Staršie ročníky

Rubriky

Zobraziť všetky rubriky

Seriály

zobraziť všetky seriály

Najpoužívanejšie kľúčové slová

Zoznam kľúčových slov