SP XI/2019 (11/2017)

Zo súdnej praxe, č. 1/2017, s. 43 – 48.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžf 26/2014, týkajúci sa
§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
Čl. 38 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
§ 2 ods. 1 a3, § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov
§ 219, § 244, § 246c ods. 1 prvá veta v spojení s § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

Skutkový stav:

Krajský súd v N. rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20. septembra 2011, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu N. Z. z 30. marca 2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a ktorým správca dane po daňovej kontrole nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2009 uvedený v daňovom priznaní vo výške 56 921,76 eura a určil mu vlastnú daňovú povinnosť vo výške 237,84 eura.

Krajský súd v dôvodoch rozsudku, s odkazom na obsah pripojeného administratívneho spisu, uviedol, že sa najprv zaoberal dĺžkou daňovej kontroly a dospel k záveru, že daňová kontrola neprekročila zákonom ustanovenú lehotu a po tomto zistení sa zaoberal dodaním tovaru od spoločnosti W.T. I. - company, s. r. o., konkrétne dodávky tovaru – bieleho rafinovaného cukru baleného vo vreciach na základe faktúr č. 09/7014 z 30. júla 2009, 09/7013 z 29. júla 2009, 09/7012 z 28. júla 2009, 09/7011 z 24. júla 2009, 09/7010 z 23. júla 2009, 09/7009 z 22. júla 2009, 09/7008 z 20. júla 2009, 09/7007 z 20. júla 2009, 09/7006 o 16. júla 2009, 09/7005 zo 14. júla 2009, 09/7004 z 8. júla 2009, 09/7003 zo 7. júla 2009 vystavených spoločnosťou W. T. I. - company, s. r. o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa.

Krajský súd dospel k záveru, že vzhľadom na vykonané dokazovanie však v tejto súvislosti treba uviesť, že žalobca žiadnym spôsobom deklarované dodávky tovaru (kryštálového cukru) od dodávateľa spoločnosti W. T. I. - company, s. r. o. nepreukázal. Listinné doklady predložené žalobcom, teda faktúry, dodacie listy, výdavkové a príjmové pokladničné doklady, i keď sú opatrené pečiatkou a podpisom, ešte sami osebe nepreukazujú, že medzi žalobcom a deklarovaným dodávateľom skutočne došlo k reálnemu zdaniteľnému plneniu, že sú splnené hmotnoprávne podmienky na odpočet dane stanovené v § 49 a nasl. zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, platnom v rozhodnom období, a že žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty má nárok na jej odpočet. Žalobca v priebehu daňovej kontroly preukazoval nadobudnutie tovaru – kryštálového cukru v podstate len na základe vyššie označených listinných dokladov a nevedel preukázať na materiálnom základe jeho reálne dodanie od spoločnosti W. T. I. - company, s. r. o.

Podľa krajského súdu navyše deklaroval (opäť len listinnými dokladmi – faktúrami, medzinárodnými nákladnými listami, objednávkou prepravy, výdajkami, prevodkami, technickými preukazmi motorových vozidiel, príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, ako aj ďalšími dokladmi nachádzajúcimi sa v administratívnom spise), že tento tovar priamo zo skladu dodal daňovému subjektu do Maďarska, a to spoločnosti MARZON Kft., Kecskemét. Z toho dôvodu správca nadobudol podozrenie, že ide o obchodný reťazec a dôvodne potom preveroval jednak obchodný reťazec od prvotného dodávateľa (vrátane pôvodu tovaru) až po konečného odberateľa. Týmto preverovaním zistil, že spoločnosť W. T. I. - company, s. r. o. ako deklarovaný dodávateľ žalobcu, mala nadobudnúť tento tovar (kryštálový cukor) od spoločnosti Štúdio zdravia – M......., s. r. o., čomu majú nasvedčovať faktúry vystavené touto spoločnosťou ako dodávateľom v období od 1. júla 2009 do 10. augusta 2009 (v počte 14 kusov) pre odberateľa – spoločnosť W. T. I. - company, s. r. o., ako aj dodacie listy k jednotlivým dodacím listom, pričom faktúry i dodacie listy sú opatrené pečiatkou dodávateľa spoločnosti Štúdio zdravia – M........, s. r. o., a nečitateľným podpisom. Bývalá konateľka tejto spoločnosti bola vypočutá ako svedkyňa a jednoznačne potvrdila, že spoločnosť s kryštálovým cukrom neobchodovala, v zdaňovacom období júl 2009 už nevykonávala žiadnu činnosť a predtým sa zaoberala liečením a terapiou pijavicou lekárskou, predložené faktúry teda nikdy nevystavila, podpis na nich nie je jej a ani pečiatka. Z uvedeného potom jednoznačne vyplýva, že táto spoločnosť za kontrolované zdaňovacie obdobie júl 2009 nepodala ani daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a nedeklarovala žiadny nákup ani predaj tovaru. S odkazom na uvedené potom nebola preukázaná reálna existencia tovaru – kryštálového cukru, ktorý mala dodať spoločnosť Štúdio zdravia – M........, s. r. o. kupujúcemu, t. j. spoločnosti W. T. I. - company, s. r. o., ktorý mal ďalej dodať tovar žalobcovi ako odberateľovi. Podľa názoru súdu je nedôvodná námietka žalobcu v tom smere, že spoločnosť W. T. I. - company, s. r. o. nakupovala cukor aj od spoločnosti MEXIM s. r. o. a od 1. cukerní společnosti Praha, s. r. o. a tieto dodávky správca dane nepreveril. Konatelia spoločnosti W. T. I. - company, s. r. o. boli vypočutí ako svedkovia, ale k svojim tvrdeniam o nákupe tovaru od týchto dvoch dodávateľov (okrem spoločnosti Štúdio zdravia – M........., s. r. o.) nepredložili žiadne doklady, resp. neuviedli a neoznačili konkrétne dodávky od týchto dodávateľov a neurobil tak ani žalobca. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, a teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má predložiť daňový subjekt, ale platí zásada prerokovacia, čo znamená, že správca dane overí a prerokuje dôkazy predložené daňovým subjektom. Z predloženého administratívneho spisu ale nevyplýva, že by žalobca predložil relevantný dôkaz, resp. akýkoľvek dôkaz o tom, že by dodávky cukru, pri ktorých si uplatnil nárok na nadmerný odpočet mali pochádzať od dodávateľov – spoločnosti MEXIM s. r. o. a od spoločnosti 1. cukerní společnost Praha, s. r. o.

Podľa krajského súdu predloženie listinných dokladov (faktúr, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov) je len jednou z podmienok na uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu nato, či plnenie deklarované v dokladoch bolo aj reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Jeden zo žalobcom tvrdených dodávateľov (spoločnosť Štúdio zdravia – M........ s. r. o.) cukru v reťazci prostredníctvom svojej bývalej konateľky poprel dodanie tovaru uvedeného na faktúrach nachádzajúcich sa v administratívnom spise pre spoločnosť W. T. I. - company, s r. o., ktorá mala dodať tovar žalobcovi a inými dôkaznými prostriedkami žalobca dodanie cukru nepreukázal a to ani spoločnosťou MEXIM s. r. o. a spoločnosťou 1. cukerní společnost Praha, s. r. o. Tvrdenému dodávateľovi tovaru -– cukru v obchodnom reťazci, t. j. spoločnosti Štúdio zdravia – M......... s. r. o. nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane.

K námietke žalobcu vznesenej v žalobe, ako aj k priebehu daňového konania, že nemôže zodpovedať za skutočnosti, ktoré sa týkajú iných daňových subjektov a tieto nemôže kontrolovať a zisťovať, či a ako si plnia alebo neplnia svoje povinnosti, súd považuje za potrebné uviesť, že správca dane postupoval v súlade so zákonom, keď pre opodstatnené pochybnosti o tvrdeniach žalobcu dbal o to, aby skutočnosti pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a to s odkazom na § 15 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov